Zobudím sa? Ľudia majú pred narkózou stále rešpekt, vraví anestéziológ

V rozhovore so zástupcom prednostu pre anestéziu Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny  Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Michalom Venglarčíkom sa dočítate, či je možné prebudiť sa z anestézie uprostred operácie a či hrozí, že sa neprebudíme vôbec. Ale aj o tom, prečo sa na sálach prestáva používať rajský plyn, či narkóza skutočne ničí zdravé mozgové bunky a ako vplýva na mamičku a dieťa pri pôrode.  

Aká je dnes anestézia v porovnaní s minulosťou?

Podanie anestézie alebo, ľudovo povedané, narkózy je dnes oveľa bezpečnejšie ako v minulosti. Mohli by sme to prirovnať k cestovaniu autom. Napriek tomu, že máme kvalitné autá a špičkové technológie, existujú situácie, keď môže vzniknúť taká dramatická zhoda náhod, ktorá sa skončí fatálne. 

To percento je však veľmi malé a je omnoho menšie, ako to bolo povedzme v dvadsiatom storočí. Veľkou výhodou je, že dnes disponujeme technológiami, ktoré nám umožňujú podať anestéziu aj pacientom, u ktorých by sme si to pred pár rokmi nevedeli predstaviť.

Je anestézia naozaj „hlboký spánok“ alebo je to úplne iný stav vedomia?

Je to vopred naplánované a lekárom riadené bezvedomie. Ak je človek pri plnom vedomí, vníma svet okolo seba. Ak je nejaký podnet nebezpečný, jeho vedomie naň zareaguje – keď mu je zima, oblečie sa, keď je smädný, napije sa, ak pocíti bolesť, odtiahne sa.  

Potom existuje stav, keď je niekto tak veľmi unavený, že upadne do hlbokého spánku. Môžeme to vidieť napríklad u malých detí. Hlboký je vtedy, ak ho nevyrušujú žiadne podnety, mozog jednoducho niektoré funkcie nachvíľočku vypne.

V anestézii leží človek na operačnom stole, operatér potrebuje vstúpiť do integrity jeho tela a urobiť medicínsky úkon. Potrebujeme teda dočasne vypnúť mozog tak, aby telo bolo pokojné a nebojovalo s chirurgickou liečebnou procedúrou. Ide teda o programované navodenie bezvedomia, v ktorom sa strácajú ochranné reflexy tela na to, aby sme mohli doň vstúpiť.

V súčasnosti rozlišujeme anestéziu celkovú alebo regionálnu, respektíve lokálnu. Aké benefity a riziká v nich vidíte?

Benefity regionálnej anestézie spočívajú v lokálnom umŕtvení časti tela, ktorú potrebujeme operovať. Ak idete napríklad na operáciu kolenného kĺbu, nepotrebujete byť preto na umelých pľúcach. Vtedy potrebujeme len to, aby ste si operovanú nohu necítili. 

Pacient však nemusí byť úplne pri vedomí, počas takéhoto výkonu vieme navodiť liekmi taký variant spánku, ktorý nie je ale až taký hlboký, aby si vyžadoval umelé pľúca. Pacient si nepamätá nič z operácie, nič ho nebolí, ale nemusel podstúpiť podávanie celkovej anestézie.

Mohlo by Vás zaujímať Zázračná injekcia či nebezpečná skratka? Čo vieme o Ozempicu

Sú však ľudia, ktorí z nejakého medicínskeho dôvodu nemôžu byť „prispaní“ počas operácie, a vtedy to riešime tak, že pacient dostane slúchadlá, tablet a pozerá napríklad seriál. Niekedy je vtipné, že pacientovi operujeme nohu a on sa začne smiať, lebo pozerá niečo veselé.

Výhoda celkovej anestézie je, že ju môžeme podávať bez časového obmedzenia, teda podľa potrieb dĺžky operácie, napríklad aj dvadsať hodín. Zároveň vie pokryť akýkoľvek operačný výkon od hlavy až po päty. Vždy je však potrebné pri výbere typu anestézie zvážiť, aký je zdravotný profil pacienta, jeho rezervy, rozsah a časovú náročnosť operácie, ako aj ďalšie perioperačné faktory. Výsledok tejto medicínskej rovnice by mal byť jednoznačne v prospech pacienta. 

