Súdny proces vo veci objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej začne na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) odznova už po tretí raz. Najvyšší súd SR ako odvolací orgán dvakrát vrátil rozsudky senátu sudkyne Ruženy Sabovej s výčitkami mnohých nedostatkov, vrátane nelogického či nedostatočného hodnotenia dôkazov, a vec pridelil novému senátu.
Pred novým senátom sudcov stála rozhodujúca otázka, a to, či je možné v tomto konaní vykonať Threemu ako dôkaz (kľúčový), keďže medzičasom vydal Súdny dvor EÚ rozhodnutie, podľa ktorého je možné získať prístup k obsahu mobilného telefónu iba po predchádzajúcej kontrole, či už súdom, alebo nezávislým správnym orgánom.
Tento záver prijal Súdny dvor Európskej únie vo veci C-548/21 dňa 4. októbra 2024 pri posudzovaní prejudiciálnej otázky týkajúcej sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.
Súdny dvor EÚ vyžaduje súhlas súdu na vstup do mobilu
Posudzovaný prípad sa obdobne týkal zaistenia a prieniku do mobilného telefónu, keď rakúske policajné orgány sa počas vyšetrovania drogovej trestnej činnosti pokúšali odomknúť telefón podozrivej osoby a získať údaje potrebné na vyšetrovanie bez súhlasu súdu či prokurátora.
Podozrivý nebol informovaný o pokusoch polície preniknúť do jeho telefónu a Súdny dvor EÚ konštatoval, že nakoľko je z údajov z telefónu možné vyvodiť veľmi presné závery týkajúce sa súkromného života dotknutej osoby, je na získanie týchto údajov potrebný súhlas súdu.
V prípade súdneho procesu Mariana Kočnera získala polícia jeho telefón, a teda aj obsah Threemy, tak, že jej ho odovzdal Kočnerov niekdajší spolupracovník Peter Tóth. Kočner poskytol prístup k telefónu priamo z väzby, keďže Tóth vraj spravoval jeho bankové záležitosti a Kočner ho pokladal za svojho priateľa.
Namiesto toho Tóth odovzdal telefón spolu s prístupom k šifrovanej aplikácii Threema polícii bez vedomia a súhlasu Kočnera a následne začal v celej trestnej veci vystupovať ako utajený svedok.
Práve pre záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ vznikla otázka, či je možné pri takomto spôsobe získania Threemy túto použiť ako dôkaz.
Sudca ŠTS Ján Giertli v prípade bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej, obvinenej z podplácania a nepriamej korupcie v rámci akcie Búrka, odmietol čítať prepisy správ z aplikácie Threema. Ako dôvod uviedol, že ide o nezákonný dôkaz (pre absenciu súhlasu súdu pri jeho získaní), a to práve s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.
Súdy odkazujú na skoršie rozsudky bez riadneho vysvetlenia
Predseda nového senátu v prípade Mariana Kočnera Miroslav Mazúch však Threemu ako dôkaz v konaní pripustil s tým, že „senát prvostupňového súdu (ŠTS) je viazaný aj právnym názorom odvolacieho súdu a Najvyšší súd SR v tejto veci vydal pokyn aj na prečítanie správ z aplikácie“.
Senát Najvyššieho súdu SR pod vedením JUDr. Petra Paludu vo svojom uznesení (sp. zn. 2Tp/12/2023) hovorí o Threeme ako o zákonne získanom dôkaze zo zaisteného telefónu, pričom v tomto smere však iba odkazuje na odôvodnenie rozsudku ŠTS, ktorý bol ale vydaný ešte predtým, ako SD EÚ rozhodol o potrebe súdneho príkazu na prehliadku telefónu.
Súdny príkaz na vstup do telefónu pritom nemožno získať dodatočne, keď už prebieha súdne konanie, ale je potrebné ním disponovať ešte predtým, ako štátne orgány preniknú k jeho obsahu.
Odvolací súd teda iba prevzal odôvodnenie prvostupňového súdu bez toho, aby sa vysporiadal s rozsudkom SD EÚ v kontexte zákonnosti Threemy, na ktorý v odvolaní upozorňuje obhajoba. V súvislosti s konkrétnou námietkou obhajoby, že Threema nebola získaná so súhlasom sudcu, a preto nie je zákonným dôkazom, sa Najvyšší súd SR nijako nevyjadril v celom 59-stranovom rozhodnutí.
Vyhodnotenie problému zákonnosti Threemy v kontexte rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo strany súdu pritom predstavuje kľúčový prvok na posúdenie, či a prečo bola alebo nebola komunikácia získaná legálne.
Legalita získania Threemy bez súhlasu súdu doteraz nebola zo strany súdov vysvetlená.
Advokát Kubina hovorí o vydaní oprávnenou osobou
Vlastný právny názor v tomto smere poskytol advokát Peter Kubina, zástupca poškodených Kuciakovcov. Podľa advokáta Kubinu ide o legálne získaný dôkaz, pretože „telefón bol vydaný oprávnenou osobou (Petrom Tóthom), ktorá disponovala heslami, a preto sa polícia dostala k jeho obsahu so súhlasom oprávnenej osoby, a nie je tak dôvod na to, aby bol tento dôkaz vylúčený."
