Rušenie voľby poštou nemá byť jediné čistenie volebných pravidiel
Rok a pol pred výberom novej podoby parlamentu sa ide meniť volebná legislatíva. Zrušiť sa má voľba poštou, prísť majú aj ďalšie úpravy. Ktoré to budú, Smer nateraz nepovedal, treba si vraj počkať. Kvórum pre vstup do parlamentu by sa malo zachovať.
Korešpondenčné hlasovanie zo zahraničia si vyslúžilo pozornosť najmä v posledných dvoch voľbách v rokoch 2020 a 2023. V situácii, keď nie je zrejmé, ktorý blok sa dostane k moci, môžu rozhodnúť aj dva poslanecké mandáty.
Práve stúpajúci počet hlasov zo zahraničia by preto mohol nakloniť misku váh v prospech jedného či druhého súperiaceho tábora.
Hlasovanie poštou s každými voľbami stúpalo
Voľba poštou zo zahraničia funguje od roku 2006. Smer doteraz nemal problém s týmto typom odovzdávania hlasov. V počiatkoch bol význam tejto voľby zanedbateľný. Prvý raz v roku 2006 takto odvolilo 3 427 ľudí, čo bolo len 0,14 percenta. O štyri roky neskôr záujem o niečo stúpol. Obálku s hlasmi poslalo 5 861 ľudí. Posun nastal vo voľbách v roku 2016, keď takto volilo 17 278 ľudí.
Zlom možno pozorovať od volieb 2020. Korešpondenčne vtedy hlasovalo 48 925 voličov s podielom hlasov 1,67 percenta. V posledných voľbách v roku 2023 celkové číslo zahraničnej účasti stúplo na 58 779 hlasov, čo predstavovalo 1,95 percenta.
Najviac hlasov zo zahraničia naposledy získala strana PS (35 701), SaS (6 252), Smer (3 531), SNS (2 197). Obálku s hlasovacími lístkami poslalo z Českej republiky takmer 24-tisíc ľudí. Nasledovali Spojené kráľovstvo, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko. Spolu išlo o hlasy z viac ako 100 štátov.
Na rozdiel od Slovenska susedné Česko zaviedlo možnosť voľby poštou až v roku 2024. Prvýkrát sa uplatnila vo vlaňajších voľbách. Takýmto spôsobom hlasovalo iba necelých 9-tisíc voličov. Celkovo svoj hlas v cudzine odovzdalo takmer 28-tisíc českých občanov.
Erik Kaliňák: Je tam niekoľko zmien
Na aprílovej schôdzi by sa mala objaviť novela zákona, ktorou sa zruší korešpondenčné hlasovanie zo zahraničia. Slováci žijúci v cudzine budú môcť hlasovať na ambasádach. Minulý týždeň o tom hovoril šéf zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák (Smer).
Denník Štandard sa Erika Kaliňáka pýtal, či sa pripravujú aj ďalšie zmeny vo volebných pravidlách. Napríklad možnosť úpravy kvóra potrebného pre vstup do parlamentu. Dnes platí, že politická strana musí získať aspoň päť percent hlasov.
„Nemyslím si, že to tam bude,“ vyjadril sa Erik Kaliňák o zmene volebného kvóra. Poznamenal, že niektoré ďalšie úpravy ešte nastanú, nechcel však hovoriť, aké. „Počkajte si na konkrétny návrh zákona, je tam viacero zmien,“ doplnil.
Erik Kaliňák. Foto: Matúš Zajac/Štandard
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že prioritou je zrušenie korešpondenčnej voľby. Podľa neho je potrebné prispôsobiť podmienky voľby tak, aby ľudia nemuseli ďaleko cestovať. Spomenul Českú republiku, kde je tradične najväčší záujem Slovákov hlasovať vo voľbách.
Argumentom Smeru pri rušení voľby poštou je zachovanie tajnosti hlasovania, o čom hovorí ústava. „V zásade nie je zaručené, že ten, kto lístok posiela, vyjadruje aj svoju vôľu,“ povedal Gašpar pre Štandard. Tvrdil, že čítal analýzu, ktorú jej autor nazval „manipuláciou na rodinnej úrovni“, pri ktorej je možné prostredníctvom rodiny alebo z okruhu známych, zabezpečiť hlasy, hoci tí nemajú záujem hlasovať.
Faktom však zostáva, že takýto typ manipulácie nikto nenahlásil a ani sa nevyšetroval.
Podľa Gašpara voľby „tak či tak podliehajú manipuláciám, a je jedno, či je mediálna alebo sa do nej zapoja influenceri“. Poukázal na prípad zmluvy medzi britským rezortom diplomacie a mediálnou agentúrou na nábor influencerov vo voľbách v roku 2023.
Známe osobnosti vtedy mobilizovali ľudí k voľbám. Smer vlani po prevalení spomínanej kauzy tvrdil, že kampaň bola v jeho neprospech a v prospech PS.
