Biely dom síce následne poprel informáciu, že by Make Europe Great Again bola súčasťou oficiálnej doktríny národnej bezpečnosti, to však nič nemení na tom, že duch tejto informácie zodpovedá Trumpovej dlhodobej politike voči Európe, teda snahe nerokovať s Európskou úniou ako s celkom, ale s jednotlivými členskými štátmi.
Kto ovláda stred Európy, neurčuje len jej smer, ale aj rovnováhu síl v celej euroatlantickej oblasti. Stredná Európa sa tak opäť ocitla v centre geopolitického záujmu, vo Vyšehradskej skupine to však znamená predovšetkým politické víťazstvo dnes a demografickú porážku zajtra.
Obnova V4
Na vzkriesenie modelu V4 nestačí iba nový americký prezident, ale v každom štáte musia zvíťaziť strany, ktoré sú naklonené tejto užšej spolupráci. Prakticky ide o strany, ktoré sú viac národné a menej „federalisticky“ zamerané v rámci Únie. Takzvaní proeurópski politici nevideli v spolupráci V4 väčší zmysel, pretože krajiny už spolupracujú v rámci Európskej únie.
Spolok V4 bol vnímaný ako problematický. Na začiatku roka 2025 sa tak o bližšiu spoluprácu usilovali iba Slováci a Maďari. Geopolitický obrat prišiel s prezidentskými voľbami v Poľsku. Víťazom sa stal konzervatívny kandidát Karol Nawrocki, ktorý v druhom kole zdolal proeurópskeho Rafała Trzaskowského tesným rozdielom. Nový poľský prezident v novembri navštívil Prahu aj Bratislavu.
Ďalšou geopolitickou zmenou boli voľby v Českej republike. Hneď po oznámení výsledkov víťazné strany oznámili, že chcú obnoviť čo najužšie vzťahy vo V4 a hlavne napraviť pošramotené vzťahy so Slovenskom. Prvá zahraničná cesta predsedu českého parlamentu Tomia Okamuru viedla na Slovensko.
Po dlhšom období sa konal aj samit hláv štátov Vyšehradskej skupiny 3. decembra 2025 v Maďarsku. Rok 2025 sa tak stal prísľubom možnej užšej spolupráce. Nič však nie je bez rizika.
Osud V4 budú mať v rukách maďarskí voliči, kde sa v apríli 2026 uskutočnia dôležité voľby. Tie nebudú iba o maďarskej domácej politickej scéne, ale prehra Viktora Orbána by znamenala oslabenie celého regiónu strednej Európy z pohľadu jeho vlastných záujmov.
Demografická hrozba
Aj napriek tomu, že Vyšehradská štvorka sa nadychuje k novým možným politickým začiatkom, nad celým regiónom visí veľká hrozba, ktorou je demografia. Najviac postihnutou krajinou je prekvapivo katolícke Poľsko.
S úhrnnou plodnosťou 1,03 dieťaťa na ženu má dnes najnižšiu pôrodnosť na kontinente. Česká republika je na tom o niečo lepšie s 1,37 dieťaťa na ženu, ale v roku 2024 sa narodilo iba zhruba 84 300 detí, čo je historicky najnižšie číslo od čias Márie Terézie a tretí pokles v rade. V roku 2025 sa však tento smutný rekord prekonaná. Nie je isté, že sa počet novonarodených detí bude začínať osmičkou.
V Maďarsku a na Slovensku je situácia o niečo lepšia, ale aj tak sú všetky krajiny ďaleko od prirodzenej obnovy populácie, ktorá predpokladá 2,1 dieťaťa na ženu. V prípade Maďarska a Poľska sa ukazuje, že ani masívna štedrá podpora rodinnej politiky zo strany štátu situáciu výrazne nemení.
Problém je hlbší ako len nedostatok peňazí. Peniaze sú dôležitým faktorom, ale nie determinujúcim. Je to o inom celkovom nastavení spoločnosti, ktorá už nebude orientovaná na individuálny výkon, ale na skutočnú prorodinnú politiku. Ak má Vyšehradská štvorka ambíciu hrať v európskej politike dlhodobú úlohu, musí demografiu prestať vnímať ako národný problém jednotlivých štátov a začať ju riešiť spoločne ako strategickú otázku prežitia regiónu.
Stredná Európa sa v roku 2025 vrátila do hry, ale hrá sa predovšetkým o čas. Pokiaľ Vyšehradská skupina nedokáže súčasný politický moment pretaviť do demografickej obnovy, jej novonadobudnutý význam sa vyčerpá skôr, než sa premení na skutočnú a dlhodobú silu.