Môže sa dnes pacient pred operáciou sám rozhodnúť, aký druh anestézie by chcel uprednostniť?

Pokiaľ nie je pacient v ohrození života, tak pred každým medicínskym úkonom podpisuje informovaný súhlas k anestézii. Je veľmi dôležité informovať pacienta o možnostiach, povedať mu o všetkých výhodách aj rizikách a pacient má plné právo byť nielen informovaný, ale aj právo rozhodnúť sa pre navrhované techniky anestézie. 

Sú však aj scenáre, keď pacient prichádza na operáciu napríklad s ťažkou astmou alebo má iný zdravotný problém. V takých prípadoch anestéziológ navrhne najvhodnejší spôsob anestézie. Pacient však musí byť pri udelení svojho súhlasu vždy súčinný.

Používate aj dnes pri operáciách oxid dusný, takzvaný rajský plyn? Kedysi bol hviezdou operačných sál.

Máme rôzne typy anestetík. Buď také, ktoré sú vnútrožilové, alebo potom také, ktoré pacient vdychuje, takzvané inhalačné anestetiká. Rajský plyn je v súčasnosti na ústupe, má asi 150 rokov a má svoje plusy, ale aj temné stránky. Pekne to síce znie, ale je to celkom diabol.

V čom?

Ako všetko, čo má svoj potenciál, ale pri nesprávnom používaní vie spôsobiť aj úmrtie. Zároveň má napríklad tendenciu spôsobovať u ľudí aktívne vracanie. Aj to je dôvod, prečo siahnuť po modernejších anestetikách.

Majú pacienti pred anestéziou stále obrovský strach? Ak áno, je oprávnený?

Myslím si, že každý má rešpekt. Ten nám dáva mantinely a zodpovednosť. Určite je dobré hovoriť o rešpekte, lebo strach je kontraproduktívny. Dnes je množstvo zaručených správ a názorov, ktoré sa ponúkajú pacientom cez internet. Ak je človek konfrontovaný s tvrdou realitou, že je chorý a je potrebné ho operovať, už len to preňho predstavuje záťaž.

O anestézii nemajú všetci úplne jasnú predstavu, nevedia, ako bude prebiehať, čím ich uspíme alebo ako bude na nich vplývať. Práve z tohto dôvodu je dobré, aby sme my ako lekári tento strach s pacientom vyriešili. To dokážeme len tým, že s ním vopred odkomunikujeme všetky informácie v anestéziologickej ambulancii.

Mohlo by Vás zaujímať Počet neplodných párov rastie. A aj tých, ktoré deti mať nechcú

Obavy pacientov pramenia väčšinou zo životnej skúsenosti. Môže sa im to spojiť s nepríjemným zážitkom, napríklad, že úporne vracali po operácii, mali silnú bolesť, alebo môžu mať nevysvetliteľný strach, že nad sebou stratili kontrolu. Sú ľudia, ktorí sa obávajú, že sa z narkózy nepreberú, alebo sa boja, že sa zobudia počas operácie. Sú to všetko legitímne otázky a máme na ne aj štatistické racionálne odpovede.

O čom hovoria?

Čo sa týka neprebudenia, áno, môže vzniknúť situácia, že je človek tak vážne chorý, že operácia napriek nášmu všemožnému úsiliu nedopadne dobre. Či sa niekto môže zobudiť počas operácie – nuž áno. Sú referované kazuistiky v civilizovanom svete, o ktorých vieme. Zároveň musím jedným dychom dodať, že to u nás nevyzerá ako v stredoveku, že by ľudia kričali na operačných stoloch. (Úsmev.)

Sú pacienti, ktorí môžu mať nejaký zvláštny záblesk, že sa ocitli v nie až takej hlbokej anestézii. Práve tieto skúsenosti viedli k tomu, že sa celková anestézia v roku 2026 podáva tak, že sledujeme aj elektrickú aktivitu mozgu. Na čelo nalepíme pacientovi špeciálnu nálepku, ktorá meria takzvanú entropiu, pričom presne vidíme, či pacient spí alebo nie.

