Libanonský premiér Nawáf Salám opätovne zdôraznil, že jeho vláda nebude akceptovať, aby ktokoľvek zaťahoval krajinu do dobrodružstiev, ktoré by ohrozili jej bezpečnosť a jednotu. Podľa jeho slov je prioritou zachovanie stability a vnútornej súdržnosti Libanonu.
Podľa českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku, ktorý o situácii hovoril so šéfom izraelskej diplomacie, sú hlavnými cieľmi podzemné jadrové zariadenia a objekty spojené s balistickým arzenálom Iránu. Očakáva sa teda, že operácia môže trvať aj niekoľko týždňov.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk odsúdil ranné vojenské útoky Izraela a Spojených štátov na Irán aj následné odvetné údery Teheránu. Zdôraznil, že v každom ozbrojenom konflikte najviac trpia civilisti a že použitie bômb a rakiet nemôže vyriešiť politické nezhody, ale prináša iba smrť, ničenie a ľudské utrpenie.
Vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť, okamžitú deeskaláciu a návrat k rokovaniam. Varoval, že pokračovanie násilia môže prerásť do širšieho konfliktu s ničivými následkami nielen pre Irán, ale pre celý región Blízkeho východu.
Slovensko: Prednosť má mať diplomacia
Slovenské politické špičky reagovali prevažne výzvami na mier a návrat k rokovaniam.
Prezident Peter Pellegrini zdôraznil, že Blízky východ si zaslúži „skutočný mier“ a že medzinárodné spory sa majú riešiť prostredníctvom diplomacie, dialógu a v rámci OSN. Vojenské kroky podľa neho nesú riziko ďalšej eskalácie a utrpenia.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR útok odsúdilo a vyzvalo všetky strany na maximálnu zdržanlivosť. Rezort zároveň aktivoval evakuačné plány na najviac exponovaných zastupiteľských úradoch v regióne.
V Izraeli eviduje 71 slovenských občanov, v Jordánsku 12, pričom v Iráne aktuálne neeviduje žiadneho Slováka. Ministerstvo vydalo cestovné odporúčanie štvrtého stupňa a odporučilo občanom opustiť územia Izraela a Palestíny.
Predseda Národnej rady SR Richard Raši odmietol vojny ako nástroj riešenia sporov a upozornil na riziko špirály úderov a protiúderov. Zároveň však skonštatoval, že budovanie jadrového arzenálu iránskym režimom ohrozuje bezpečnosť regiónu aj sveta.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyjadril ľútosť nad tým, že „pred diplomaciou opäť dostali prednosť zbrane“, a pripomenul utrpenie civilistov v každom konflikte.
Konferencia biskupov Slovenska prostredníctvom arcibiskupa Bernarda Bobera vyzvala na modlitby za mier a ochranu všetkých ohrozených násilím.
Postoje slovenských politických strán
Opozičná SaS dúfa, že útoky povedú k pádu „zločineckého teroristického režimu“ v Iráne, no zároveň apeluje, aby situácia ďalej neeskalovala. Strana upozornila na prítomnosť slovenských diplomatov v Teheráne.
Progresívne Slovensko považuje zásah bez mandátu OSN za krok, ktorý zvyšuje riziko širšej destabilizácie regiónu, a zdôrazňuje potrebu rešpektovať medzinárodné právo. Zároveň však poukazuje na hrozby spojené s iránskym jadrovým programom a podporou teroristických organizácií.
Opozičné KDH s vážnymi obavami sleduje napätie na Blízkom východe, situáciu okolo Iránu a sobotnú vojenskú eskaláciu. Situácia na Blízkom východe je podľa hnutia mimoriadne citlivá a každý krok, ktorý zvyšuje napätie v regióne, predstavuje ďalšie riziko pre globálnu bezpečnosť.
„Irán ovládaný teroristickými skupinami na čele s Iránskymi revolučnými gardami predstavuje vážnu hrozbu nielen pre regionálnu stabilitu, ale je aj bezpečnostným a ekonomickým rizikom pre Európu,“ konštatovali kresťanskí demokrati.
Fico: Je to dôkaz totálneho rozkladu svetového poriadku
Predseda slovenskej vlády Robert Fico na útok reagoval vyhlásením, že ide o dôkaz „totálneho rozkladu svetového poriadku“ a úplnej ignorancie voči medzinárodnému právu. Vo videu na Faceboku sa tiež venoval téme zdražovania pohonných hmôt v reakcii na obmedzenie obchodu s ropou.
