Islamistický režim možno melie z posledného. Protesty v Iráne neutíchajú

Pripomeňme, že k podobným opatreniam sa počas protirežimových demonštrácií uchýlili v posledných rokoch aj predstavitelia Číny, Zimbabwe, Kamerunu, Toga aj Ruska. Vďaka hoci aj čiastočnému výpadku internetu sa protesty rozširujú pomalšie a nekolujú videá ani fotografie zachytávajúce násilnosti zo strany bezpečnostných zložiek.

Úrady tvrdia, že protesty proti hospodárskemu úpadku sú legitímne a budú sa riešiť dialógom, niektoré demonštrácie však zároveň počas násilných pouličných stretov potláčali slzotvorným plynom.

Ráno 9. januára štátne médiá v Iráne informovali o protestoch prvýkrát za dva týždne, pričom násilnosti počas nich podľa reportáže vyvolávajú „teroristickí agenti“ Spojených štátov a Izraela. Televízia informovala, že „demonštranti podpálili súkromné autá, motorky, verejné miesta, ako napríklad metro, hasičské autá a autobusy“.

Zmena pokolení

Bývalý vysokopostavený predstaviteľ reformného krídla režimu pre Reuters uviedol, že základné ideologické piliere Islamskej republiky – od vynucovaného obliekania až po zahraničnú politiku – neoslovujú ľudí mladších ako 30 rokov, ktorí tvoria takmer polovicu obyvateľstva.

Okrem mladých ľudí a žien, dlhodobo požadujúcich sekularizáciu štátu, podporujú protirežimové demonštrácie aj perzskí etnickí nacionalisti, monarchisti aj ľavica.

Hidžáb, ktorý bol jedným z hlavných spúšťačov protestov po smrti Amíníovej, sa dnes presadzuje selektívne. Mnohé Iránky ho otvorene odmietajú nosiť na verejnosti, čím sa odkláňajú od tradície, ktorá dlhodobo definovala Islamskú republiku.

Počas súčasných protestov mnohí demonštranti vyjadrujú hnev nad podporou militantov v regióne zo strany Teheránu a skandujú heslá ako „Nie Gaza, nie Libanon, môj život pre Irán“, čím signalizujú frustráciu nielen omladiny z priorít režimu.

Východisko je nejasné

Alex Vatanka, riaditeľ programu pre Irán na Middle East Institute vo Washingtone, pre Reuters uviedol, že iránsky klerikálny systém prežil opakované vlny protestov vďaka represiám a taktickým ústupkom, no táto stratégia naráža na svoje limity.

„Zmena dnes vyzerá nevyhnutná; kolaps režimu je možný, ale nie zaručený,“ povedal. V iných krajinách regiónu, ako sú Sýria, Líbya alebo Irak, padli dlhoroční lídri až po kombinácii protestov a vojenských intervencií.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že by mohol prísť na pomoc iránskym demonštrantom, ak by bezpečnostné sily proti nim použili strelné zbrane. S tým môže súvisieť nedávny presun amerických jednotiek do Veľkej Británie.

„Sme pripravení a v plnej pohotovosti,“ napísal 2. januára bez ďalšieho vysvetlenia, sedem mesiacov po tom, ako izraelské a americké sily počas 12-dňovej vojny bombardovali iránske jadrové zariadenia.

Najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý čelí jednému z najkritickejších momentov svojej dlhoročnej vlády, reagoval vyhlásením, že Irán „nepriateľovi neustúpi“.

Dňa 9. januára obvinil protestujúcich, že konajú v mene Trumpa, keďže útočia na verejný majetok a Teherán nebude tolerovať ľudí pôsobiacich ako „žoldnieri pre cudzincov, vandalov a sabotérov“.