Kým v roku 1992 Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) evidovalo viac ako 120-tisíc detí maďarskej národnosti, ktoré na Slovensku navštevovali škôlky a školy, v roku 2005 tento počet klesol na 85 500.
Ako ukazujú tabuľky CVTI, v súčasnosti je to už len 55 400 detí a študentov, ktorí navštevujú škôlky alebo u nás študujú na maďarských alebo slovenských školách.
V poslednom uzavretom školskom roku bolo takmer 10-tisíc škôlkarov maďarskej národnosti, ktorí chodili do 357 škôlok. Základné školy (ZŠ) navštevovalo takmer 494-tisíc žiakov, pričom viac ako 31-tisíc z nich tvorili žiaci maďarskej národnosti. Zvyšok predstavujú študenti stredných a vysokých škôl.
Ako informuje Štandard Jana Čabalová, vedúca oddelenia Odboru štatistiky, výskumu a analýz CVTI, kým pred desiatimi rokmi tvorili maďarské deti a žiaci na Slovensku 7,3 percenta, v roku 2025 je ich podiel šesťpercentný.
Pokles počtu žiakov v školách s vyučovacím jazykom maďarským je podľa ministerstva školstva predovšetkým dôsledkom demografického vývoja. „Postupne sa znižuje počet obyvateľov Slovenska hlásiacich sa k maďarskej menšine a narastá počet zmiešaných manželstiev,“ uvádza rezort.
Úlohu tu podľa ministerstva zohráva aj presvedčenie rodičov, že vzdelávanie v škole s vyučovacím jazykom slovenským zlepší možnosti ich detí na trhu práce a celkovo zvýši ich šance na uplatnenie v živote.
Kým teda podľa rezortu klesajúci počet týchto detí čiastočne súvisí aj s preferovanou voľbou rodičov pri výbere vyučovacieho jazyka školy, najväčšia maďarská politická strana na Slovensku – Maďarská aliancia
– upozorňuje na opak.
„Rodičia chcú jediné: kvalitnú školu blízko domova, v materinskom jazyku a s reálnou šancou uspieť v živote,“ uvádza pre Štandard odborníčka na vzdelávanie Maďarskej aliancie Erzsébet Tamás. Podľa nej by mal štát vytvoriť podmienky, aby sa rodičia nemuseli rozhodovať medzi identitou a budúcnosťou svojich detí.
Vo svojich vyjadreniach, okrem nepriaznivej demografie a financovania škôl, spomína aj neistú budúcnosť škôl, ktorá rodičov odrádza od zápisu detí, ako aj nedostatok kvalifikovaných pedagógov v regiónoch.
Chýbajú aj špeciálni pedagógovia a psychológovia. Objavujú sa tiež obavy, že maďarské deti budú znevýhodnené pri prechode na stredné a vysoké školy.
Maďarské školy pod tlakom
Podľa ministerstva školstva je väčšia časť národnostne zmiešaného územia charakteristická osobitnou sídelnou štruktúrou, v ktorej prevažujú malé obce s rozptýleným osídlením, slabou dopravnou dostupnosťou a vyššou mierou migrácie. „Z týchto dôvodov je v národnostne zmiešanom prostredí vyšší podiel malých, respektíve neplnoorganizovaných škôl,“ spresňuje odbor komunikácie a marketingu.
Podľa Erzsébet Tamás z Maďarskej aliancie sa pokles počtu detí, ktorý je celospoločenským problémom, najvýraznejšie prejavuje práve v regiónoch s menšinovým školstvom a vo vidieckych oblastiach.
„Maďarské školy nie sú príčinou tohto trendu, sú jeho obeťou,“ prízvukuje Tamás. Tvrdí, že problém vzniká vtedy, keď štát reaguje na demografiu mechanickou racionalizáciou podľa čísel, bez ohľadu na regionálne, jazykové a kultúrne špecifiká.
Ako ďalej pokračuje, aby tieto školy zostali zachované, štát musí tiež garantovať stabilitu málopočetných škôl (takzvaných málotriedok) tam, kde sú jedinou možnosťou vzdelávania v materinskom jazyku, podporovať dobrovoľnú spoluprácu zriaďovateľov namiesto zatvárania škôl a zabezpečiť dlhodobo predvídateľné financovanie, aby rodičia nemali strach zapísať dieťa do školy, ktorej budúcnosť je neistá.
Za kľúčové riešenie zachovania dostupnosti vzdelávania v materinskom jazyku maďarskej národnostnej menšiny považuje rezort školstva posilnenie regionálnej spolupráce, zdieľanie personálnych kapacít a nákladov škôl alebo dokonca ich združovanie.
Deti majú problém so slovenčinou
Ako vraví Tamás, maďarské deti sa chcú – a je to aj v ich záujme – naučiť po slovensky. „No dlhodobo narážame na problém, že slovenčina sa na menšinových školách vyučuje ako štátny jazyk, nie ako druhý jazyk,“ dodáva.
