Zvrhnutý venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová v pondelok prišli na federálny súd na Manhattane v New Yorku, kam ich eskortovali z väznice v Brooklyne za prísnych bezpečnostných opatrení. Hlava štátu čelí obvineniam z narkoterorizmu.
Pred budovou súdu sa objavili v béžových väzenských úboroch, obklopení agentmi protidrogového úradu DEA. Ide o historický moment – prvýkrát sa Maduro postaví pred americkú justíciu, píše CNN.
Obaja sa majú zúčastniť na pojednávaní naplánovanom na 17:00 stredoeurópskeho času pred sudcom federálneho okresného súdu USA Alvinom K. Hellersteinom. Nie je jasné, či si niektorý z nich zabezpečil právne zastúpenie.
Počas vypočutia pred sudcom potvrdil Maduro svoju totožnosť a vyhlásil sa za nevinného. Rovnako tak urobila aj jeho manželka Floresová. Sudca následne zvrhnutému prezidentovi nariadil, aby sa 17. marca zúčastnil na súdnom vypočutí.
„Nelegitímny diktátor“
Spojené štáty považujú Madura za nelegitímneho diktátora od chvíle, keď vyhlásil víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2018, ktoré boli poznačené obvineniami z rozsiahlych podvodov. Jeho zajatie predstavuje najkontroverznejší zásah Washingtonu v Latinskej Amerike od invázie do Panamy pred 37 rokmi.
Prokurátori tvrdia, že je hlavným predstaviteľom kartelu zloženého z venezuelských politických a vojenských činiteľov, ktorí sa desaťročia spolčovali s drogovými gangmi a organizáciami označenými USA za teroristické, aby zaplavili Spojené štáty tisíckami ton kokaínu.
Prvýkrát ho obžalovali v roku 2020 v rámci dlhodobého vyšetrovania obchodovania s narkotikami, ktoré sa týkalo súčasných aj bývalých venezuelských predstaviteľov a kolumbijských partizánov.
Pán drog
V novej obžalobe, ktorá bola odtajnená 3. januára, prokurátori tvrdia, že Maduro osobne dohliadal na štátom podporovanú sieť obchodovania s kokaínom, ktorá spolupracovala s niektorými z najnásilnejších a najproduktívnejších drogových skupín na svete, vrátane mexických kartelov Sinaloa a Los Zetas, kolumbijskej polovojenskej skupiny FARC a venezuelského gangu Tren de Aragua.
„Ako prezident Venezuely a dnes faktický vládca, Maduro umožňuje, aby korupcia poháňaná kokaínom prekvitala v jeho vlastný prospech, v prospech členov jeho vládnuceho režimu a v prospech členov jeho rodiny,“ uvádza sa v obžalobe podanej prokurátormi z Úradu federálneho prokurátora pre južný okres štátu New York.
Je obvinený z narkoterorizmu, sprisahania s cieľom dovozu kokaínu, držby guľometov a ničivých zariadení a zo sprisahania s cieľom držby guľometov a ničivých zariadení. V prípade odsúdenia mu za každý bod obžaloby hrozí trest odňatia slobody v trvaní niekoľkých desaťročí až doživotie.
Prokurátori uvádzajú, že sa podieľal na obchodovaní s drogami už od svojho zvolenia do venezuelského Národného zhromaždenia v roku 2000, počas pôsobenia vo funkcii ministra zahraničných vecí v rokoch 2006 až 2013 a aj po tom, ako bol v roku 2013 vybraný za nástupcu zosnulého prezidenta Huga Cháveza.
Podľa obžaloby počas výkonu funkcie ministra zahraničných vecí predával diplomatické pasy známym drogovým pašerákom a osobne zabezpečoval diplomatické krytie pre lety, ktorými sa z Mexika do Venezuely prevážali výnosy z drog.
V rokoch 2004 až 2015 podľa prokurátorov spolu s manželkou využívali štátom podporované zločinecké gangy na pašovanie kokaínu, ktorý bol zabavený venezuelskými úradmi, a nariaďovali únosy, bitky a vraždy s cieľom chrániť svoje operácie a vymáhať dlhy.
Prokurátori tvrdia, že ako prezident riadil trasy pašovania kokaínu, využíval armádu na ochranu zásielok, poskytoval útočisko násilným drogovým skupinám a na presun drog využíval prezidentské zariadenia.
Obžaloba uvádza príklad z niekoľkých mesiacov po Madurovej inaugurácii v apríli 2013, keď mal údajne nariadiť hlavným spolupáchateľom, aby našli novú pašerácku trasu ako náhradu za tú, ktorú odhalili francúzske úrady. Zároveň mal povoliť zatknutie nízko postavených vojenských dôstojníkov s cieľom odviesť pozornosť a preniesť vinu.
Právni experti uviedli, že prokurátori budú musieť preukázať dôkazy o jeho priamom zapojení do obchodovania s drogami, aby dosiahli odsúdenie, čo môže byť náročné, ak sa izoloval od samotného rozhodovania.
Ropné pozadie
Hoci americký prezident Donald Trump Madura označuje za diktátora a drogového bossa, ktorý zaplavil USA kokaínom, otvorene priznáva záujem podieľať sa na venezuelskom ropnom bohatstve.
Venezuela disponuje najväčšími zásobami ropy na svete – približne 303 miliárd barelov prevažne ťažkej ropy v oblasti Orinoka.
Odvetvie však dlhodobo upadá v dôsledku zlého riadenia, nedostatočných investícií a amerických sankcií. Minulý rok dosahovala produkcia v priemere 1,1 milióna barelov denne, čo je len tretina úrovne zo sedemdesiatych rokov.
Po tom, čo venezuelská dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová najprv označila prezidentovo zajatie za koloniálny ropný záťah a „únos“, v nedeľu zmenila tón a vyhlásila, že prioritou je mať s Washingtonom vzťahy založené na vzájomnom rešpekte.
„Pozývame vládu USA, aby spolupracovala na programe spolupráce,“ povedala Rodríguezová. „Prezident Donald Trump, naše národy aj náš región si zaslúžia mier a dialóg, nie vojnu.“
Šéf Bieleho domu, ktorý zásah nariadil, po akcii nevylúčil ďalší útok na Venezuelu, ak by to považoval za potrebné.
Trump zároveň ostro Rodríguezovú varoval. V rozhovore pre magazín Atlantic uviedol, že ak nebude konať „správne“, môže čeliť ešte tvrdšiemu trestu než zadržaný Maduro.