Kubina teda tvrdí, že hoci Kočner poskytol Tóthovi prístup k svojmu telefónu na úplne iné účely, je absolútne v poriadku, ak Tóth tieto údaje poskytne bez vedomia a súhlasu Kočnera polícii, a to navyše v prípade, keď ide o dôkaz proti nemu samotnému vo veci úkladnej vraždy. Súhlas Tótha tak má podľa Kubinu postačovať na prehliadku telefónu inej osoby.
Obhajoba pripomenula skoršie vylúčenie Threemy
Denník Štandard požiadal o vyjadrenie obhajcu Mariana Kočnera, Mareka Paru, k rozhodnutiu predsedu senátu Mazúcha a jeho záverom o prípustnosti Threemy, ako aj k právnemu názoru zástupcu poškodených.
Advokát Para v tejto veci upozornil, že ani Najvyšší súd SR, ani ŠTS sa nevysporiadali s rozsudkom SD EÚ a nepredniesli „vlastné právne závery, ktoré by spochybňovali povinnosť OČTK skúmať zaistený mobilný telefón len s predchádzajúcim príkazom súdu“.
Para pri Threeme pripomenul, že tá bola pôvodne vylúčená z dokazovania vo veci vraždy novinára už v roku 2019 z dôvodu nesprávneho pribratia Europolu ako znaleckého ústavu v prípravnom konaní vyšetrovateľom a absencie znaleckého posudku Europolu v tomto smere. Na tieto skutočnosti plánuje advokát upozorňovať aj v budúcnosti a žiada vypočuť pracovníkov Europolu.
Na názor advokáta Kubinu o legalite získania mobilného telefónu advokát Para odpovedal, že podľa rozhodnutia SD EÚ sa na skúmanie obsahu mobilného telefónu vyžaduje súdny príkaz, a nie súhlas osoby.
Záver zástupcu poškodených o „udelení súhlasu Tótha (ako oprávnenej osoby) na skúmanie telefónu Kočnera“ označil Para za „neakceptovateľný“ a tvrdí, že polícia mala žiadať súhlas od samotného Kočnera, ktorý bol v tom čase vo väzbe.
Advokát Para spochybňuje aj záver prokurátorov Petra Kysela a Vladimíra Kuruca o tom, že rozsudok SD EÚ sa vzťahuje iba na konkrétny prípad a platí len do budúcna. Tento názor je podľa obhajcu „zjavne extrémne nesprávny, nakoľko SD EÚ poskytuje výkladové stanovisko (nikdy neposudzuje dvakrát tú istú vec), ktoré je priamo aplikovateľné na všetky rovnaké prípady“, a pripomína prípady, keď rozhodnutia SD EÚ mali vplyv na iné kauzy aj spätne.
Proces s Kováčikom by mal byť varovaním
Skutočnosť, že súdy sa doteraz nezaoberali Threemou v kontexte rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, bude mať zásadný vplyv na celý priebeh konania. Aj v prípade právoplatného odsúdenia Kočnera môže byť toto zrušené dovolacím súdom, rovnako ako to verejnosť videla v procese s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom.
V danom prípade by totiž bolo možné hovoriť o rozhodnutí založenom na dôkazoch, ktoré neboli súdom získané zákonným spôsobom, čo predstavuje jeden z dovolacích dôvodov. Ide o závažnú procesnú chybu, ak by súd oprel výrok o vine o dôkaz (ak by odsúdenie stálo na Threeme) získaný v rozpore so zákonom – napríklad bez súhlasu sudcu v prípade Threemy.
Skutočnosť, že súdy k tejto veci nevedia zaujať jednoznačné stanovisko v tak mimoriadne spoločensky významnom prípade, je zarážajúca. Neobstojí pritom iba odkazovanie na predchádzajúce rozhodnutia o prípustnosti Threemy bez vysvetlenia, tak ako to naposledy urobil Najvyšší súd SR.
Pre čistotu právneho procesu by sa mali súdy jednoznačne vyrovnať s kľúčovým dôkazom a odpovedať, či v danom prípade možno alebo nemožno aplikovať záver Súdneho dvora EÚ. Sudca ŠTS Giertli v Threeme videl problém.
Proces, ktorý sa začína už po tretí raz pre (podľa odvolacieho súdu) banálne chyby, by si už skutočne vyžadoval jednoznačné a právne uchopiteľné závery namiesto ignorovania zjavnej nášľapnej míny.
Aj v prípade odsúdenia Dušana Kováčika istá časť verejnosti hovorila o víťazstve spravodlivosti iba do momentu, keď dovolací súd ukázal, že celé konanie od jeho začiatku až po rozhodnutia niekoľkých súdov bolo plné nezákonností.
Chyby boli také závažné a očividné (vrátane tých Najvyššieho súdu SR), že by niekto mohol tvrdiť, že boli urobené pod tlakom verejnosti odsúdiť obžalovaného aj za cenu ich prehliadania. Kritika dovolacieho súdu bola následne neúprosná, no na mieste.
Úkladná vražda novinára a jeho snúbenice v ich obydlí je mimoriadne vážna vec, pri ktorej sa súdy doposiaľ nevedia zhodnúť na tom, ako to vlastne bolo pri jej objednávke.
Bolo by žiaduce, aby sa aspoň zhodli na tom, na základe akých dôkazov budú skladať celý dej a prečo bude tento proces tentoraz, na rozdiel od procesu s Kováčikom, zákonný.