Výsledkom potom je, že deti sa často učia gramatiku skôr než praktickú komunikáciu, v dôsledku čoho žiaci strácajú motiváciu a sebadôveru. Ako objasňuje odborníčka, pomôcť by mohla systematická výučba slovenčiny ako cudzieho (druhého) jazyka, moderné učebnice a príprava učiteľov. „Toto nie je otázka národnosti, ale rovnosti šancí,“ dodáva Tamás.
„Vzdelávanie učiteľov v tejto oblasti naďalej pokračuje,“ uvádza rezort školstva, ktorý zároveň tvrdí, že formy a techniky vyučovania slovenského jazyka ako druhého jazyka sa podporujú aj v rámci kurikulárnej reformy a systému podporných opatrení.
Keďže samotná príprava budúcich učiteľov slovenského jazyka vychádza podľa ministerstva zo zásad výučby slovenského jazyka ako materinského jazyka, rezort podporuje aj vysoké školy v lepšej príprave budúcich učiteľov, a to s dôrazom na didaktiku, regionálne špecifiká a sociálno-psychologické faktory.
Financovanie podkopáva menšiny
Zmeny, ktoré sa týkajú financovania škôl a školských zariadení, na základe ktorých od januára 2026 ministerstvo školstva zníži veľkostný koeficient pre základné školy s počtom žiakov v dennej forme štúdia do 150, sa dotknú aj menšinových škôl.
Podľa viacerých pripomienok bola pôvodne navrhovaná zmena pri počte žiakov 150 a menej pre viaceré združenia, školy a verejnosť neakceptovateľná. Ministerstvo navrhlo pôvodnú hodnotu koeficientu 1,495 znížiť na 1,350.
Maďarské školy by tak podľa Zväzu maďarských pedagógov prišli o viac ako päť percent rozpočtu, kým väčšinové slovenské len o necelé 2,5 percenta.
Ako spomína Zväz maďarských pedagógov, tento pokles normatívneho financovania by ohrozil dostupnosť vzdelávania a rovnosť príležitostí pre žiakov.
Podľa ďalších pripomienok by to prinieslo vážnu hrozbu z pohľadu udržateľnosti týchto škôl a tiež ich možnú likvidáciu, keďže väčšina škôl maďarskej menšiny funguje ako malé školy.
Pri takomto znížení hodnoty koeficientu na žiaka v škole s menším počtom detí do 150 žiakov by mali školy obmedzenú schopnosť pokryť svoje náklady, a tým by sa ohrozila aj dostupnosť vzdelávania v menšinovom jazyku.
Momentálna situácia je podľa slov odborníčky Tamás napätá a nestabilná, najmä pre malé, respektíve málopočetné školy. „Financovanie je nastavené tak, že každý výpadok už aj jedného dieťaťa má výrazný vplyv na rozpočet školy, čo vytvára permanentnú neistotu,“ hovorí.
Ako objasňuje Ákos Horony, splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny, národnostné školy vzhľadom na demografické a priestorové rozloženie národnostných menšín nikdy nebudú schopné dosahovať priemerné počty žiakov porovnateľné s väčšinovými školami.
Na to, aby sa predchádzalo nepriamej diskriminácii, je podľa neho dôležité diferencované financovanie, podobne ako majú iné školy.
Podľa Erzsébet Tamás by mal štát pristupovať k menšinovým školám ako k verejnému záujmu, a nie ako k ekonomickému problému. Navyše by podľa nej štát nemal prenášať dôsledky demografie na samosprávy a rodičov.
Úprava koeficientu
Keďže sa Slovenská republika zaviazala v medzinárodných dokumentoch chrániť príslušníkov národnostných menšín a zabezpečiť im vzdelávanie v ich národnom jazyku, rezort napokon pristúpil k úprave pôvodne navrhovaného veľkostného koeficientu (VK) pre základné školy (1,350).
„VK bude pre rok 2026 začínať na úrovni 1,42 pre základné školy do 150 žiakov,“ spresňuje rezort. Zároveň je ministerstvo školstva pripravené kompenzovať základným školám zníženie výšky normatívnych príspevkov.
Pritom bližšie podmienky tejto kompenzácie budú upravené vo vzájomnom memorande medzi ministerstvom školstva a subjektmi zastupujúcimi záujmy príslušných škôl.
Tamás z Maďarskej aliancie na záver dodáva, že čo sa týka ochrany ich menšinového jazyka, tá je formálne zakotvená v ústave a v zákonoch pomerne dobre. „Problém je však v praxi a v rozhodovacích procesoch,“ hovorí. Objasňuje, že chýba skutočný dialóg so zástupcami menšín a jasné garancie, že reformy neoslabia dostupnosť vzdelávania v materinskom jazyku.
„Ochrana menšinového školstva nesmie byť len deklaratívna, ale funkčná a predvídateľná,“ dodáva.