Rozhodnutie ministerstva zdravotníctva presunúť záchranky pod nemocnice s urgentnými príjmami väčšina z prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby nevníma ako dobrý nápad.
Vravia, že dvadsať rokov budovali systém, ktorý je dnes na špičkovej úrovni, a prechod pod nemocnice by tento stav preťal. Argumentujú, že kým doposiaľ medzi sebou zdravo súťažili, po novom prejdú mnohé záchranárske body bez súťaže do rúk nemocníc finančných skupín, ktoré s touto službou nemajú veľké skúsenosti.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) niekoľkokrát zdôraznil, že ide len o zámer, ktorý môžu pripomienkovať. Záchranárov mrzí, že sa k nemu nemohli vyjadriť skôr a k informácii sa dostali takmer ako poslední.
V pondelok sa uskutočnilo ich prvé rokovanie s ministrom, počas ktorého mu tlmočili svoje argumenty a výhrady. Hovoria, že sa nachádzajú vo vákuu, z ktorého chcú nájsť cestu von.
Polák zo ZaMED-u: Verím, že systém neskolabuje
Presun záchraniek pod nemocnice vníma riaditeľ komárňanskej záchrannej služby ZaMED Matej Polák ako odborne nesprávny a právne problematický návrat o dve desaťročia späť do čias, keď bola záchranná služba len zanedbávaným príveskom nemocníc.
Pre Štandard sa vyjadril, že pre profesionálnych poskytovateľov, ktorí systém 20 rokov budovali a investovali doň, by to v podstate znamenalo ukončenie činnosti, čo považuje za formu skrytého vyvlastnenia. Tá je pritom v rozpore s ústavou aj pravidlami EÚ.
Návrh podľa neho skutočne vyvoláva dojem, že štát rezignoval na férovú súťaž. „Keďže bezmála polovica nemocníc na Slovensku patrí silným finančným skupinám, tendre by sa odovzdali priamo im, aby si poskytovateľov vyberali samy, čím by sa štát zbavil zodpovednosti za predošlé neúspešné výbery,“ ozrejmuje Polák. Tvrdí, že ide v podstate o odovzdanie kontroly nad verejnými zdrojmi súkromníkom bez akéhokoľvek výberového konania.
Podľa jeho slov je veľmi pravdepodobné, že hlavnou motiváciou nemocníc je získať chýbajúci kvalifikovaný personál pre ich urgentné príjmy a sanovať vlastné dlhy. Pripomína, že záchranky generujú mierny zisk (okolo dvoch až troch percent), ktorý sa však v obrovských dlhoch nemocníc stratí v priebehu pár dní.
„Reálnym nebezpečenstvom je, že ak nemocnica získa licenciu ‚navždy‘ len na základe existencie urgentu, stratí motiváciu investovať do kvality záchrannej služby, nových prístrojov či vzdelávania a peniaze určené na rozvoj záchraniek radšej použije na iné účely,“ predpokladá riaditeľ. Zdôrazňuje, že by nepomohlo ani to, ak by ministerstvo napísalo do zákona, že zdroje na záchranku nemôžu nemocnice použiť na iný účel.
Pre nich ako dlhoročných prevádzkovateľov by zrealizovanie nového ministerského zámeru predstavovalo priame existenčné riziko, ktoré by zastavilo činnosť budovanú dve desaťročia.
„Takýto krok by spôsobil obrovský administratívny a logistický chaos v celom systéme záchrannej zdravotnej služby. Sme presvedčení, že takýto zámer by narazil aj na vážne legislatívne prekážky nielen na vnútroštátnej úrovni, ale predovšetkým v rámci Európskej únie. Je veľmi pravdepodobné, že európske inštitúcie by nás na takýto protizákonný smer a porušenie pravidiel hospodárskej súťaže rýchlo upozornili, keďže ide o bezprecedentný zásah do práv profesionálnych poskytovateľov, ktorí do systému investovali milióny eur a roky svojho know-how,“ pomenoval Polák právne riziká.