„Veľkí a silní si robia, čo chcú, OSN je impotentná a my malí sa môžeme akurát tak pozerať a reptať. Môžeme mať silné diplomatické vyjadrenia, môžeme odsudzovať, na vojenskom útoku proti Iránu to nič nezmení,“ konštatoval Fico.
„Irán asi nebude takým jednoduchým orieškom ako Venezuela, je vnútorne podstatne silnejší a stabilnejší ako Venezuela, okrem toho – zatlačený do kúta – nebude váhať použiť akékoľvek prostriedky na odplatu,“ varoval.
Premiér pokračoval vyslovením obáv, že arabské štáty Zálivu budú trpieť v dôsledku odvetných útokov, a Slovensko tiež, „ak totiž vojna v Iráne obmedzí dodávky ropy, môžeme očakávať vyššie ceny pohonných hmôt a celkovo sa zvýši napätie nielen v danom regióne, ale aj celosvetovo“.
Európa vyzýva na zdržanlivosť
Predstavitelia Európskej únie Ursula von der Leyenová a António Costa označili vývoj za „veľmi znepokojujúci“ a vyzvali všetky strany na maximálnu zdržanlivosť, ochranu civilistov a rešpektovanie medzinárodného práva.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na urgentné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a apeloval na Irán, aby sa zapojil do rokovaní o ukončení jadrového a balistického programu.
Nemecko potvrdilo, že bolo o útokoch vopred informované, a zvolalo krízový tím. Veľká Británia uviedla, že sa na úderoch nezúčastnila, no zdôraznila, že Iránu nesmie byť nikdy dovolené vyvíjať jadrové zbrane. Londýn aj Berlín riešia bezpečnosť svojich občanov v regióne.
Španielsky premiér Pedro Sánchez odmietol jednostrannú vojenskú akciu a vyzval na okamžité upokojenie situácie. Rusko označilo útoky za nevyprovokované a vyzvalo na ich okamžité zastavenie a návrat k politickému riešeniu.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, naopak, uviedlo, že za eskaláciu nesú zodpovednosť iránske orgány, a opakovane vyzvalo na zmenu vlády v Teheráne. Prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na americké útoky na Irán vyhlásením, že je dôležité, aby Spojené štáty konali rozhodne, no zároveň zabránili rozšíreniu konfliktu do širšej vojny. Podľa neho platí, že vždy keď USA zasiahnu, „globálni zločinci oslabujú“, ako napísal na sociálnych sieťach. Zároveň však naznačil, že ďalšia eskalácia by mohla mať nepredvídateľné dôsledky pre celý región.
Čína medzitým vyzvala na okamžité prímerie po útokoch USA a Izraela na Irán. Pekingské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo hlboké obavy z vývoja situácie a zdôraznilo potrebu rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť Iránu. Všetky strany konfliktu zároveň vyzvalo, aby sa vyhli ďalšiemu zvyšovaniu napätia a vrátili sa k dialógu a rokovaniam.
Český premiér Andrej Babiš vyhlásil, že nekontrolovaný iránsky jadrový program a podpora terorizmu predstavujú hrozbu aj pre Európu a Česko podľa neho stojí na strane spojencov.
Poľský prezident Karol Nawrocki potvrdil, že Varšava bola o vojenskej akcii informovaná prostredníctvom spojeneckých kanálov.
Nórsky minister zahraničnej politiky Espen Barth Eide sa vyjadril k izraelskému útoku, ktorý Izrael označuje za preventívny úder. Uviedol však, že takýto krok nie je v súlade s medzinárodným právom, keďže preventívne útoky si vyžadujú existenciu bezprostrednej hrozby.
Konflikt, ktorý môže prerásť hranice regiónu
Po mesiacoch rastúceho napätia sa Blízky východ ocitol v otvorenom vojenskom konflikte medzi Iránom na jednej strane a Izraelom podporovaným Spojenými štátmi na strane druhej. Odvetné útoky Teheránu na americké základne v regióne zvyšujú riziko, že sa konflikt rozšíri za hranice pôvodného boja.
Kým Washington a Jeruzalem hovoria o odstránení existenčnej hrozby a šanci pre Iráncov na zmenu režimu, väčšina medzinárodného spoločenstva vrátane Slovenska apeluje na zdržanlivosť, ochranu civilistov a návrat k diplomacii. O tom, či sa podarí zabrániť ďalšej eskalácii, rozhodnú najbližšie dni.
(reuters, pir)
