„Nelegitímny diktátor“
Spojené štáty považujú Madura za nelegitímneho diktátora od chvíle, keď vyhlásil víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2018, ktoré boli poznačené obvineniami z rozsiahlych podvodov. Jeho zajatie predstavuje najkontroverznejší zásah Washingtonu v Latinskej Amerike od invázie do Panamy pred 37 rokmi.
Prokurátori tvrdia, že je hlavným predstaviteľom kartelu zloženého z venezuelských politických a vojenských činiteľov, ktorí sa desaťročia spolčovali s drogovými gangmi a organizáciami označenými USA za teroristické, aby zaplavili Spojené štáty tisíckami ton kokaínu.
Prvýkrát ho obžalovali v roku 2020 v rámci dlhodobého vyšetrovania obchodovania s narkotikami, ktoré sa týkalo súčasných aj bývalých venezuelských predstaviteľov a kolumbijských partizánov.
Pán drog
V novej obžalobe, ktorá bola odtajnená 3. januára, prokurátori tvrdia, že Maduro osobne dohliadal na štátom podporovanú sieť obchodovania s kokaínom, ktorá spolupracovala s niektorými z najnásilnejších a najproduktívnejších drogových skupín na svete, vrátane mexických kartelov Sinaloa a Los Zetas, kolumbijskej polovojenskej skupiny FARC a venezuelského gangu Tren de Aragua.
„Ako prezident Venezuely a dnes faktický vládca, Maduro umožňuje, aby úplatkárstvo poháňané kokaínom prekvitalo v jeho vlastný prospech, v prospech členov jeho vládnuceho režimu a v prospech členov jeho rodiny,“ uvádza sa v obžalobe podanej prokurátormi z Úradu federálneho prokurátora pre južný okres štátu New York.
Je obvinený z narkoterorizmu, sprisahania s cieľom dovozu kokaínu, držby guľometov a ničivých zariadení a zo sprisahania s cieľom držby guľometov a ničivých zariadení. V prípade odsúdenia mu za každý bod obžaloby hrozí trest odňatia slobody v trvaní niekoľkých desaťročí až doživotie.
Prokurátori uvádzajú, že sa podieľal na obchodovaní s drogami už od svojho zvolenia do venezuelského Národného zhromaždenia v roku 2000, počas pôsobenia vo funkcii ministra zahraničných vecí v rokoch 2006 až 2013 a aj po tom, ako bol v roku 2013 vybraný za nástupcu zosnulého prezidenta Huga Cháveza.
Podľa obžaloby počas výkonu funkcie ministra zahraničných vecí predával diplomatické pasy známym drogovým pašerákom a osobne zabezpečoval diplomatické krytie pre lety, ktorými sa z Mexika do Venezuely prevážali výnosy z drog.
V rokoch 2004 až 2015 podľa prokurátorov spolu s manželkou využívali štátom podporované zločinecké gangy na pašovanie kokaínu, ktorý bol zabavený venezuelskými úradmi, a nariaďovali únosy, bitky a vraždy s cieľom chrániť svoje operácie a vymáhať dlhy.
Prokurátori tvrdia, že ako prezident riadil trasy pašovania kokaínu, využíval armádu na ochranu zásielok, poskytoval útočisko násilným drogovým skupinám a na presun drog využíval prezidentské zariadenia.
Obžaloba uvádza príklad z niekoľkých mesiacov po Madurovej inaugurácii v apríli 2013, keď mal údajne nariadiť hlavným spolupáchateľom, aby našli novú pašerácku trasu ako náhradu za tú, ktorú odhalili francúzske úrady. Zároveň mal povoliť zatknutie nízko postavených vojenských dôstojníkov s cieľom odviesť pozornosť a preniesť vinu.
Právni experti uviedli, že prokurátori budú musieť preukázať dôkazy o jeho priamom zapojení do obchodovania s drogami, aby dosiahli odsúdenie, čo môže byť náročné, ak sa izoloval od samotného rozhodovania.
Ropné pozadie
Hoci americký prezident Donald Trump Madura označuje za diktátora a drogového bossa, ktorý zaplavil USA kokaínom, otvorene priznáva záujem podieľať sa na venezuelskom ropnom bohatstve.
Venezuela disponuje najväčšími zásobami ropy na svete – približne 303 miliárd barelov prevažne ťažkej ropy v oblasti Orinoka.
Odvetvie však dlhodobo upadá v dôsledku zlého riadenia, nedostatočných investícií a amerických sankcií. Minulý rok dosahovala produkcia v priemere 1,1 milióna barelov denne, čo je len tretina úrovne zo sedemdesiatych rokov.
Po tom, čo venezuelská dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová najprv označila prezidentovo zajatie za koloniálny ropný záťah a „únos“, v nedeľu zmenila tón a vyhlásila, že prioritou je mať s Washingtonom vzťahy založené na vzájomnom rešpekte.
„Pozývame vládu USA, aby spolupracovala na programe spolupráce,“ povedala Rodríguezová. „Prezident Donald Trump, naše národy aj náš región si zaslúžia mier a dialóg, nie vojnu.“
Šéf Bieleho domu, ktorý zásah nariadil, po akcii nevylúčil ďalší útok na Venezuelu, ak by to považoval za potrebné.
Trump zároveň ostro Rodríguezovú varoval. V rozhovore pre magazín Atlantic uviedol, že ak nebude konať „správne“, môže čeliť ešte tvrdšiemu trestu než zadržaný Maduro.
