Sú z vojny unavenejší Izraelčania či Američania?

Spojené štáty a Izrael zaútočili 28. februára na stovky cieľov v Iránskej islamskej republike. V prvých útokoch zahynul najvyšší vodca krajiny Alí Chameneí, ktorého po týždni nahradil jeho syn Modžtabá. Medzi ďalšími obeťami boli aj veliteľ Islamských revolučných gárd Mohammad Pakpúr, náčelník generálneho štábu armády Arteš Alí Šamchání a desiatky ďalších lídrov.

Tesne po útoku avizoval americký prezident Donald Trump, že útoky potrvajú len niekoľko dní. Neskôr však rétoriku zmenil s tým, že predpokladaný časový rámec je nanajvýš štyri týždne. Medzitým si Centrálne velenie americkej armády (CENTCOM) vyžiadalo nasadenie spravodajských dôstojníkov z Pentagónu do sídla vo floridskom meste Tampa – do septembra.

Trump neskôr vyhlásil, že Iránu spôsobili „vážne škody“, a vyzval na bezpodmienečnú kapituláciu. Snažil sa vstúpiť aj do procesu výberu nového najvyššieho vodcu a tvrdil, že už má kandidátov. Zvolenie Modžtabu Chameneího ho podľa vlastných slov „sklamalo“, no súkromne vraj povedal, že všetci potenciálni lídri sú po smrti.

Minister vojny Pete Hegseth zase v pondelok prízvukoval, že USA chystajú najintenzívnejšie útoky práve počas tohto týždňa. O deň neskôr sa jeho zamestnanci stretli s predstaviteľmi sektoru investičného bankovníctva, ktorí majú založiť 30-členný tím investujúci do obrany.