Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi použili pri útoku na Dnipro experimentálnu raketu Orešnik

Ukrajinské vzdušné sily predtým tvrdili, že počas ranného útoku na Dnipro 21. novembra Moskva prvýkrát vystrelila medzikontinentálnu balistickú raketu.

Rusko zasiahlo objekt obranného priemyslu v ukrajinskom Dnipre nejadrovou hypersonickou balistickou strelou Orešnik, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. "Testy boli úspešné, cieľ bol zasiahnutý podľa plánu,“ dodal Putin.

Putin povedal, že proti raketám Orešnik neexistujú žiadne prostriedky. „Rakety útočia na cieľ rýchlosťou 2,5 až 3 kilometre za sekundu. Súčasné systémy protivzdušnej obrany, ktoré sú k dispozícii vo svete, ani systémy protiraketovej obrany, ktoré vyvíjajú Američania v Európe, nedokážu takéto rakety zachytiť. Je to nemožné,“ povedal Putin.

Podrobnosti a technické špecifikácie rakety Orešnik podľa medializovaných informácií nie sú známe.

Putin: Konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru

Mohlo by Vás zaujímať Putin: Konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru

Civilistov vraj vopred varujú

Putin tiež skonštatoval, že v budúcnosti budú ukrajinskí civilisti pred použitím týchto striel varovaní. Rusi podľa neho ponúknu civilistom a občanov spriatelených krajín, ktorí sa zdržiavajú na Ukrajine, „možnosť, aby vopred opustili nebezpečné zóny“.

Šéf Kremľa ubezpečil, že to Rusi urobia verejne a bez strachu, pretože - ako už zaznelo - podľa Putina neexistujú prostriedky na to, ako tejto zbrani čeliť.

Reakcia na západné strely

Putin vysvetlil, že Rusko uskutočnilo tento test v reakcii na útok ukrajinských ozbrojených síl na ciele v Brianskej a Kurskej oblasti 19. a 21. novembra s použitím amerických rakiet ATACMS a francúzsko-britských rakiet Storm Shadow (SCALP). „V prípade eskalácie Rusko odpovie rozhodne a vecne,“ konštatoval.

Podľa neho si útok na veliteľské stanovište v Kurskej oblasti vyžiadal obete na životoch a zranených, zatiaľ čo útok v Brianskej oblasti si nevyžiadal žiadne obete.

Ukrajinské vzdušné sily predtým informovali, že počas ranného útoku na Dnipro 21. novembra Moskva prvýkrát vystrelila medzikontinentálnu balistickú raketu. Medzitým to popreli aj viacerí nemenovaní predstavitelia západných štátov.

Použitie medzikontinentálnej strely si Kyjev možno vymyslel. Množia sa pochybnosti

Mohlo by Vás zaujímať Použitie medzikontinentálnej strely si Kyjev možno vymyslel. Množia sa pochybnosti

Peskov: Američanov sme varovali

„Ruská strana varovala Američanov pred spustením Orešnika prostredníctvom Ruského národného centra pre znižovanie jadrového rizika, ktoré funguje automaticky a udržiava neustálu komunikáciu s podobným systémom v Spojených štátoch amerických,“ povedal Peskov pre agentúru TASS.

"Varovanie bolo odoslané v automatickom režime 30 minút pred štartom," vysvetlil po tom, ako niektorí experti tvrdili, že štart tejto rakety by mohli USA v krajnom prípade vyhodnotiť ako začiatok jadrového úderu.

Zástupca Kremľa vysvetlil, že ruská strana neinformovala americkú stranu o odpálení Orešnika v súlade s dohodami a v súlade s režimom informovania o odpálení medzikontinentálnych balistických rakiet, keďže Orešnik nie je medzikontinentálna strategická raketa, ale má iba stredný dolet.

OSN hovorí o znepokojujúcom vývoji

Použitie novej rakety stredného doletu na zasiahnutie Ukrajiny je podľa Organizácie Spojených národov (OSN) znepokojujúcim vývojom. Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric vyzval všetky strany na deeskaláciu konfliktu.

Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa štvrtkový test novej rakety nebude znamenať významný zvrat v konflikte. Rusko podľa neho pravdepodobne disponuje iba niekoľkými novými experimentálnymi raketami tohto typu a snaží sa Ukrajinu zastrašiť.

