Blízky východ sa v sobotu 28. februára 2026 ocitol na pokraji ďalšej otvorenej konfrontácie. Krátko po 7. hodine miestneho času informovali iránske médiá, že v centre Teheránu bolo počuť explózie. „V Teheráne bolo v sobotu počuť výbuchy,“ uviedli s tým, že príčina bezprostredne známa nebola.
Takmer súbežne izraelská armáda oznámila, že v oblastiach po celej krajine spustila ochranné sirény, aby „pripravila verejnosť na možnosť odpálenia rakiet smerom k Izraelu“. Tento krok naznačoval, že Izrael očakáva bezprostrednú odvetnú reakciu zo strany Iránu alebo jeho regionálnych spojencov.
Krátko nato minister obrany Jisrael Kac potvrdil, že nejde o izolovaný incident, ale o koordinovanú operáciu. „Štát Izrael spustil preventívny útok proti Iránu, aby odstránil hrozby pre Štát Izrael,“ vyhlásil.
Predstaviteľ izraelského ministerstva obrany dodal, že operácia bola plánovaná už mesiace v koordinácii s Washingtonom a o jej termíne sa rozhodlo pred niekoľkými týždňami. Denník New York Times s odvolaním sa na amerického predstaviteľa informoval, že americké útoky na Irán prebiehajú zo vzduchu aj z mora.
Zdroj agentúry Reuters zároveň uviedol, že iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí sa nenachádza v Teheráne a bol prevezený na bezpečné miesto.
Okamžité bezpečnostné opatrenia v Izraeli
Izrael reagoval nielen ofenzívne, ale aj preventívne na domácej pôde. Armáda oznámila „zákaz vzdelávacích aktivít, zhromaždení a pracovísk“, pričom výnimku mali „základné sektory“. Takéto opatrenia signalizujú, že izraelské bezpečnostné zložky počítajú s možnosťou rozsiahlejšej odvety vrátane raketových útokov na civilné oblasti.
Úrady zároveň uzavreli izraelský vzdušný priestor pre civilné lety. Kombinácia týchto krokov naznačuje, že vláda berie hrozbu bezprostrednej eskalácie mimoriadne vážne.
Bezpečnostné dôsledky sa prejavili aj mimo Izraela. Veľvyslanectvo USA v Katare po izraelských útokoch zaviedlo obmedzenie pohybu pre všetkých zamestnancov a odporučilo rovnaký postup americkým občanom až do odvolania. Katar je pritom sídlom strategickej základne Al Udeid, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v amerických operáciách v regióne.
Pokračovanie cyklu eskalácie
Sobotňajší útok nadväzuje na 12-dňovú leteckú vojnu medzi Izraelom a Iránom z júna minulého roka. Do tej sa priamo zapojili aj Spojené štáty útokmi na iránske jadrové zariadenia – išlo o najpriamejšiu americkú vojenskú akciu proti Iránskej islamskej republike v histórii. Teherán vtedy ako odvetu odpálil rakety smerom k základni Al Udeid.
Najnovší vývoj tak zapadá do širšieho vzorca opakujúcich sa úderov a odvetných reakcií. Každá ďalšia epizóda však zvyšuje riziko, že sa konflikt vymkne spod kontroly a vtiahne do seba ďalších aktérov.
Izraelské médiá informovali, že Irán zaútočil balistickými raketami. Bezprostredne po útoku však neboli hlásené obete ani škody, obyvatelia však dostali pokyn ukryť sa do bezpečia.
Jadro sporu: jadrový program a rakety
Konflikt má hlboké korene v dlhodobom spore o iránsky jadrový program a vývoj balistických rakiet. USA a Irán vo februári obnovili rokovania v snahe vyriešiť desaťročia trvajúci spor diplomatickou cestou. Cieľom bolo odvrátiť ďalšiu vojenskú konfrontáciu, ktorá by mohla destabilizovať celý región.
