Dotkol sa aj podaní generálneho prokurátora na Ústavný súd SR, ktorých je niekoľko: „Keby to bolo len raz, povieme si, že je to náhoda.“
Žilinka tieto tvrdenia odmietol ako osobný a politický útok na jeho osobu aj na prokuratúru. Vyhlásil, že ide o neprípustnú snahu ovplyvňovať činnosť generálneho prokurátora zo strany výkonnej moci. Zdôraznil, že prokuratúra nie je nástrojom na napĺňanie politických cieľov ani na likvidáciu politických protivníkov.
Podanie na Ústavný súd SR bolo podľa neho odbornou reakciou na prijatú novelu Trestného poriadku, o ktorej protiústavnosti je presvedčený. Odmietol aj tvrdenia, že by spolupracoval s opozíciou alebo chránil konkrétne politické subjekty: „Vaše tvrdenie, že 'vedenie prokuratúry má záujem na zostavení novej vládnej koalície, v ktorej nebudú strany súčasnej vládnej koalície a robí pre to všetko', je viac než bezočivosť a úbohá snaha o dehonestovanie vedenia prokuratúry.“
Odkázal tiež Ficovi, že on nie je ten, „kto sa zahráva s demokratickým systémom“.
Rozpor vo výpovediach
Predseda vládneho kabinetu pripomenul aj správu Slovenskej informačnej služby (SIS) z roku 2021, podľa ktorej existovala skupina osôb manipulujúca vyšetrovania korupčných a iných trestných činov. Podľa Fica sa vyšetrovatelia spoliehali najmä na výpovede kajúcnikov.
Zdôraznil, že človek nemôže byť obvinený či vzatý do väzby len na základe výpovede spolupracujúcej osoby. Spomenul aj prípad bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho, ktorého výpoveď sa týkala stretnutia s Ficom v súvislosti s financovaním kampane Andreja Kisku.
Citoval, že najprv chcel vo výpovedi odprisahať, že nepreberali spis Kisku o daňových podvodoch. O 19 dní neskôr však vypovedal, že stretnutie sa týkalo pochybností Fica o „legitimite financovania kampane Kisku v súvislosti s daňovým deliktom“.
Premiér naznačil, čítajúc z citácií vyšetrovateľa dnes už zaniknutej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), že ho na odpovede doslova navádzali. Neopomenul ani ďalších kajúcnikov – Bernarda Slobodníka či Ľudovíta Makóa.
Uvažujú nad zmenami
Fico aj napriek rozhodnutiu Ústavného súdu SR pripustil ďalšie zmeny novely Trestného poriadku, ktorá sa týka tejto spornej oblasti.
„Zvažujeme, čo budeme ďalej robiť. Možno budeme uvažovať o prekopaní právnej úpravy, možno prídeme s niečím novým. Nemôžeme však čakať päť rokov, s čím príde ústavný súd,“ priblížil líder Smeru. Narážal tým na široký časový priestor na rozhodnutie ústavných sudcov vo veci samej, keďže žiadna lehota na definitívne rozhodnutie im neplynie, preto to môže trvať aj roky.
„Treba celý tento systém spolupráce prekopať,“ súhlasne prikývol na tlačovej konferencii obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. So zmenami súhlasí aj minister obrany a vicepremiér Robert Kaliňák (obaja Smer).
Gašpar prijaté zmeny o kajúcnikoch postavil v jednej rovine: „Má byť klamstvo dôkazným prostriedkom alebo má prednosť ústavné právo na spravodlivý proces? Celá novela je o tom, ako si kto teraz vysvetľuje, či je použiteľná výpoveď osoby, ktorá klame,“ okomentoval v relácii V politike televízie TA3 s dôvetkom, že ak by bolo opozičné PS dotknuté výpoveďami klamúcich kajúcnikov, mali by iný názor.
Inštitút je však podľa neho potrebný v právnom poriadku ako dôkazný prostriedok, no bez jeho zneužívania. Ďalší postup vlády bude podľa Gašpara taký, že minister spravodlivosti dostane za úlohu definovať, ako vzniká spolupráca so spolupracujúcou obvinenou osobou, aké budú podmienky tohto vzťahu, ktorý by mal byť vyvážený, ako aj podmienky jej ukončenia.
Premiérov poradca a advokát Marek Para, ktorý bol v rokoch 2020 až 2023 rovnako ako Kaliňák a Gašpar vo väzbe, podotkol, že tému si nevybrali svojvoľne. „Európsky súd pre ľudské práva roky kritizuje Slovenskú republiku, že chýba akákoľvek súdna kontrola nad inštitútom spolupracujúcich obvinených,“ prízvukoval.
Konkretizoval, že je nutné stanoviť, do akej miery je možné akceptovať výpovede spolupracujúcich obvinených, ktorí chcú dosiahnuť len výhody pre seba.
SNS kritiku nechápe
Slovenská národná strana vyzvala Fica a Gašpara, aby sa sústredili na prijímanie zákonov, ktoré pomáhajú ľuďom. SNS poukázala na to, že Smer má už dva roky pod kontrolou ministerstvo spravodlivosti, no premiér aj podpredseda parlamentu podľa nej pravidelne upozorňujú na zlý stav spravodlivosti.
Ide podľa národniarov o konštatovanie, že rezort nie je riadený tak, ako by mal byť. „Predseda vlády má pritom plné nástroje na to, aby jeho nominant na poste ministra spravodlivosti Boris Susko pripravil komplexnú reformu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorú Slovensko potrebuje,“ zhodnotila strana.
Gašpar by sa mal tiež podľa SNS zamyslieť nad opakovaným otváraním tejto otázky, keďže to „prehlbuje frustráciu z nečinnosti vlády“.
Zmeny len cez „prílepok“
Ústavný súd SR pozastavil pred pár dňami účinnosť časti novely Trestného poriadku, ktorá sa týka nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby. Vo zvyšnej časti návrhu na pozastavenie účinnosti novely Trestného poriadku nevyhovel.
Rozhodnutie sa týka podania skupiny opozičných poslancov, ktoré súd prijal na ďalšie konanie a spojil ho aj s podaním Žilinku a Špecializovaného trestného súdu.
Nepozastavenie účinnosti sporného ustanovenia by totiž podľa súdu mohlo zasiahnuť do množstva prebiehajúcich trestných konaní a ohroziť práva poškodených aj spolupracujúcich obvinených. Výpovede spolupracujúcich osôb často predstavujú kľúčový dôkaz pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti. Neprihliadanie na ne by tak podľa súdu mohlo viesť k ukončeniu konaní bez odsúdenia páchateľov.
Ústavný súd upozornil aj na nejasnú možnosť znovuotvorenia prípadov, ak by neskôr rozhodol, že úprava nie je v súlade s ústavou. Súd tak považuje pozastavenie účinnosti za právne bezpečnejšie riešenie.
Novelu prijal parlament vlani v skrátenom legislatívnom konaní, zmeny týkajúce sa kajúcnikov prešli len ako prílepok podpredsedu parlamentu Gašpara k novele, ktorej primárnym účelom bolo upraviť trestanie drobných krádeží.
Pre zmeny v Trestnom poriadku prerušil proces s Norbertom Bödörom aj Špecializovaný trestný súd.
