Jozef Onačilla

Jednou zo základných a dominantných tém progresívnej ideológie je zmena identity na základe pocitov danej osoby. Muž môže byť ženou iba preto, že sa tak cíti, a naopak. Okrem zmeny pohlavia a rodu, samozrejme, vznikajú aj iné kategórie identít, pri ktorých sa dospelé osoby cítia ako zvieratá, deti, rozprávkové bytosti alebo aj fiktívni invalidi, a zvyšok sveta to má podľa progresívnej doktríny rešpektovať.

Rešpektovanie fiktívnej reality sa vo „vyspelých“ západných krajinách stalo povinnosťou vynucovanou zákonom. Ak sa niekto cíti ako čokoľvek, zvyšok okolia ho musí podľa jeho „identity“ oslovovať preferovanými rodovými zámenami (muža ženskými, a naopak), ale aj inými – samozrejme, podľa výberu „zmenenej“ osoby.

Progresívne Slovensko videlo extrémizmus v nesprávnom oslovení

Absolútnym štandardom je „genderovo neutrálne“ zámeno „oni (they/them)“, ktorým sa tradične označujú „nebinárne“ alebo „genderovo nekomfortné“ osoby (jednotlivci), pričom výnimku netvoria ani deti vo fáze vývoja a výučby.

Mohlo by Vás zaujímať Írsky učiteľ, ktorý nechcel onikať študentovi, je na slobode