Rezort školstva mení podmienky pre bilingválne štúdium. Ôsmaci už nebudú mať šancu 

Od školského roka 2027/2028 sa však pravidlá zmenia. Prihlášku budú môcť podať výlučne žiaci deviateho ročníka. Rezort tým chce zabezpečiť, aby deti zostali v hlavnom vzdelávacom prúde dlhšie a absolvovali všetky obsahové časti základného vzdelávania. 

Minister školstva Tomáš Drucker rozhodnutie obhajuje tým, že deviaty ročník má v rámci základného vzdelávania nezastupiteľnú úlohu.

Rezort k úprave pristúpil aj na základe odporúčaní Európskej komisie a OECD. Tie dlhodobo upozorňovali, že predčasný odchod žiakov s lepšími výsledkami do bilingválnych škôl oslabuje základné školy a narúša rovnováhu vo vzdelávacom systéme.

Zmena súvisí aj s kurikulárnou reformou, ktorá rozdeľuje základné vzdelávanie do troch vzdelávacích cyklov. „Deviaty ročník má svoj význam a obsahové náležitosti, ktoré by mali deti absolvovať,“ vysvetlilo ministerstvo pre Štandard.

Výnimku zo zmeny budú mať iba bilingválne školy fungujúce na základe medzinárodných dohôd.

Prijímačky ostávajú, obsah výučby sa nemení

Ministerstvo zároveň reagovalo na kritiku, že opatrenie uberie šancu talentovaným žiakom. Tvrdí, že základné školy majú dostatok možností, ako rozvíjať nadanie detí, od individuálnych úloh a projektového vyučovania až po ich zapájanie do súťaží a olympiád.

„Školský zákon umožňuje prispôsobiť tempo a obsah učiva, rozšíriť ho nad rámec kurikula či umožniť žiakom navštevovať predmety vo vyšších ročníkoch,“ pripomína rezort.

Podmienky prijímania sa zásadne nemenia. Uchádzači o bilingválne odbory budú naďalej absolvovať talentové skúšky na overenie jazykových schopností. Samotná novela sa nedotýka obsahu výučby, len spresňuje podiel predmetov, ktoré sa musia vyučovať v cudzom jazyku.

V gymnáziách pôjde najmenej o tretinu všetkých predmetov, v ostatných odboroch o tretinu predmetov teoretického vyučovania.

Základné školy zmenu vítajú 

Po zmene dlhodobo volali základné školy, ktoré upozorňovali, že odchod ôsmakov na stredné školy negatívne ovplyvňuje kolektívy deviatakov aj ich výsledky v testovaní.

Združenie základných škôl Slovenska hodnotí rozhodnutie ministerstva pozitívne. Podľa prezidentky združenia Evy Horníkovej tento krok umožní, aby všetci žiaci absolvovali plných deväť rokov základného vzdelávania.

Horníková pripomenula, že základná škola je miestom, kde sa budujú kľúčové kompetencie, sociálne zručnosti a osobnostné predpoklady žiakov. „Je to priestor, kde sa vytvára pevný základ všeobecného vzdelania,“ povedala pre Štandard.

Zachovanie žiakov až do deviateho ročníka podľa nej prispeje k stabilizácii školského prostredia, lepšiemu plánovaniu výučby a rozvoju talentov. Doteraz odchod ôsmakov na bilingválne školy ovplyvňoval kolektívy, výsledky a motiváciu ostatných žiakov.

Prezidentka zároveň poukázala na férovosť systému. „Nastavenie jednotného pravidla, že prechod na strednú školu nastáva po deviatom ročníku, znižuje nerovnosť medzi žiakmi a posilňuje význam základného vzdelania ako uceleného stupňa školskej dochádzky,“ dodala.

Príliš dlhé, menej atraktívne

K rozhodnutiu ministerstva školstva sa však kriticky postavili niektoré bilingválne gymnáziá, ktoré sa obávajú, že zmena negatívne ovplyvní kvalitu študentov a záujem o tento typ štúdia.

Viera Kampošová, zástupkyňa riaditeľky Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch, pre Štandard ozrejmila, že škola sa snažila na zmenu reagovať ešte pred jej schválením. „Svoje výhrady sme prostredníctvom nášho zriaďovateľa, Regionálneho úradu školskej správy v Žiline, zaslali ministerstvu 3. júla 2025,“ pripomenula.

Podľa Kampošovej posun nástupu do bilingválnych tried až po deviatom ročníku žiakov znevýhodňuje a môže viesť k poklesu záujmu o päťročné programy. „Päť rokov bilingválneho štúdia sa môže rodičom a žiakom javiť ako dlhé a menej atraktívne v porovnaní so štandardnými štvorročnými gymnáziami,“ upozornila.

Riziko straty

Zástupkyňa riaditeľky si myslí, že práve bilingválne gymnáziá patria medzi najefektívnejšie cesty, ako dosiahnuť ovládanie cudzieho jazyka na úrovni C1 – C2. Podľa nej má takáto úroveň kľúčový význam pre budúce uplatnenie absolventov na globálnom trhu práce.

Kampošová zároveň pripomína, že zmena môže mať negatívny dosah na skladbu aj kvalitu študentov. „Nadanejší žiaci často vnímajú deväť rokov na základnej škole ako príliš dlhé obdobie bez nových výziev. Ak budú mať možnosť voľby, môžu uprednostniť iný typ stredoškolského štúdia,“ varuje.

Takýto trend by podľa nej mohol pripraviť bilingválne školy o najtalentovanejších žiakov, a tým oslabiť kvalitu celého systému.