Izrael však opakovane zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda musí zahŕňať úplnú demontáž iránskej jadrovej infraštruktúry, nielen zastavenie obohacovania uránu. Zároveň lobuje za to, aby boli do rokovaní zahrnuté aj obmedzenia iránskeho raketového programu.
Irán tvrdí, že je pripravený rokovať o obmedzení jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií, no odmieta spájať túto otázku s raketami. Zároveň vyhlásil, že sa bude brániť proti akémukoľvek útoku, a varoval susedné krajiny hostiace americké jednotky pred odvetnými krokmi v prípade zapojenia Washingtonu.
Západné mocnosti upozorňujú, že iránsky projekt balistických rakiet ohrozuje regionálnu stabilitu a v prípade ďalšieho vývoja by mohol slúžiť ako nosič jadrových zbraní. Teherán však dlhodobo popiera, že by sa usiloval o získanie atómovej bomby.
Diplomacia v tieni vojenskej logiky
Sobotňajší krok Izraela možno podľa analytikov chápať ako pokus obnoviť odstrašujúcu rovnováhu a demonštrovať, že nebude čakať na výsledky diplomatických procesov, ak ich bude považovať za nedostatočné. Preventívny charakter útoku má vyslať signál, že Izrael je pripravený konať aj bez medzinárodného konsenzu.
Zároveň je zrejmé, že tento postup výrazne oslabuje šance na úspech obnovených rokovaní medzi USA a Iránom. Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí pritom v piatok oznámil, že sa stretol s americkým viceprezidentom JD Vanceom, ktorého informoval o prebiehajúcich rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom.
Podľa jeho slov je „mier na dosah“. „Dnes som sa stretol s viceprezidentom JD Vanceom a podelil som sa o podrobnosti o prebiehajúcich rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom a o doterajšom pokroku. Som vďačný za ich angažovanosť a teším sa na ďalší pokrok v nasledujúcich dňoch,“ napísal v piatok na sociálnej sieti X.
Americký prezident Donald Trump však v piatok vyhlásil, že nie je spokojný so spôsobom, akým Irán rokuje, a zdôraznil, že Teherán „nemôže mať jadrové zbrane“. Vo švajčiarskej Ženeve sa vo štvrtok konalo ďalšie kolo sprostredkovaných bilaterálnych rokovaní medzi USA a Iránom. Kým Omán hovorí o „dobrom pokroku“, viaceré zahraničné médiá informujú skôr o opaku.
Každý ďalší vojenský zásah tak posilňuje tvrdé krídla na oboch stranách a zužuje priestor na kompromis. Sobotňajšie dianie naznačuje, že región vstupuje do novej fázy nestability, v ktorej diplomatické kanály ustupujú vojenskej logike a riziko širšej regionálnej eskalácie je opäť vysoké.
CNN s odvolaním sa na dva zdroje v sobotu informovala, že Spojené štáty plánujú útočiť niekoľko dní.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že spoločný útok „vytvorí podmienky pre statočný iránsky ľud, aby vzal svoj osud do vlastných rúk“.
„Nastal čas, aby všetky časti iránskeho ľudu… odstránili z (režimu) jarmo tyranie a priniesli slobodný a mierumilovný Irán,“ dodal vo vyhlásení.
Trump: Bomby budú padať všade
Americký prezident Donald Trump sa vyjadril k útokom vo videu zverejnenom na svojej platforme Truth Social.
Priamo sa obrátil na členov Revolučných gárd, ozbrojených síl a celej polície: „Musíte odložiť zbrane a získať úplnú imunitu alebo čeliť istej smrti.“
Potom sa vyjadril k „veľkému hrdému ľudu Iránu“, ako ho sám nazval: „Hodina vašej slobody sa blíži. Zostaňte v úkryte, neopúšťajte svoje domovy, vonku je to veľmi nebezpečné, bomby budú padať všade. Keď skončíme, prevezmite vládu. Bude vaša. Bude to pravdepodobne vaša jediná šanca na celé generácie.“
Pentagón oznámil, že americké útoky proti Iránu boli nazvané „Zúrivá operácia“ (Operation epic fury).
(reuters)