Spojené štáty a Izrael zaútočili 28. februára na stovky cieľov v Iránskej islamskej republike. V prvých útokoch zahynul najvyšší vodca krajiny Alí Chameneí, ktorého po týždni nahradil jeho syn Modžtabá. Medzi ďalšími obeťami boli aj veliteľ Islamských revolučných gárd Mohammad Pakpúr, náčelník generálneho štábu armády Arteš Alí Šamchání a desiatky ďalších lídrov.
Tesne po útoku avizoval americký prezident Donald Trump, že útoky potrvajú len niekoľko dní. Neskôr však rétoriku zmenil s tým, že predpokladaný časový rámec je nanajvýš štyri týždne. Medzitým si Centrálne velenie americkej armády (CENTCOM) vyžiadalo nasadenie spravodajských dôstojníkov z Pentagónu do sídla vo floridskom meste Tampa – do septembra.
Trump neskôr vyhlásil, že Iránu spôsobili „vážne škody“, a vyzval na bezpodmienečnú kapituláciu. Snažil sa vstúpiť aj do procesu výberu nového najvyššieho vodcu a tvrdil, že už má kandidátov. Zvolenie Modžtabu Chameneího ho podľa vlastných slov „sklamalo“, no súkromne vraj povedal, že všetci potenciálni lídri sú po smrti.
Minister vojny Pete Hegseth zase v pondelok prízvukoval, že USA chystajú najintenzívnejšie útoky práve počas tohto týždňa. O deň neskôr sa jeho zamestnanci stretli s predstaviteľmi sektoru investičného bankovníctva, ktorí majú založiť 30-členný tím investujúci do obrany.
Pre túto „jednotku ekonomickej obrany“ sa chcel Pentagón napojiť na banky ako Goldman Sachs, JPMorgan a Bank of America. Výsledná investícia má dosahovať dvesto miliárd dolárov. A hoci sa podľa portálu Semafor majú tieto peniaze dostať do obranných projektov súvisiacich s Čínou, ohlásenie programu koliduje práve s iránskou vojnou.
Aj predseda Zboru náčelníkov štábov Dan Caine súkromne upozorňoval na nedostatočné zásoby rakiet protivzdušnej obrany, čo pripísal vyčerpanosti skladov. Pred začiatkom vojny varoval pred vyprázdnenými vojenskými skladmi, ktoré sa nestíhajú dopĺňať.
Len za prvý týždeň vojny s Iránom minuli izraelsko-americkí spojenci projektily protivzdušnej obrany za 40 miliárd dolárov, priznal fínsky prezident Alexander Stubb. Vojna na Ukrajine sa podľa neho mohla dávno skončiť, ak by USA a Západ tieto peniaze presmerovali do Kyjeva.
Pri samotných útočných operáciách prvého dňa minuli Spojené štáty podľa správy Kongresu približne 5,6 miliardy dolárov. Opoziční demokrati preto začiatkom tohto týždňa navrhovali hlasovanie o rezolúcii o vojenských právomociach, ktoré zatiaľ neprešlo.
Piatková reportáž denníka Financial Times dokonca poukázala na obrovské množstvo rakiet Tomahawk, ktoré Američania od 28. februára vypálili na Irán. Podľa zdrojov britského denníka ide o „ročné“ zásoby, pričom sa diskusia v Kongrese posunula k otázke, či je výhodné zostreľovať šáhidy za desiatky tisíc dolárov miliónovými patriotmi.
Firma Lockheed Martin pritom ročne vyrobí len asi 650 kusov munície do protivzdušnej obrany, od ktorej je závislá aj obranyschopnosť Ukrajiny. Probruselský týždenník Politico od začiatku útokov na Irán už dva razy varoval pred vyčerpaním ukrajinských zásob.
V Bielom dome sa zrazili opatrní s jastrabmi, pričom poradcovia okolo personálnej šéfky Susie Wilesovej navrhujú rétoriku „obmedzenej operácie, ktorá sa čoskoro skončí“, zatiaľ čo senátori ako Lindsey Graham či Tom Cotton vyzývajú na pokračovanie politiky „maximálneho tlaku“.
Na nerozhodnosť Washingtonu upozornili aj izraelské zdroje, ktoré sa však stretávajú s dilemou aj vo vlastných radoch. Tel Avivu tiež hrozí vyčerpanie zásob munície do systémov protivzdušnej obrany, hoci sa za niekoľko dekád zdanlivo nekonečných vojen s arabskými štátmi poučili a investovali do trojvrstvovej obrany vzdušného priestoru.
Najbližšie k zemskému povrchu bráni Izrael systém Železná kupola s dosahom približne 70 kilometrov. Rakety a ďalšie projektily nad touto výškou zostreľuje systém Dávidov prak (do 300 kilometrov), kým balistické strely nad hranicou atmosféry sú cieľom systémov Arrow-2 a Arrow-3 (do tritisíc kilometrov).
