Prezident dodal, že administratíva začne aj nové vyšetrovania podľa paragrafu 301 zákona o obchode s cieľom preveriť nekalé obchodné praktiky iných krajín.
Právny spor o právomoci a jasanie zahraničia
Jeho rozhodnutie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako Najvyšší súd USA rozhodol, že zákon IEEPA z roku 1977, o ktorý sa Trump opieral pri zavedení globálnych „recipročných“ ciel, mu takúto právomoc nedáva. Autor rozhodnutia, predseda súdu John Roberts, napísal: „Našou úlohou dnes bolo rozhodnúť iba o tom, či právomoc ‚regulovať dovoz‘ zahŕňa aj právomoc zavádzať clá. Nezahŕňa.“
Roberts dodal, že prezident musí „poukázať na jasné povolenie Kongresu“, aby mohol uplatniť mimoriadne právomoci v oblasti ciel. „Nemôže,“ uzavrel.
Ústava Spojených štátov udeľuje právomoc ukladať dane a clá Kongresu, nie Bielemu domu.
Trump označil rozhodnutie za „hrozné“ a vyjadril ostrú kritiku voči šiestim sudcom, ktorí hlasovali proti nemu. „Hanbím sa za niektorých členov súdu. Absolútne sa hanbím za to, že nemajú odvahu urobiť to, čo je pre našu krajinu správne,“ povedal v Bielom dome.
Chválu však inkasoval sudca Brett Kavanaugh, ktorý v nesúhlasnom stanovisku poznamenal, že rozhodnutie nemusí prezidentovi zabrániť „zaviesť väčšinu, ak nie všetky rovnaké druhy ciel v rámci iných zákonných právomocí“. Podľa neho súd dospel k záveru, že Trump „zaškrtol nesprávnu zákonnú možnosť“. Ten na to reagoval slovami: „Som naňho taký hrdý.“
Šéf Bieleho domu neopomenul, že zahraničné krajiny sa z rozhodnutia tešia. „Sú také šťastné a tancujú na uliciach, ale to vás môžem uistiť, že dlho tancovať nebudú,“ vyhlásil predtým, ako oznámil nové clá, ktoré oprel o vyššie spomínané zákonné ustanovenie.
Hovorca Európskej únie Olof Gill v reakcii na súdne rozhodnutia prízvukoval, že Únia je v úzkom kontakte s americkou vládou a zdôraznil potrebu stability a predvídateľnosti obchodných vzťahov. Obe strany sa vlani dohodli na 15-percentnom cle na väčšinu tovaru vyvážaného z Únie do Spojených štátov.
Kanadský minister Dominic LeBlanc zasa zdôraznil, že sektorové clá zostávajú v platnosti a naďalej zasahujú oceliarsky, hutnícky a automobilový priemysel. Britská vláda v krátkom vyhlásení vyjadrila očakávanie, že „výhodná obchodná pozícia“ Spojeného kráľovstva voči USA bude naďalej pretrvávať.
Vplyv na ekonomiku a trhy
Clá boli a aj sú kľúčovým nástrojom jeho hospodárskej a zahraničnej politiky. Po začiatku Trumpovho druhého funkčného obdobia sa stali ústredným prvkom globálnej obchodnej vojny, ktorá ovplyvnila finančné trhy a vyvolala neistotu v medzinárodnom obchode.
Rozhodnutie súdu vyvolalo volatilitu na Wall Street, keď investori zvažovali možné zmiernenie inflačných tlakov oproti riziku ďalších právnych sporov a nových ciel.
Demokrati a viaceré priemyselné skupiny rozhodnutie privítali, no obchodné združenia varovali pred pokračujúcou neistotou, keďže administratíva sa môže pokúsiť zaviesť clá na základe iných zákonov – čo následne aj prezident urobil.
Trump vyhlásil stav národnej núdze s odvolaním sa na obchodný deficit USA, ktorý v roku 2025 dosiahol 1,24 bilióna dolárov. Deficit tak podľa vládnych údajov vzrástol napriek zavedeným clám.
Nové 10-percentné clo podľa paragrafu 122 môže zostať v platnosti maximálne 150 dní. Vyšetrovania podľa paragrafu 301 zvyčajne trvajú mesiace, čo znamená, že ďalšie kroky administratívy môžu prísť až neskôr, a nie v horizonte niekoľkých týždňov.
Pohrozil Iránu
Varovný signál poslal Trump aj Iránu. Na otázku, či uvažuje o obmedzenom útoku s cieľom prinútiť Irán k jadrovej dohode, v Bielom dome odpovedal: „Myslím, že môžem povedať, že o tom uvažujem.“ Neskôr dodal, že Teherán by mal „vyrokovať spravodlivú dohodu“.
Dvaja americkí predstavitelia pre Reuters uviedli, že vojenské plánovanie USA voči Iránu je v pokročilej fáze a medzi zvažovanými možnosťami sú aj cielené útoky na jednotlivcov či zmena vedenia v Teheráne, ak by to prezident nariadil.
Abbás Arákčí, iránsky minister zahraničia, po nepriamych rokovaniach v Ženeve so špeciálnym vyslancom USA Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom povedal, že strany sa zhodli na hlavných „zásadách“, no dohoda zatiaľ nie je bezprostredná.
Podľa neho by vojenská akcia skomplikovala diplomatické úsilie. „Verím, že diplomatická dohoda je na dosah a možno ju dosiahnuť vo veľmi krátkom čase,“ skonštatoval.
Trump pritom len vo štvrtok dal Iránu lehotu 10 až 15 dní na uzavretie dohody, inak bude čeliť „naozaj zlým veciam“. Zvýšená vojenská prítomnosť USA na Blízkom východe vyvolala obavy zo širšieho konfliktu.
Šéf diplomacie Iránu zdôraznil, že USA nepožadovali nulové obohacovanie uránu a Irán neponúkol jeho pozastavenie. „Teraz hovoríme o tom, ako zabezpečiť, aby iránsky jadrový program vrátane obohacovania bol mierový a zostal mierovým navždy,“ uviedol.
Biely dom však zopakoval, že Irán nemôže mať jadrové zbrane ani kapacitu na ich výrobu.
Vyhliadky na dohodu medzi USA a Iránom o jadrovom programe sa podľa viacerých zdrojov rozplývajú. Diplomati aj regionálni predstavitelia hovoria o rýchlom približovaní sa k vojenskému konfliktu. Spojené štáty sústreďujú v oblasti Perzského zálivu výrazné vojenské sily – najväčšie od roku 2003 – a Izrael otvorene počíta s možnosťou spoločného zásahu proti Teheránu.
Izraelskí predstavitelia tvrdia, že rozdiely medzi Washingtonom a Iránom sú hlboké a momentálne neprekonateľné. Krajiny produkujúce ropu sa obávajú, že prípadná konfrontácia by mohla prerásť do širšej destabilizácie regiónu.
Podľa niektorých zdrojov sa Teherán môže nebezpečne prepočítavať, zatiaľ čo prezident Donald Trump je pod tlakom vlastnej vojenskej stratégie – ustúpiť bez jasného iránskeho záväzku by preňho znamenalo stratu prestíže.
Bývalý diplomat Alan Eyre upozorňuje, že bez zmiernenia tvrdých postojov na oboch stranách sa riešenie črtá len ťažko a akýkoľvek útok by mohol spustiť rýchlu a ťažko kontrolovateľnú eskaláciu.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR dôrazne varuje pred cestami do Iránu. V prípade, že sa Slováci v tejto moslimskej krajine nachádzajú, odporúča im ju urýchlene opustiť.
(reuters, max)