Nedávny prieskum však ukázal, že najčastejšie sa pacienti boja pooperačnej bolesti. To je niečo, čomu sa chceme zákonite vyhnúť.

Veľa sa hovorí aj o tom, že narkóza ničí zdravé mozgové bunky. Je to pravda alebo mýtus?

V rámci neurovedy musíme povedať, že je to mýtus. Ak má človek nejaký problém po operácii, narkózou to nebude. Sú pacienti, ktorí sa po operácii nevedia vrátiť naspäť do života, sú smutní, môžu mať problémy so spánkom. Ale to nie je otázka anestézie alebo toho, že by sme im vyzabíjali 236 buniek v mozgu vľavo hore za uchom. Po každej operácii je dôležité dbať na rekonvalescenčný čas a zmierenie sa s novým stavom. Zabúdame na to, že si naše telo má s operačným výkonom poradiť.

Anestézia technicky sama osebe stiahne výkon mozgu, ale na konci operácie sa pacient budí do jeho novej reality. Na začiatku operácie má žlčník, po nej ho nemá. Napriek tomu, že spal, ten dej sa uskutočnil a je to obrovská záťaž, ktorú musia telo pacienta aj mozog spracovať.

Často diskutovanou témou je anestézia pri pôrodoch. Či už ide o epidurálnu pri prirodzených pôrodoch, alebo anestéziu pri cisárskych rezoch. Aký je ich vplyv na novorodenca?

Pokiaľ ide o sekciu, respektíve cisársky rez, sú dva varianty. Prvý je plánovaný a druhý je akútny, ktorý musí mamička podstúpiť do polhodiny. Pri plánovanej sekcii je zlatým štandardom spinálna anestézia. Tá by sa mala pacientke ponúknuť ako prvá, pokiaľ na to nie je nejaká kontraindikácia tejto techniky regionálnej anestézie.

Celkovú anestéziu vykonávame v špeciálnych prípadoch, keď na to existuje riadna medicínska indikácia. Príkladom môže byť alergia na lokálne anestetiká, odmietnutie rodičky alebo niektoré neurologické syndrómy.

Mohlo by Vás zaujímať Vraciame sa o 20 rokov späť, varujú záchranári. Urgenty podľa nich nevedia riadiť ani seba

Rozdiel medzi spinálnou a celkovou anestéziou je v tomto prípade značný. Pri spinálnej aplikujeme lokálne anestetikum do oblasti drieku a to znecitliví časť tela rodičky, ktorú potrebujeme. Keď mamičku uspíme do celkovej narkózy, je to komplikovanejšie, pretože musíme zabezpečiť dýchacie cesty, respektíve napojiť ju na umelé pľúca, ktoré za ňu počas pôrodu dýchajú. 

Druhá vec je prestup liekov cez placentu. Už spomínané zabezpečenie dýchacích ciest u tehotných žien je celkom komplikovaná záležitosť, riziko náročného zabezpečenia je až štyrikrát väčšie ako u netehotnej pacientky.

Pre mamu aj bábätko je omnoho zmysluplnejšia regionálna anestézia. Pre novorodenca je podstatné, že ihneď po narodení prebieha medzi matkou a ním komunikácia, dieťa načítava jej vôňu a veľmi dobre vie, či tá mama spí alebo je hore. Ide o jedinečný okamih, keď sa mama prvýkrát stretáva so svojím dieťaťom. Nič z toho nie je možné zažiť v celkovej anestézii. Ak je však nevyhnutná, tak sa na ňu patrične pripravíme, pretože sú aj také prípady. 

Ktorá z nich je pre bábätko chemicky náročnejšia? 

Menej záťažová je určite spinálna anestézia, podaná do oblasti chrbta, tak sa k bábätku anestetikum vôbec nedostane. Hneď ako mama dostane lieky do žily, objavuje sa o chvíľu aj v pupočníkovej krvi. Od podania liekov plynie čas, po ktorom vieme, že je už aj v krvi bábätka. Pri spinálnej anestézii to nie je.

