Preskočiť na obsah
  |  

Trump neverí, že Ukrajina útočila na rezidenciu Putina

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že neverí v pravdivosť tvrdení Ruska o údajnom ukrajinskom útoku na rezidenciu prezidenta Vladimira Putina. Incident sa podľa Moskvy odohral v Novgorodskej oblasti na severe Ruska, kde Ukrajina údajne vyslala 91 dronov s dlhým doletom.

„Neverím, že k tomu útoku došlo,“ povedal Trump novinárom na palube lietadla Air Force One pri návrate do Washingtonu. „Niečo sa stalo pomerne blízko, ale s týmto to nemalo nič spoločné.“

Rusko prezentuje, že má dôkazy o pokuse Kyjeva zamerať sa na Putinovu vilu a plánuje ich odovzdať Spojeným štátom. Ukrajina obvinenia odmieta a označuje ich za dezinformačnú kampaň. Aj viacerí západní predstavitelia spochybňujú, že cieľom útoku bol samotný Putin.

Americkí bezpečnostní činitelia podľa Wall Street Journal uviedli, že útok síce mohol nastať, ale prezidentova rezidencia nebola cieľom.

Šéf Bieleho domu, ktorý sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským len niekoľko dní pred incidentom, naznačil, že ruské tvrdenia môžu byť pokusom narušiť vzťahy Kyjeva s Washingtonom.

(reuters, max)

  |  

Dánsko varuje USA: Grónsko nie je na predaj

Dánska premiérka Mette Frederiksenová ostro reagovala na opakované vyjadrenia prezidenta USA Donalda Trumpa o možnom prevzatí Grónska.

Po nedávnej vojenskej operácii USA vo Venezuele vyjadrila obavy, že podobný scenár by mohol nastať aj v prípade tohto autonómneho dánskeho územia. Frederiksenová vyzvala USA, aby ukončili vyhrážky voči spojencovi a rešpektovali vôľu Grónčanov, ktorí „jasne povedali, že nie sú na predaj“.

Trump v rozhovore pre Atlantic označil Grónsko za „nevyhnutné pre obranu USA“. Vymenovanie guvernéra Jeffa Landryho za osobitného vyslanca pre Grónsko len posilnilo obavy Kodane a grónskych predstaviteľov.

Ostrov má strategickú polohu a bohaté nerastné suroviny, čo ho robí atraktívnym pre americké záujmy. Grónsko má právo na nezávislosť, no ekonomicky závisí od Dánska.

(reuters, mja)

  |  

Švajčiarska polícia identifikovala posledné obete požiaru

Posledných 16 ľudí, ktorí zahynuli pri požiari baru v horskom stredisku Crans-Montana vo Švajčiarsku na Silvestra, bolo identifikovaných, oznámila v nedeľu polícia.

To znamená, že všetkých 40 obetí požiaru, ktorý vypukol v bare Constellation v skorých ranných hodinách 1. januára, bolo identifikovaných, uviedla švajčiarska polícia.

Polícia oznámila, že nebude poskytovať podrobnosti o ich totožnosti.

(reuters, mja)

  |  

Rusko vyzbrojilo dron Šáhid protilietadlovou raketou

Ukrajinský vojenský expert Serhij „Flash“ Beskrestnov upozornil na nový vývoj v ruskej dronovej vojne. Po prvý raz bol na útočnom drone typu Šáhid objavený prenosný protilietadlový systém MANPADS, píše Ukrajinska pravda.

Podľa Beskrestnova ide o snahu Ruska aktívne ohrozovať ukrajinské lietadlá a vrtuľníky. Raketa má byť ovládaná operátorom priamo z územia Ruskej federácie, pričom dron je vybavený kamerou a rádiovým modemom na prenos dát v reálnom čase.

Expert varoval pilotov armádneho letectva, aby sa vyhýbali čelným priblíženiam k týmto dronom a boli opatrní pri manévrujúcich cieľoch.

Objav potvrdzuje trend, že ruské sily systematicky vylepšujú drony – od infračervených reflektorov až po sieťové prepojenie UAV – s cieľom neutralizovať ukrajinskú protivzdušnú obranu.

(mja)

  |  

V Baltskom mori poškodili optický kábel

V Baltskom mori došlo k poškodeniu optického kábla medzi Lotyšskom a Litvou, oznámila lotyšská premiérka Evika Siliņa. Kábel patrí súkromnej spoločnosti a príčina incidentu zatiaľ nie je známa.

Litovské krízové centrum potvrdilo vyšetrovanie, no bližšie podrobnosti neuviedlo. Incident prichádza len päť dní po tom, ako fínska polícia zadržala nákladnú loď smerujúcu z Ruska do Izraela pre podozrenie zo sabotáže podmorského komunikačného kábla medzi Fínskom a Estónskom.

Región Baltského mora je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pod zvýšeným dohľadom pre sériu poškodení energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry.

NATO v reakcii posilnilo námornú prítomnosť, vrátane nasadenia fregát, lietadiel a podvodných dronov.

(reuters, mja)

  |  

EÚ: Jedinou cestou pre Venezuelu je rešpektovať vôľu obyvateľov

Európska únia, s výnimkou Maďarska, vyzvala na zdržanlivosť a rešpektovanie vôle venezuelského ľudu ako jedinej cesty k obnove demokracie v krajine.

V spoločnom vyhlásení 26 členských štátov a šéfky diplomacie Kaje Kallasovej sa uvádza, že všetci aktéri musia rešpektovať ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo.

Únia zároveň požaduje bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov vo Venezuele. Pripomína tiež, že jej konzulárne služby spolupracujú na ochrane bezpečnosti občanov EÚ, vrátane tých, ktorí sú v krajine zadržiavaní.

EÚ zdôraznila, že má spoločný cieľ – boj proti nadnárodnému organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami, ktoré považuje za globálnu bezpečnostnú hrozbu.

(reuters, mja)