Washington údajne Ukrajinu a blízkych spojencov informoval o možnosti, že Rusko túto raketu v najbližších dňoch použije, a Kyjevu tým pomohol pripraviť sa. Predstaviteľ tiež ozrejmil, že Moskva Washington o raketovom útoku dopredu informovala cez komunikačné kanály slúžiace na odvrátenie rizika jadrového útoku.

(est, tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Putin: Konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru

Po tom, čo Ukrajina použila Západom dodané rakety s doletom 300 km na zasiahnutie území v Rusku, nadobudol regionálny konflikt na Ukrajine prvky globálneho konfliktu.

V príhovore v ruskej štátne televízii to uviedol ruský prezident Vladimir Putin.

Putin varoval Západ, že Moskva môže zasiahnuť vojenské zariadenia ktorejkoľvek krajiny, ktorej zbrane boli použité proti Rusku. Západné štáty taktiež opätovne obvinil z eskalácie konfliktu.

"Považujeme za oprávnené použiť naše zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré umožňujú použitie svojich zbraní proti našim zariadeniam. V prípade eskalácie agresívnych krokov budeme reagovať rovnako rázne," vyhlásil.

Ruský prezident tak reagoval na ukrajinské útoky americkými raketami ATACMS (Army TACtical Missile System) s doletom 300 kilometrov, na použitie ktorých dostala Ukrajina povolenie v nedeľu.

Trumpov syn: Vojensko-priemyselný komplex chce tretiu svetovú vojnu. Imbecili!

Mohlo by Vás zaujímať Trumpov syn: Vojensko-priemyselný komplex chce tretiu svetovú vojnu. Imbecili!

Putin vyhlásil, že útoky na Rusko západnými zbraňami zlyhali, keďže ruská protivzdušná obrana väčšinu z rakiet zneškodnila. Ukrajinské útoky západnými raketami podľa neho „nezmenia výsledok špeciálnej vojenskej operácie", ako Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Podľa ruského lídra je Moskva je pripravená na všetky scenáre. "Vždy sme uprednostňovali riešenie sporných otázok mierovými prostriedkami. Sme však pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí. Ak o tom niekto pochybuje, mýli sa," deklaroval Putin.

Putin taktiež uviedol, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu. „Naši inžinieri ju pomenovali Orešnik (Lieska)," povedal.

Rusi použili pri útoku na Dnipro experimentálnu raketu Orešnik

Mohlo by Vás zaujímať Rusi použili pri útoku na Dnipro experimentálnu raketu Orešnik

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

EÚ sa bude snažiť o spoluprácu s Trumpom a zároveň sa bude pripravovať na clá

Zhodli sa na tom vo štvrtok európski ministri obchodu.

Donald Trump v predvolebnej kampani povedal, že EÚ "zaplatí vysokú cenu" v podobe ciel za to, že nenakupuje dostatok amerického exportu a dosahuje tak prebytky v obchode s USA.

Uviedol pritom, že plánuje clá vo výške 10 až 20 percent na všetok dovoz do USA, ale s vyššími sadzbami pre Čínu, až 60 percent.

Vo svojom prvom funkčnom období zaviedol Trump clá na oceľ a hliník z EÚ až do výšky 6,4 miliardy eur, ktoré následná administratíva prezidenta Joea Bidena pozastavila, no neukončila. EÚ reagovala dodatočnými clami vo výške 2,8 miliardy eur na americký tovar, ako sú bourbon a motocykle Harley-Davidson. Opatrenia USA sú v súčasnosti pozastavené do konca roka 2025.

Eurokomisár pre obchod Valdis Dombrovskis na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov povedal, že je príliš skoro predpovedať, či sa Trump bude snažiť túto situáciu riešiť. Vyhlásil tiež, že medzi ministrami EÚ panuje široká zhoda pokiaľ ide o to, neotvárať staré obchodné spory a vyhýbať sa novým.

Nemenovaný diplomat EÚ pre Reuters potvrdil tento postoj EÚ - presadzovať pozitívnu agendu a zároveň mať pripravené konkrétne protiopatrenia.

(tasr)

Minúta  |  

Tretia svetová vojna prepukla v roku 2024, vyhlásil Valerij Zalužnyj

Bývalý hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny zdôraznil, že Ukrajina už nečelí iba Rusku, ale aj vojakom zo Severnej Kórey, iránskym dronom Šáhid a raketám vyrobeným v Severnej Kórei. 

