Demonštrácie, ktoré sa 28. decembra začali v Teheráne, sa rozšírili do všetkých 31 iránskych provincií, avšak zatiaľ podľa Reuters nedosiahli rozsah nepokojov z rokov 2022 až 2023, ktoré vyvolala smrť Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela tri dni po zadržaní mravnostnou políciou za nesprávne nosenie hidžábu.
Spúšťačom protestov bol prudký hospodársky úpadok: začiatkom roka 2026 výmenný kurz za jeden dolár výrazne prekročil 1,4 milióna rialov, hoci pred islamskou revolúciou v roku 1979 to bolo približne 70 rialov. Na rozdiel od protestov spred troch rokov tvoria väčšinu demonštrantov mladí muži a protesty naberajú protiislamský charakter.
Demonštrácie naberajú na obrátkach
Americká organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) uviedla, že počas nepokojov zahynulo najmenej 34 demonštrantov a štyria príslušníci bezpečnostných síl a bolo zatknutých bolo 2 200 ľudí. Počet obetí však priebežne rastie, 8. decembra protestujúci v meste Mašhad stiahli vlajku islamskej republiky a roztrhali ju.
Dňa 8. januára Irán postihol celonárodný výpadok internetu, ktorý podľa monitorovacej skupiny NetBlocks pokračoval aj nasledujúci deň. Výpadok prišiel v čase, keď protesty podporil Rezá Pahlaví, syn posledného iránskeho šacha zosadeného počas islamskej revolúcie v roku 1979.
Pripomeňme, že k podobným opatreniam sa počas protirežimových demonštrácií uchýlili v posledných rokoch aj predstavitelia Číny, Zimbabwe, Kamerunu, Toga aj Ruska. Vďaka hoci aj čiastočnému výpadku internetu sa protesty rozširujú pomalšie a nekolujú videá ani fotografie zachytávajúce násilnosti zo strany bezpečnostných zložiek.
Úrady tvrdia, že protesty proti hospodárskemu úpadku sú legitímne a budú sa riešiť dialógom, niektoré demonštrácie však zároveň počas násilných pouličných stretov potláčali slzotvorným plynom.
Ráno 9. januára štátne médiá v Iráne informovali o protestoch prvýkrát za dva týždne, pričom násilnosti počas nich podľa reportáže vyvolávajú „teroristickí agenti“ Spojených štátov a Izraela. Televízia informovala, že „demonštranti podpálili súkromné autá, motorky, verejné miesta, ako napríklad metro, hasičské autá a autobusy“.
Zmena pokolení
Bývalý vysokopostavený predstaviteľ reformného krídla režimu pre Reuters uviedol, že základné ideologické piliere Islamskej republiky – od vynucovaného obliekania až po zahraničnú politiku – neoslovujú ľudí mladších ako 30 rokov, ktorí tvoria takmer polovicu obyvateľstva.
Okrem mladých ľudí a žien, dlhodobo požadujúcich sekularizáciu štátu, podporujú protirežimové demonštrácie aj perzskí etnickí nacionalisti, monarchisti aj ľavica.
Hidžáb, ktorý bol jedným z hlavných spúšťačov protestov po smrti Amíníovej, sa dnes presadzuje selektívne. Mnohé Iránky ho otvorene odmietajú nosiť na verejnosti, čím sa odkláňajú od tradície, ktorá dlhodobo definovala Islamskú republiku.
Počas súčasných protestov mnohí demonštranti vyjadrujú hnev nad podporou militantov v regióne zo strany Teheránu a skandujú heslá ako „Nie Gaza, nie Libanon, môj život pre Irán“, čím signalizujú frustráciu nielen omladiny z priorít režimu.
Východisko je nejasné
Alex Vatanka, riaditeľ programu pre Irán na Middle East Institute vo Washingtone, pre Reuters uviedol, že iránsky klerikálny systém prežil opakované vlny protestov vďaka represiám a taktickým ústupkom, no táto stratégia naráža na svoje limity.
„Zmena dnes vyzerá nevyhnutná; kolaps režimu je možný, ale nie zaručený,“ povedal. V iných krajinách regiónu, ako sú Sýria, Líbya alebo Irak, padli dlhoroční lídri až po kombinácii protestov a vojenských intervencií.
Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že by mohol prísť na pomoc iránskym demonštrantom, ak by bezpečnostné sily proti nim použili strelné zbrane. S tým môže súvisieť nedávny presun amerických jednotiek do Veľkej Británie.
„Sme pripravení a v plnej pohotovosti,“ napísal 2. januára bez ďalšieho vysvetlenia, sedem mesiacov po tom, ako izraelské a americké sily počas 12-dňovej vojny bombardovali iránske jadrové zariadenia.
Najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý čelí jednému z najkritickejších momentov svojej dlhoročnej vlády, reagoval vyhlásením, že Irán „nepriateľovi neustúpi“.
Dňa 9. januára obvinil protestujúcich, že konajú v mene Trumpa, keďže útočia na verejný majetok a Teherán nebude tolerovať ľudí pôsobiacich ako „žoldnieri pre cudzincov, vandalov a sabotérov“.