Medzi záchranármi podľa jeho slov stále panujú šok, panika a hnev. Riaditeľovi v posledných dňoch volalo množstvo zamestnancov, ktorí sa pýtali, čo s nimi bude a či si majú začať hľadať prácu inde.
„Väčšina z nich z nemocníc v minulosti odišla práve pre podmienky, aké tam vládnu, a dnes kategoricky odmietajú ísť späť pod ich vedenie. Verím, že nenastane kolaps systému pre hromadné výpovede, pretože títo ľudia sú v záchrannej službe aj svojím srdcom, ale v systéme nemocníc fungovať nechcú,“ dôvodil. Spomenul aj vlastné informácie o kolegoch, ktorí sa len nedávno vrátili z cudziny, no po týchto správach zvažujú opätovný odchod do Česka či Maďarska, kde ich vďaka ich odbornosti vraj okamžite a radi prijmú.
Polák vidí riešenie situácie nie v uskutočnení spravodlivého a transparentného výberového konania založeného na merateľných kritériách kvality, ktoré už štát meria a môže mať k dispozícii. Najlepším scenárom by podľa neho bolo nechať tento rok systém v pokoji, aby sa dokončila práve prebiehajúca reforma siete záchraniek, ktorá bola schválená minulý rok.
Odporúča, že štát by mal namiesto narýchlo pripravených zmien spolupracovať s odborníkmi na nastavení podmienok, ktoré zaručia, že záchranky budú prevádzkovať tí najkvalitnejší, či už ide o štátnych, alebo súkromných poskytovateľov.
„Nebránime sa ani tomu, aby niektoré činnosti v rámci záchrannej zdravotnej služby prevádzkovali nemocnice. Na niektoré špecifické typy zásahov sú lepšie vybavené nemocnice, na niektoré typy sú vhodnejšie profesionálne záchranné služby,“ vysvetlil riaditeľ.
Na pondelkovom rokovaní s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas) sa vraj dohodli, že budú hľadať také riešenia, aby v systéme záchrannej zdravotnej služby na Slovensku mohli naďalej pracovať tí, ktorí ho posledných dvadsať rokov rozvíjali.
Bahelka z RZP Trenčín: Presun by bol násilný a nezákonný
O nepriaznivom vplyve na psychickú pohodu záchranárov hovorí aj riaditeľ RZP Trenčín Michal Bahelka. Zámer bol aj podľa neho pripravený bez odbornej diskusie a bez súčinnosti so záchranárskymi inštitúciami.
Riaditeľ sa domnieva, že nebol pravdepodobne komunikovaný ani so samotnými nemocnicami, pretože zo 46 nemocníc, ktoré prevádzkujú urgentný príjem 1. alebo 2. typu, prejavilo v minulom roku záujem prevádzkovať záchrannú zdravotnú službu len osem z nich.
„Takýto ‚násilný‘ presun záchrannej zdravotnej služby považujeme nielen za nezákonný, ale najmä za nekoncepčný s negatívnym vplyvom na kvalitu poskytovanej záchrannej služby,“ vyhlásil pre Štandard.
Úlohu zdravotníckeho rezortu vidí v zabezpečení transparentného posudzovania kvality jednotlivých poskytovateľov záchrannej služby bez ohľadu na skutočnosť, či sú štátni alebo neštátni, a v zabezpečení férových pravidiel pri prideľovaní povolení na prevádzkovanie záchrannej služby.
Dobiáš z LSE: Urgenty nevedia riadiť ani seba, nie ešte záchranky
Dlhoročný záchranár a odborný zástupca spoločnosti Life Star Emergency (LSE) Viliam Dobiáš vysvetľuje, že po novom si štátne nemocnice budú môcť vybrať poskytovateľa záchrannej služby. Nikde však podľa neho nie je napísané, že štátne nemocnice si vyberú štátne záchranky.
Pripomína, že od reformy exministra Rudolfa Zajaca bolo päť výberových konaní. Nemocnice mohli súťažiť a získavať licencie od roku 2004 ako ktokoľvek iný. Napriek tomu sa do tendrov prihlásilo vždy približne len päť tých istých nemocníc z viac ako stovky.
