Kremeľ v pondelok oznámil, že ruská armáda pri piatkovom útoku na západoukrajinské mesto Ľvov zničila pomocou balistickej rakety Orešnik závod na opravu lietadiel. Ruské ministerstvo obrany s odvolaním sa na niekoľko údajných nezávislých zdrojov uviedlo, že štátny závod na opravu lietadiel vo Ľvove bol pri piatkovom útoku „vyradený z prevádzky“.
Ako upozorňuje Moscow Times, dovtedy ani Ukrajinci, ani Rusi neoznámili, kam podľa nich Orešnik presne dopadol.
Podľa ruského rezortu obrany sa v závode vyrábali bojové drony a opravovali sa tam sovietske stíhačky MiG-29, ako aj stroje F-16 dodané zo Spojených štátov. Ministerstvo zároveň tvrdí, pri útoku ruská armáda zasiahla výrobné haly a sklady s hotovými dronmi, ako aj infraštruktúru na letisku závodu.
Vo vyhlásení rezort dodal, že útok súčasne zničil aj zariadenia dvoch výrobcov bezpilotných lietadiel v Kyjeve.
Kyjev hovorí inak
„V noci 9. januára bol Ľvovský štátny opravárenský závod na lietadlá vyradený z prevádzky mobilným pozemným raketovým systémom Orešnik,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany. Agentúra DPA zdôrazňuje, že vyjadrenia Ruska sa líšia od tvrdení Ukrajiny, podľa ktorej boli letecké útoky zamerané na civilnú infraštruktúru.
Kyjev predtým vyhlásil, že Orešnik zasiahol Ľvov a Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) zverejnila fotografie jeho úlomkov nájdených na mieste dopadu. To však SBU nekonkretizovala a zvýraznila len to, že išlo o civilný cieľ.
Kremeľ to komentoval tak, že útok Orešnikom bol odvetou za ukrajinský dronový útok na jednu z Putinových rezidencií. Samotný útok na Putinov palác však ukrajinská strana popiera a spochybňuje ho aj americký prezident Donald Trump či americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.
Falošná hrozba?
Pripomeňme, že prvýkrát použili Rusi Orešnik v novembri 2024, keď ním zasiahli cieľ v meste Dnipro. Útok na Ľvov v noci z ôsmeho na deviateho januára bol ďalším v poradí. Začiatkom januára priniesla CNN reportáž z obhliadky balistickej rakety použitej z Dnipra.
Pracovník Kyjevského vedecko-výskumného ústavu súdneho znalectva Andrij Kulčyckyj, ukazujúc jednotlivé časti rakety, vyhlásil, že ide o staršie, miestami sovietske súčiastky. Orešnik tak podľa doteraz zverejnených informácií nie je natoľko prelomovou technológiou, ako sa na Západe očakávalo.
Bývalý inžinier v dniperskej konštrukčnej kancelárii Olexandr Kočetkov portálu United24 povedal, že napriek tvrdeniam Moskvy neodporúča preceňovať hrozbu, ktorú Orešnik predstavuje.
„Namiesto testovania na odľahlých strelniciach v tajge podnikajú (Rusi) útoky na husto osídlené ukrajinské mestá,“ uzatvára Kočetkov s tým, že zdôrazňuje, že dosah Orešnika môže byť pre objem výroby a skutočné takticko-technické údaje skôr symbolický ako strategický.