Minulý rok v USA publikovali štúdiu, ktorá ukázala, že bábätká, ktoré prídu na svet prirodzenou cestou a ich mama mala pôrodný epidurál na tlmenie bolesti, sa majú omnoho lepšie ako tie, pri ktorých mama pôrodný epidurál nemala. Máme teda k dispozícii reálne dáta, ktoré jasne popierajú dlhodobé negatívne postoje k potrebe tlmenia pôrodnej bolesti cestou epidurálnej analgézie (PEDA), ako aj to, že pôrodný epidurál spôsobuje dieťaťu problémy. 

Vo všeobecnosti sme sa rozprávali o práci anestéziológa pri operáciách, ktoré sú plánované. Aká je úloha anestéziológa pri tých neočakávaných, napríklad pri hromadných nehodách? Tam zrejme nemá lekár toľko času na prípravu anestézie ako inokedy. Ako postupujete? 

Vždy sú na mieste nešťastia prednemocničné tímy, ktoré robia triáž pacientov. My od nich vieme aktuálny rozmer zranení, hlásia nám počet aj stav pacientov. Následne sa na urgentnom príjme danej nemocnice zorganizuje koordinovaná činnosť komplexných medicínskych tímov, ktoré sa postupne pacientom venujú podľa závažnosti ich stavu.

Mohlo by Vás zaujímať Spotreba magnézia výrazne stúpla. Môže za to jeho dostupnosť, ale aj populačný stres

Ak je situácia náročná, môže sa aktivovať takzvaný traumaplán. Napríklad sa dokončia plánované operačné výkony a pripravia sa sály na urgentné operačné výkony aj lôžka následnej starostlivosti, či už na jednotke intenzívnej starostlivosti, alebo lôžka intenzívnej medicíny. 

Prácou anestéziológa je byť súčasťou toho tímu a riešiť akútne bolesti, zabezpečenie dýchacích ciest, krvného obehu, cievne vstupy a mnoho ďalších vecí. Sú na to medzinárodné protokoly. Je to komplexná a náročná práca celého tímu, ktorý sa musí aj preškoľovať v daných postupoch a súčinnosti.

Keďže ide o náročnú prácu, je v súčasnosti na Slovensku dostatok anestéziológov? Majú študenti medicíny záujem o tento odbor?

Covid nám trošku „pomohol“ tým, že zrazu naši študenti medicíny videli, že to nie je len o tom, že uspávame pacientov, aby ich chirurg mohol operovať. Vykonávame aj liečbu bolesti, prácu so sonografom, nie je to len depresívna práca, že sa dívate na niekoho, kto je veľmi vážne chorý, a následne ho stratíte.

Na celom svete je nedostatok anestéziológov, ich zodpovednosť sa dá prirovnať k mixu testovacieho pilota, špeciálnych jednotiek a ochranky zároveň. Zázraky na počkanie, nemožné do troch dní. Vyžaduje si to veľa sústredenia, úsilia. Úspech je samozrejmosť, neúspech je len jeho. Všetci vedia, kto ich operoval, ale kto ich uspával, vedia len tí, ktorí si uvedomujú, aké dôležité je mať pri sebe počas operácie kvalitného anjela strážneho.

Vidíme záujem našich kolegov lekárov o náš odbor, už nie sme v sivej zóne. Rovnako však vidíme aj pokles záujmu o intervenčné odbory. Predtým chceli byť všetci chirurgovia, ortopédi. Podávanie anestézie je nesporne náročné mentálne aj fyzicky. Sme intervenčný odbor plný moderných technológií, poznatkov so širokým záberom medicíny.

Nie sme často na výslní a na stránkach časopisov. Pracujeme, keď spíte, pracujeme, aby operácie neboleli. Naša práca je tímová a aktuálne nám chýbajú práve anestéziologické sestry. Ale to je celoeurópsky problém, ktorý bude potrebné vyriešiť.