„Keď neboli úspešní doteraz, prečo si ministerstvo myslí, že naraz sa z nich presunom záchraniek pod nemocnice stanú superprevádzkovatelia? To je aká naivita? Lobistický tlak? Východisko z núdze?“ pýta sa Dobiáš.
Ozrejmuje, že na Slovensku je asi päť urgentov, ktoré plnia európske kritériá, ale záchranky majú byť pridelené 44 urgentom, ktoré nevedia riadiť ani samy seba.
„Nemocnice navyše plačú, že majú malé platby od poisťovní. V paušáloch pre záchranky vidia takmer bezprácny príjem. Nemusia platiť zdravotníkov z paušálu pre záchranky, lebo ich platia ako zamestnancov nemocnice. Zamestnancov však majú málo aj na prevádzku nemocnice, nehovoriac o kvalifikácii. Ja napríklad na urgent so záchrannou službou nepôjdem pracovať nikdy,“ povedal rozhodne.
Súhlasí s vyjadreniami opozície, že štát de facto bez súťaže pridelí stanice finančným skupinám. „Bolo navrhnuté, aby si nemocnice vybrali poskytovateľa záchrannej služby. Neviem si predstaviť, že by si nemocnice Agel vybrali na poskytovanie záchrannej služby štátnu záchranku alebo nejakú inú okrem záchranky Agel a Penta,“ odôvodnil.
Skúsený záchranár, ktorý v systéme pôsobí od roku 1977, upozorňuje, že väčšina záchranárov nad 40 rokov má osobnú skúsenosť so záchrankami pod nemocnicami. Podľa jeho slov sa do tohto modelu nechce nikto vrátiť.
Argumentuje tým, že nemocničné a štátne záchranné služby dlhodobo trpia politickými zásahmi, častými výmenami vedenia a nízkou stabilitou.
Naopak, súkromní prevádzkovatelia podľa neho dokážu fungovať dlhodobo s rovnakým manažmentom, hospodárnejšie nakupovať a rýchlejšie reagovať na potreby v teréne, keďže ich fungovanie priamo závisí od efektívnosti a odbornosti, nie od politických cyklov.
Na margo riešení tejto situácie dodal, že ak počas 22 rokov zhruba 12 poskytovateľov záchrannej služby robilo kvalitnú prácu, nie je dôvod ich meniť. Je za to, aby naďalej fungovali a poskytovali starostlivosť.
„Pripravme však kritériá, ako odobrať licenciu a za aké nedostatky. Potom bude priestor pre nových poskytovateľov. Zahodiť však pozitívne skúsenosti za 22 rokov a dať tretinu trhu niekomu, kto to nikdy nerobil, je odborne absolútne nerozvážne. Kto by sa dal operovať chirurgovi, ktorý ešte neoperoval, ak má na výber lekára s 22-ročnými operačnými skúsenosťami?“ dodal na záver.
Vrtuľníková záchranná služba: Nový spôsob nášho fungovania nepoznáme
Presun záchranárskych vrtuľníkov pod jednotlivé nemocnice si v súčasnosti nevie predstaviť ani vrtuľníková záchranná zdravotná služba ATE (Air Transport Europe). Jej hovorkyňa Zuzana Hopjaková pre Štandard uviedla, že to vnímajú ako nešťastné riešenie.
Prevádzka tejto služby je organizačne aj odborne mimoriadne náročná, komplexná a zároveň prísne regulovaná. Jej presunom pod viacero nemocníc by podľa slov hovorkyne došlo k strate úspor z rozsahu, ktoré dnes vznikajú pri jednom poskytovateľovi, čo by sa prejavilo predražením celého systému.
O vyslaní záchranárskych vrtuľníkov rozhoduje krajské operačné stredisko, ktoré situáciu posudzuje len na základe dostupných informácií. Z jej pohľadu existuje vysoké riziko, že nemocničné záchranky by pri rozhodovaní o smerovaní pacienta uprednostňovali transport do „svojej“ nemocnice a až následne by podľa potreby žiadali o sekundárny letecký prevoz na vyššie špecializované pracovisko.
