Rozporuplná reakcia Moskvy na intervenciu USA vo Venezuele opäť otvorila tému výmenného obchodu, ktorý Rusko údajne ponúklo pred siedmimi rokmi. Stalo sa tak v čase iného vyhroteného sporu medzi Washingtonom a Caracasom.
Rusko vtedy naznačilo, že by bolo ochotné nechať USA konať vo Venezuele podľa vlastného uváženia výmenou za to, že Washington poskytne Kremľu voľnú ruku na Ukrajine, podľa svedectva Fiony Hillovej pred Kongresom. Hillová viedla otázky týkajúce sa Ruska a Európy v Rade pre národnú bezpečnosť USA počas prvej administratívy Donalda Trumpa.
„Rusi veľmi jasne naznačovali, že chcú akúsi zvláštnu výmennú dohodu medzi Venezuelou a Ukrajinou,“ povedala Hillová počas vypočutia v októbri 2019, viac ako dva roky pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu.
Návrhy boli podľa Hillovej neformálne a prenášali sa cez komentátorov a novinové články. Podstata však bola jasná: ak USA chcú slobodne ovplyvňovať susedné krajiny, mali by zároveň súhlasiť s tým, že Rusko bude môcť robiť to isté vo svojej sfére vplyvu.
„Chcete, aby sme sa stiahli z vášho dvora,“ zhrnula Hillová ruský postoj. „Ale vy ste, naopak, na našom dvore – na Ukrajine.“
Hillová dodala, že osobne cestovala do Moskvy, aby tento návrh odmietla. Návrh prišiel uprostred napätia medzi Caracasom a Washingtonom, ktoré viedlo k tomu, že Rusko vyslalo do Venezuely približne sto vojakov a nové zbrane, aby posilnilo moc prezidenta Nicolása Madura.
Zosadenie Madura predstavuje ďalšiu ranu pre režimy podporované Moskvou. Pred viac ako rokom bol zvrhnutý aj prezident Bašár Asad v Sýrii.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí tento krok oficiálne odsúdilo ako porušenie medzinárodného práva. Pre Moskvu je však kľúčová najmä vojna na Ukrajine, kde sa administratíva prezidenta Trumpa snaží vyrokovať mier. Kremeľ sa preto pokúša udržať krehkú rovnováhu – nechce ustúpiť v otázke Ukrajiny, no zároveň si nechce pohnevať Biely dom.
Niektorí ruskí predstavitelia a komentátori dokonca prejavili isté zadosťučinenie nad tým, že Spojené štáty obchádzajú medzinárodné právo v prospech politiky „práva silnejšieho“.
Je to postoj, ktorý nás vracia o viac ako storočie späť do imperiálneho obdobia – do čias, na ktoré Donald Trump aj Vladimir Putin spomínajú s nostalgiou.
„Právo silnejšieho je očividne viac ako obyčajná spravodlivosť,“ napísal na sociálnych sieťach Dmitrij Medvedev. Bývalý liberálny prezident, ktorý sa stal tvrdým zástancom vojny, v rozhovore pre agentúru TASS dodal, že Washington už teraz nemá „žiadny dôvod, ani formálny, našej krajine čokoľvek vyčítať“.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.