Rada Európy chce, aby Česká republika (ČR) podporila výučbu slovenského jazyka, keďže sa krajina už v roku 2006 prihlásila k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov a má si teda svoje záväzky na podporu menšinových jazykov plniť.
Ako pre Štandard spresňuje Jana Kašparová, ktorá mediálne zastupuje Českomoravský odborový zväz pracovníkov (ČMOS) školstva, po tom, čo Rada Európy vyzvala Česko, aby zaviedlo výučbu slovenčiny najmä v materských a základných školách, otvorila sa na túto tému debata.
„Dôvodom je, že slovenská menšina je v ČR jedna z najpočetnejších a slovenčina má v ČR status menšinového jazyka,“ vraví Kašparová.
Súčasný stav je podľa odborárov taký, že Češi sa môžu učiť slovenčinu v jazykových kurzoch a inštitúciách a Slovenské kultúrne inštitúcie a spolky v ČR občas ponúkajú kurzy slovenčiny najmä pre deti slovenskej menšiny.
Niektoré univerzity (napríklad v rámci slavistiky) tiež ponúkajú slovenčinu ako voliteľný predmet a súkromné jazykové školy občas ponúknu individuálne kurzy, čo ale podľa Kašparovej nie je bežné, pretože Česi zvyčajne slovenčinu ovládajú pasívne.
„Školské odbory vnímajú, že zavedenie slovenčiny do škôl bude narážať na praktické limity nášho školstva, preťaženiu škôl a detí,“ vraví Kašparová s dôvetkom, že žiaci už teraz ovládajú češtinu a angličtinu. Pridávať ďalší povinný jazyk je podľa nej zatiaľ nereálne.
Kašparová tvrdí, že slovenčina je navyše pre väčšinu Čechov dobre pasívne zrozumiteľná, takže ju nevnímajú ako prioritne cudzí jazyk.
„Sme zajedno s názorom Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy v ČR, ktoré hovorí, že nie je dôvod zavádzať plošne nový predmet, ale nie je zásadne proti, ak školy prejavia záujem,“ dodáva Kašparová.
Školy záujem o slovenčinu nehlásia
Štandard sa obrátil na ministerstvo školstva v Česku. „Výučba slovenčiny v českých školách je možná už teraz. Rámcové vzdelávacie programy (RVP) ju umožňujú zaradiť ako ďalší cudzí jazyk,“ spresnila pre Štandard hovorkyňa ministerstva Veronika Lucká Loosová.
Ako však spresnila, zatiaľ ich rezort neeviduje, že by o to niektorá škola mala záujem. „Pokiaľ by taký podnet prišiel, sme pripravení ho podporiť,“ vraví hovorkyňa.
Rovnako tak je podľa nej možné a český školský zákon to umožňuje, vyučovať v slovenskom jazyku aj niektoré predmety. Čo sa týka materských škôl a predprimárneho vzdelávania, primárnym jazykom je čeština.
„Platí ale, že akákoľvek materská škola má možnosť v prípade záujmu zahrnúť slovenčinu do svojho školského vzdelávacieho programu,“ objasňuje Lucká Loosová s dôvetkom, že je to v rámci napĺňania kľúčovej kompetencie – kultúrnej, ktorá je po novom zaradená v rámci revízie RVP pre predškolské vzdelávanie.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Veľvyslanectvo SR v ČR aj Slovenský inštitút v Prahe sú podľa informácií rezortu pod vedením Juraja Blanára dlhodobo pripravené poskytnúť záujemcom o vzdelávanie v slovenskom jazyku maximálnu súčinnosť.
„Avšak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, respektíve Veľvyslanectvo SR v ČR nezaznamenáva výraznejšie zmeny v dopyte ani v žiadostiach o pomoci (o dotácie) pri zabezpečení vyučovania slovenského jazyka pre žiakov a študentov, ani rodičov Slovákov, ktorí žijú v Českej republike,“ dopĺňa pre Štandard komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí.
Výučba stojí na rodinách a spolkoch
Poradný výbor Rady Európy tiež odporúča, aby Česká republika svoje záväzky zintenzívnila a nenechávala všetku starostlivosť o jazyk na rodiny a spolky, ktoré sú od nepamäti pri projektoch škôl najaktívnejšie.
„Malé deti a deti predškolského veku sa potrebujú predovšetkým hrať, spievať, učiť sa rečňovanky, a k tomu existujú rôzne slovenské spolky, ktoré pracujú so slovenskými deťmi a majú to v náplni,“ spresnil pre Štandard zástupca slovenskej menšiny v Rade vlády pre národnostné menšiny ČR Jaroslav Miňo s tým, že napríklad v Prahe je takýto slovenský spolok Limbora, ktorý existuje už 75 rokov.
Jaroslav Miňo, ktorý je zároveň predsedom Asociácie Etnica vraví, že v otázke zavedenia slovenského jazyka do výučby na českých školách treba byť ale realistický.
„Dnešné deti majú myslím dosť predimenzovaný program v škole. Bolo by pekné mať v tom zahrnuté vzdelanie v slovenskom jazyku, ale asi by z toho deti neboli nadšené,“ vraví Miňo, ktorý je rodák z okresu Svidník, je rodičom viacerých detí a takúto dilemu vzdelávania v Čechách vo svojej rodine riešil aj on dlhé roky.
Podľa neho treba začať práve v rodine. „Ak majú rodičia záujem o to, aby ich deti vedeli slovensky, tak je potrebné s nimi predovšetkým doma hovoriť slovensky. Žiadna škola ich to za nich nenaučí,“ vraví.