V každom prípade Smer mohol voľbu poštou niekoľkokrát odstrániť z volebného zákona. Zvlášť v rokoch 2012 až 2016, keď vládol sám bez koaličných partnerov, no neurobil to. Zrejme preto, že to nepovažoval za dôležité. Problém s tajnosťou najsilnejšia vládna strana akcentuje najmä teraz.
Ústavný právnik Eduard Bárány má k zachovaniu ústavného princípu tajnosti hlasovania poštou jasný postoj. „Samozrejme, že nie je garantovaná tajnosť hlasovania. To je bez pochybností. Tajnosť dokážeme garantovať len v kontrolovanom prostredí volebnej miestnosti. Akékoľvek iné hlasovanie túto zásadu porušuje,“ zhodnotil pre Štandard.
Právnik však súhlasí, že s plánovaným zrušením voľby poštou sa zúžia možnosti, ako hlasovať pre ľudí z cudziny, zvlášť v prípadoch, keď budú musieť ďaleko cestovať na slovenské ambasády. „Napriek spomínaným problémom som zástancom zrušenia voľby poštou,“ dodal Bárány.
Skepsa sociológa Slosiarika o ceste voličov na Slovensko
Opozícia zámer Smeru podrobila tvrdej kritike. „Teraz sa rútia do istej porážky, preto treba zapchať ústa ľuďom, ktorí volia opozičné strany,“ uviedlo PS. Odštartovalo petíciu na zachovanie voľby poštou pre ľudí, ktorí žijú dlhodobo v zahraničí alebo sa tam budú nachádzať v čase volieb. Petíciu zatiaľ podpísalo viac ako 80-tisíc ľudí.
Zrušenie korešpondenčného hlasovania by s veľkou pravdepodobnosťou podľa sociológa Martina Slosiarika z agentúry Focus výrazne znížilo účasť Slovákov žijúcich v zahraničí. Hlasovanie na veľvyslanectvách či konzulátoch je logisticky náročné, veľa ľudí by muselo cestovať stovky kilometrov. To by podľa odborníka prirodzene viedlo k tomu, že časť voličov by sa volieb nezúčastnila.
Martin Slosiarik. Foto: Matúš Zajac/Štandard
„Dosah na samotný výsledok volieb by závisel od politických preferencií diaspóry. Dlhodobo sa ukazuje, že voliči v zahraničí častejšie podporujú liberálnejšie alebo proeurópske strany. Zníženie ich účasti by preto mierne posilnilo relatívnu váhu domácich voličov. Samotný efekt by však závisel od konkrétnej volebnej účasti a od toho, aký tesný by bol výsledok volieb,“ vysvetlil pre Štandard Slosiarik.
Pri pohľade na výsledky hlasovania zo zahraničia z posledných parlamentných volieb 2023 možno povedať, že voliči zo zahraničia nadpriemerne podporujú PS a SaS. Sociológ poukázal na to, že tieto dve strany na seba viazali takmer tri štvrtiny všetkých hlasov poslaných poštou a ostatné strany v roku 2023 z týchto hlasov výraznejšie neprofitovali, takže sa dá predpokladať, že by sa ich táto zmena veľmi nedotkla.
Odborník usúdil, že hlasovanie na ambasádach by pravdepodobne mobilizovalo najmä silno motivovaných voličov, zatiaľ čo menej rozhodní alebo logisticky obmedzení voliči by sa volieb nezúčastnili. „Som skeptický k argumentu, že by odpor voči zrušeniu tohto spôsobu hlasovania dokázala vykompenzovať motivácia pricestovať voliť na Slovensko,“ usúdil.
Dôležitou otázkou je, či by mohli hlasy zo zahraničia rozhodnúť o tom, kto zloží vládu. „Teoreticky áno, hoci v praxi ide skôr o okrajový faktor. V parlamentných voľbách 2023 hlasovalo zo zahraničia takmer 59-tisíc voličov.
V prepočte na mandáty to predstavuje približne jeden až dva poslanecké mandáty, podľa toho, ako sú hlasy rozdelené medzi strany,“ vysvetlil Slosiarik.
Ak by bol podľa neho výsledok veľmi tesný, napríklad rozdiel medzi blokmi strán by bol jeden či dva mandáty, aj takýto počet hlasov by mohol ovplyvniť, či má určitá koalícia parlamentnú väčšinu. Dodal, že v bežnej situácii však hlasy zo zahraničia skôr mierne korigujú výsledok, než ho zásadne menia.
Pri voľbe poštou je možné voliť aj mesiac vopred. Otázkou zostáva, aký dosah má na týchto voličov kampaň, počas ktorej sa ešte len objavujú nové informácie.
„Myslím si však, že pri väčšine ľudí, ktorí volia poštou, ide o takých voličov, ktorí majú pomerne stabilné preferencie a sú rozhodnutí už skôr. Kampaň preto môže mať na nich menší vplyv než na domácich voličov, ktorí hlasujú až v deň volieb,“ zhodnotil sociológ.
Doplnil, že politická komunikácia prebieha celé mesiace pred voľbami, takže väčšina voličov si vytvára názor dávno pred samotným hlasovaním.