Taktiež upozornil na používanie čínskych dielov v ruských raketách. Podľa jeho slov tieto faktory naznačujú, že konflikt nadobudol globálne rozmery, a svet by mal byť na to pripravený, uviedol v rozhovore pre Ukrajinsku pravdu.

Zalužnyj upozornil, že ešte je možné zastaviť vojnu na území Ukrajiny, no podmienkou je, aby medzinárodní partneri pochopili vážnosť situácie. „Ukrajina prežije vďaka technológiám, ale nie je jasné, či môže túto bitku vyhrať sama,“ varoval.

Pripomeňme, že Zalužnyj je na Ukrajine populárny, podľa prieskumov by porazil prezidenta Volodymyra Zelenského, ak by sa rozhodol kandidovať na post hlavy štátu. Práve Zelenskyj ho pred časom odvolal z postu veliteľa ozbrojených síl. Zalužnyj momentálne pôsobí ako veľvyslanec Ukrajiny v Spojenom kráľovstve.

„Chceli sme z Ukrajiny americký protektorát, no nechceli sme ju chrániť“

Mohlo by Vás zaujímať „Chceli sme z Ukrajiny americký protektorát, no nechceli sme ju chrániť“

(mm)

Minúta  |  

Greenpeace protestuje proti výstavbe nového jadrového zdroja, klíme vraj nepomôže

Greenpeace Slovensko nesúhlasí s novým jadrovým blokom v Jaslovských Bohuniciach, lebo takáto stavba trvá príliš dlho a je výrazne nákladná.

"Aby sme dokázali zastaviť klimatickú krízu, ktorá reálne ohrozuje život na planéte tak, ako ho poznáme, potrebujeme do roku 2030 znížiť emisie na polovicu a zraziť na nulu do polovice storočia. Nový jadrový zdroj nám s riešením klimatickej krízy nepomôže, pretože jeho stavba trvá pridlho. Dokončenie tretieho bloku Mochoviec trvalo dvanásť rokov, trikrát viac, ako bolo pôvodne plánované. Na štvrtý blok Mochoviec čakáme dodnes," uviedli predstavitelia organizácie.

Zároveň upozornili, že Slovensko stále nemá riešenie na to, čo bude robiť s veľmi nebezpečným jadrovým odpadom. Ten by mal byť v súčasnosti uskladňovaný v jadrových elektrárňach, čo by malo predstavovať len dočasné riešenie, ktoré nie je udržateľné z dlhodobého hľadiska.

Greenpeace uviedol, že lacnejšou a ekologickejšou alternatívou by bol rozvoj obnoviteľných zdrojov a zároveň znižovanie spotreby energie, napríklad zatepľovaním či využitím tepelných čerpadiel na ohrev vody a kúrenie.

"Ak navyše tieto obnoviteľné zdroje budeme rozvíjať decentralizovaným spôsobom prostredníctvom energetických spoločenstiev, môžeme vybudovať odolnejší a spravodlivejší energetický systém, ktorý bude schopný odolávať aj cenovým krízam, ktoré zažívame v posledných rokoch," uzavrela organizácia.

(tasr)

Minúta  |  

Británia je priamo zapojená do vojny na Ukrajine, vyhlásil veľvyslanec Ruska v Londýne

Ruský veľvyslanec v Londýne Andrej Kelin reagoval na informácie, že britské rakety dlhého doletu Storm Shadow Ukrajina použila proti cieľom v ruskom vnútrozemí.

„Británia je teraz priamo zapojená do vojny, pretože tieto útoky sa nemôžu uskutočniť bez britského personálu a personálu NATO," uviedol Kelin.

Na otázku, aký je rozdiel medzi útokmi Ukrajincov britskými raketami a tým, že čínske, iránske a severokórejské zbrane, technológie a ľudské zdroje využíva Rusko, Kelin neodpovedal. Namiesto toho poukázal na zahraničných vojakov bojujúcich na ukrajinskej strane. „Práve sme videli v Kurskej oblasti poľskú jednotku, oblečenú v špeciálnej uniforme, ktorú nosia poľskí vojaci," vyhlásil veľvyslanec.

Agentúra AFP pripomína, že Ukrajina tento týždeň po prvýkrát vystrelila rakety Storm Shadow na Rusko po udelení súhlasu Londýna na takéto údery. Britská vláda odmietla tieto správy potvrdiť alebo vyvrátiť, pričom ministri tvrdia, že verejná diskusia na túto tému prospieva len ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.