„Takýto postup by mohol výrazne znížiť podiel primárnych zásahov priamo v teréne, v ktorých už dnes ďaleko zaostávame za vyspelými krajinami. V novonavrhovanom systéme hrozí, že cesta pacienta k definitívnemu ošetreniu sa zbytočne predĺži o ‚medzizastávku‘ v nemocnici, pod ktorú by záchranná služba patrila. Takýto postup by bol jednoznačne v neprospech pacienta,“ vysvetlila hovorkyňa.
Informácie ku konkrétnemu návrhu zatiaľ spoločnosť nemá.
Štátne záchranky Záchranná služba Košice a Záchranná zdravotná služba Bratislava sa vzhľadom na prebiehajúce rokovania s ministerstvom k téme vyjadriť nechceli. Svoje stanovisko k aktuálnej situácii a pripomienkam záchranárov neposlal ani rezort zdravotníctva.
Penta: Presun pomôže pacientovi, nie finančným skupinám
Finančná skupina Agel, ktorá bola v súvislosti so záchrankovým tendrom spomínaná ako najviac zvýhodňovaný hráč, redakcii deklarovala, že bola a je pripravená poskytovať záchranárske služby podľa platnej legislatívy. K zneniu ministerského návrhu sa plánuje vyjadriť až po oboznámení sa s ním.
Redakciou oslovená sieť Penta Hospitals dnes médiám poskytla rozsiahlejšie stanovisko, v ktorom hovorí, že prepojenie záchraniek s urgentmi môže pomôcť pacientom aj systému.
„Rešpektujeme rozhodnutie ministerstva zdravotníctva o ďalšom smerovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti a chceme sa zapojiť do vecnej a odbornej diskusie. Podporujeme preto prepojenie záchrannej zdravotnej služby s nemocničnými urgentmi pri zachovaní kombinácie štátnych a súkromných poskytovateľov,“ uviedol generálny riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko Radoslav Čuha.
Doplnil, že neexistujú relevantné dáta na porovnávanie kvality záchrannej zdravotnej služby a nemocničných urgentov. Jediným preukázateľným faktom podľa neho je, že do systému záchraniek dlhodobo smeruje výrazne viac finančných prostriedkov než do nemocničných urgentných príjmov.
Penta tvrdí, že bez ohľadu na to, kto bude ambulancie záchrannej zdravotnej služby prevádzkovať, pacient v akútnom stave môže reálne profitovať predovšetkým z lepšie vyladenej spolupráce medzi prednemocničnou a nemocničnou urgentnou starostlivosťou.
„Obidve časti systému dnes upozorňujú na rovnaký problém – rastúci počet výjazdov a návštev urgentných príjmov, pričom významná časť z nich môže byť neopodstatnená. Riešením preto nie je izolácia jednotlivých častí systému, ale, naopak, ich efektívne prepojenie, ako aj systematické meranie a vyhodnocovanie jasne definovaných kvalitatívnych parametrov,“ zdôraznil Čuha.
Neodkladná zdravotná starostlivosť musí byť podľa Penty aj naďalej riadená na celonárodnej úrovni, jej výkon je však nevyhnutne viazaný na konkrétny región.
„Centrom vždy bola a bude spádová nemocnica. To platí bez ohľadu na jej prevádzkovateľa, ktorý sa v čase môže meniť. Vo väčšine prípadov spadajú regionálne nemocnice pod majetok vyšších územných celkov alebo miest. Ohlásený zámer ministerstva je preto predovšetkým dobrou správou pre samosprávy a ich obyvateľov, nie pre súkromné finančné skupiny,“ skonštatovala sieť.
Nový zámer môže podľa nej výrazne prispieť k personálnej stabilite systému neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
„Ak ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s celým sektorom dokáže pripraviť jasné pravidlá, podmienky fungovania a kvalitný legislatívny rámec, existuje reálna šanca celý systém neodkladnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku zlepšiť,“ uzatvára Čuha svoje stanovisko.