Zavádzať takúto výučbu plošne podľa neho nemá zmysel. „Skôr v mestách a oblastiach, kde je predpoklad zvýšeného počtu Slovákov, čo napríklad určite je Praha,“ dodáva. Podľa neho by bolo dobré a efektívne umožniť záujmovej skupine detí (nielen slovenských) dostať sa k takémuto vzdelaniu vo vhodnom čase, za ktorý považuje druhý stupeň základnej školy.
„To už deti tušia, čo to je gramatika, a slovenčina ako voliteľný predmet by im poskytla osvojenie základov gramatiky a iných informácií o slovenčine,“ spresňuje Miňo z Rady vlády ČR.
Ako dodáva, zaujímavým projektom by nepochybne bolo aj česko-slovenské gymnázium atraktívne pre všetky deti s možnosťou kvalitnej výučby oboch jazykov. „Možnosť kvalitného vysokoškolského vzdelania v slovenskom jazyku a slovakistiky by mala na univerzite prirodzene existovať, podobne ako pri iných jazykoch,“ vraví zástupca slovenskej menšiny v Čechách.
Pokusy o školy boli, záujem nie
Redaktorka Štandardu oslovila aj českého historika Jana Rychlíka, ktorý sa venuje dejinám slovanských národov a vzťahom Slovákov a Čechov. Podľa historických záznamov v Česku pokusy o slovenské školy alebo o školy s vyučovacím jazykom slovenským boli. Ale zväčša neúspešné.
„Tie školy nevznikli, lebo nebol žiadny dopyt,“ objasnil Rychlík. Túto informáciu pre Štandard potvrdila aj Helena Nosková z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky.
„Slovenskí rodičia nemajú záujem o slovenské školy v Českej republike,“ uviedla etnologička a historička.
Nosková sa vo svojich štúdiách venuje aj problematike slovenskej menšiny v Česku. Ako v nich spomína, pre Slovákov žijúcich na území našich susedov bol od roku 1920 spoločný jazyk takzvaný československý, ktorý mal dve podoby: v Čechách, na Morave a v Sliezsku českú a na Slovensku slovenskú.
„Deti a študenti v Česku mali v rámci výučby československého jazyka určitý počet hodín jazyka slovenského a na Slovensku jazyka českého,“ spresnila Nosková s tým, že učitelia a profesori museli ovládať oba.
Po roku 1947 sa podľa etnografičky a historičky v niektorých školách v pohraničí vyučoval slovenský jazyk iba ako nepovinný predmet. „Záujem bol však malý, postupne ustal a s ním aj vyučovanie slovenčiny v Česku,“ dodala Nosková.
Ako uviedol historik Rychlík, čo sa týka základných škôl, existovali dve základné školy v Karvinej, kde slovenskí učitelia vyučovali slovenčinu. „Išlo o rodiny zväčša z Kysúc, ktoré rátali s návratom na Slovensko, a preto chceli, aby ich deti mali možnosť tejto výučby. Školy skončili pre nedostatok žiakov.
„Problém bol aj v tom, že keď zanikla federácia (1992) a slovenčina sa stala cudzím jazykom v právnom zmysle, znamenalo to, že aj na menšinových školách sa podľa zákona musel vyučovať český jazyk,“ približuje Rychlík z Česko-slovenskej komisie historikov.
Podľa neho pre rodičov detí to následne nemalo žiadny význam, aby sa ich deti učili v škole slovensky. Ako objasnil, ak boli rodičia v Česku usadení a vedeli, že sa na Slovensko už nevrátia, tak chceli pre svoje deti lepší štart v Českej republike, a preto radšej volili výučbu českého jazyka.
„Význam by to malo, ak by sa vrátili späť na Slovensko,“ uviedol Rychlík, ktorý zároveň dodal, že záujem vrátiť sa na Slovensko už neexistoval.
Problémom takýchto plánovaných škôl s výučbou slovenčiny bolo aj dochádzanie detí. „Ak sa zriadi jedna slovenská škola, ktorá bude sídliť v Prahe 10, tak ťažko niekto, kto býva povedzme na Prahe 8 tam bude voziť deti cez celé mesto,“ spresnil historik.
Opakovane bola podľa neho snaha založiť aj slovenské gymnázium v Česku, kde sa ale nakoniec prihlásilo iba sedem študentov.
Čo sa týka zmien v legislatíve, ktoré by sa týkali toho, že by sa dnes na školách v Českej republike začal vyučovať slovenský jazyk, je historik Rychlík skeptický. Ako vraví, slovenský jazyk sa nedá porovnávať úrovňou ani využitím k iným cudzím jazykom, ako sú napríklad anglický alebo nemecký jazyk, s ktorými sa dá dohovoriť takmer všade vo svete.
„Tým Slovákom, ktorí žijú v Česku, to nariadiť nemôžete, a ak sami nič nežiadajú, tak to asi nemá zmysel,“ uviedol Rychlík na margo dneška.
„Na Slovensku sa tiež žiadne české školy nezriaďujú,“ dodal k otázke podpory menšiny na území Česka historik s tým, že ani v Slovenskej republike nie je po českom jazyku žiadny dopyt.
Ako však na záver dodal, v českých učebných osnovách, najmä na stredných školách chýba výučba reálií zo Slovenska. Jedinou vysokou školou v Českej republike, kde sa doposiaľ prednášali slovenské dejiny, bola Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe. Ani tu však zatiaľ nie je podľa neho jasné, ako to s výučbou dejín Slovenska bude ďalej.
