Mnohí na Ukrajine, hlavne dobrovoľníci zúčastňujúci sa na bojoch, nehovorili o protiteroristickej operácii, ale priamo o ruskom vpáde na Ukrajinu. Separatisti zo samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky zasa komunikovali boj proti fašistickej chunte či občiansku vojnu na Ukrajine a sami seba nazývali domobranou, z čoho vzniklo aj ich pomenovanie opolčenci. Až do februára 2022 nebol nikto zadržaný či súdený za to, ako túto vojnu nazýval.

Podobne ako rusko-čečenskú vojnu z rokov 1994 až 1996 nazýval Kremeľ „operáciou na obnovu ústavného poriadku“, rusko-ukrajinskú vojnu označuje ako „špeciálnu vojenskú operáciu“. Tresty za obyčajné heslo „nie vojne“, neskôr aj za skryté heslo „dve slová“ alebo za otvorenejšie odsúdenie invázie sa v Rusku pohybujú od pokuty do 15 rokov odňatia slobody. Trestné je aj vyhľadávanie „extrémistických“ informácií na internete a počet politických väzňov v Rusku presahuje hranicu dvoch tisíc.

V posledných rokoch za nejasných okolností v ruskej väzbe a väzení zomreli ruský nacionalista Maxim „Tesák“ Marcinkevič, ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová a tucet ďalších. Rozsah a úroveň policajnej brutality však výrazne vzrástli v súvislosti s potláčaním protivojnových nálad. Ruskí občania boli vystavovaní násiliu pri zadržiavaní či neskôr vo väzbe: ide o prípady bitia či znásilňovania mužov i žien.

Vojnová legislatíva sa dotkla aj mnohých neplnoletých Rusov, ktorí v škole či mimo nej priamo alebo nepriamo vyjadrili nesúhlas s politikou štátu. Na školách sa začali objavovať v Rusku právoplatne odsúdení zločinci ako veteráni rusko-ukrajinskej vojny a výnimkou nie sú ani vojnoví zločinci. Všetky zákony a školské normy sa však okrem žiakov v samotnom Rusku týkajú aj detí v školách na okupovanom území Ukrajiny. Ukrajinskí žiaci sú vystavení dômyselnému porušťovaniu aj v rámci rôznorodej povinnej mimoškolskej činnosti.

Vysťahovalectvo

Samotná vojna najväčšmi zasahuje Rusov v Belgorodskej oblasti, kde často dochádza k výpadkom elektrickej energie. Ukrajinské drony sa však nezriedka objavujú aj v ruských mestách hlboko v tyle, o čom svedčí množstvo videí, zverejňovaných predovšetkým na sociálnej sieti Telegram. Okrem ukrajinských dronov sú tam súčasťou života aj útoky ruského decentralizovaného odboja s väzbami na Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK).

Pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu od začiatku invázie na Ukrajinu a s ňou súvisiacu mobilizáciu a zhoršujúci sa stav právneho štátu Ruskú federáciu opustilo podľa rôznych zdrojov niekoľko stoviek tisíc až takmer poldruha milióna občanov – z toho okolo 700-tisíc v prvý rok vojny. Kremeľ uviedol, že je to výmysel, vlastné údaje však nesprístupnil.

Medzi hlavné dôvody emigrácie patrí snaha o vyhnutie sa mobilizácii a vojne celkovo, ako aj represiám zo strany štátu voči občanom s protivojnovými – a teda viac či menej protirežimovými – postojmi. Súčasná veková a etnická štruktúra emigrantov z Ruska sa teda oproti predvojnovému obdobiu, keď išlo predovšetkým o vysokoškolsky vzdelaných etnických Rusov, môže výrazne líšiť.

Prípadová štúdia

Namiesto štatistík a údajov vypovedajúcich o stave v celom Rusku, v ktorých sa spomínaný dôsledok vojny stráca v priehrštiach nič nehovoriacich čísel, možno priblížiť vplyv vojny na konkrétnej obci. Napríklad na 180-tisícovom meste Balakovo v Saratovskej oblasti na juhu európskej časti Ruska, neďaleko hranice s Kazachstanom, o ktorom je možné nájsť viacero kľúčových parametrov. Od začiatku invázie zahynulo na fronte 498 Balakovčanov a nad hlavami civilistov v meste preletel jeden ukrajinský dron.

Kým okresný rozpočet v roku 2021 vyčlenil 70,1 milióna rubľov (približne 700-tisíc eur) na príspevky občanom na úhradu bývania a komunálnych služieb, v roku 2025 nevyčlenil na túto položku ani kopejku – zato však pribudla položka „jednorazové platby občanom, ktorí nastúpili na vojenskú službu na základe kontraktu“, za 134,5 milióna rubľov (približne 1 345 000 eur) alebo „príplatky pre Ruskú národnú gardu“ za 13 miliónov rubľov (približne 130-tisíc eur).

Lepšie na tom nie je ani 2,3-miliónová Saratovská oblasť so 4 500 mužmi, ktorí zahynuli na fronte, a 123 potvrdenými prípadmi znásilnenia, ktoré ju umiestňujú do trojice najhorších oblastí Ruska – zatiaľ čo sexuálne násilie ruských vojakov na Ukrajine je verejne relatívne známe, mimo zreteľa zostávajú znásilnenia žien v samotnom Rusku, za ktorými stoja často navrátilci z frontu.

Hospodárska situácia v Saratovskej oblasti je podľa vedenia územnosprávnej jednotky katastrofická a deficit rozpočtu v roku 2025 päťnásobne presiahol očakávania. Podobne ako zvyšok Ruska, aj táto oblasť pre pôrodnosť nižšiu ako v 90. rokoch vymiera. S tým súvisí aj nárast počtu migrantov v regióne na viac ako 60-tisíc a zločinnosť, za ktorou stoja prevažne ľudia bez pravidelného príjmu, migranti a osoby pod vplyvom návykových látok.

Hoci to, ako sa bežným Rusom žije, nemá nateraz zásadný vplyv na politiku Kremľa a schopnosť viesť vojnu, prípad Saratovskej oblasti či jedného z jej miest ukazuje, že situácia v niektorých ruských oblastiach je naozaj zlá. A výraznejšie zlepšenie je bez spoločensko-politických zmien na celoštátnej úrovni v nedohľadne.