Na iránskom bojisku sa Izrael spoliehal, že zabitím duchovného vodcu Chameneího a desiatok ďalších lídrov sa rozpútajú protesty, ktoré najmä monarchisti organizovali od konca decembra 2025. Podľa doterajších indícií sa však Iránci zjednotili zoči-voči hrozbe zvonka, keďže demonštranti zväčša rešpektujú zákaz vychádzania.
Zdroje z izraelskej vlády pre agentúru Reuters priznali, že čoraz menej rátajú s možnosťou pádu teokratickej vlády a zmenou režimu – ktorá bola hlavným bodom programu vlády Benjamina Netanjahua.
V Jeruzaleme rastú obavy, že sa iránska vojna preleje do ďalších krajín, najmä arabských mocností Perzského zálivu. Teherán totiž v rámci odvety bombardoval americké základne a rafinérie v Emirátoch, Bahrajne či Katare, proiránski demonštranti v Pakistane napadli americkú ambasádu a podľa záverov amerických tajných služieb hrozí aj teroristický útok na pôde USA.
Niekoľko predstaviteľov izraelskej vlády v súčasnosti rokuje o možnostiach „predčasného“ ukončenia bojových operácií, ktoré by vojnu izolovali v regióne Blízkeho východu. Zdroje, s ktorými sa rozprával prominentný bezpečnostný analytik David Ignatius, navrhujú alternatívne scenáre ukončenia konfliktu.
Títo anonymní predstavitelia – ktorí citovali Trumpovo vyjadrenie o tom, že potenciálni nástupcovia Chameneího sú po smrti – sa obávajú predovšetkým eskalácie v arabských štátoch Perzského zálivu, ktorých ohrozenie už začína mať vplyv na svetovú ekonomiku.
„Nie som si istý, či je v našom záujme bojovať, kým nebude režim zvrhnutý,“ povedal jeden z izraelských predstaviteľov. „Nikto nechce nekonečný príbeh.“
Ideálnou možnosťou pre Tel Aviv by podľa predstaviteľa bolo, ak by Irán signalizoval ochotu rokovať za amerických podmienok – čo Ignatius obratom spochybnil, keď pripomenul zvolenie Modžtabu Chameneího, zástancu tvrdej línie, ktorému pri prvom útoku zahynula manželka.
Netanjahuov postoj je podľa predstaviteľov izraelskej armády podobný ako v prípade vojny v Pásme Gazy – odhodlanie „pokračovať v bojoch v Gaze bez jasne definovaného konečného cieľa“. To isté hrozí aj v prípade obnovených pozemných operácií v Libanone.
Sám Netanjahu podľa denníka Haaretz od prvého týždňa zmenil rétoriku. Kým spočiatku hovoril o rozhodných izraelsko-amerických úderoch, ktoré mali spôsobiť pád režimu, v utorkovom prejave opakovane zdôrazňoval úlohu iránskeho ľudu, od ktorého očakáva eskaláciu protestov.
Prominentný izraelský denník dokonca naznačil, že arabské štáty Perzského zálivu začali považovať Izrael za „rovnakého agenta chaosu“ ako Irán. Kým do začiatku vojny v Gaze považovali Emiráty, Katar či Omán židovský štát za predstaviteľa regionálnej stability, ktorého moc vyvažovala iránske a turecké vplyvové operácie, po 7. októbri 2023 ho údajne vnímajú ako „zdroj nestability na Blízkom východe“.
Kým Ignatiove zdroje tvrdili, že tri základné ciele vojny – zastavenie jadrového programu, zničenie balistických kapacít a zmena režimu – sa blížia k zdarnému koncu, analýza Haaretzu tvrdí opak. „Nové ciele, ktoré sa vymýšľajú dodatočne, ako napríklad zničenie iránskeho námorníctva a podobne, sú skôr pokusom presvedčiť vlastnú verejnosť než skutočnými úspechmi,“ pokračuje denník.
Jeden z nových cieľov však izraelský premiér ohlásil vo štvrtkovom prejave, ktorý vysielala televízia i24 a v ktorom opisoval zvyšovanie vojnového úsilia proti Iránu a libanonskému hnutiu Hizballáh. Útoky proti nim „zvyšujú status Izraela ako superveľmoci“, vyhlásil.
„Tieto úspechy posilňujú postavenie Izraela ako superveľmoci viac než kedykoľvek predtým. Práve naša sila a schopnosť čeliť sile našich nepriateľov sú zárukou nášho prežitia. Hrozby prichádzajú a odchádzajú, ale keď sa staneme regionálnou superveľmocou – a v mnohých ohľadoch aj globálnou superveľmocou –, budeme mať silu odraziť hrozby a zabezpečiť si budúcnosť,“ povedal izraelský premiér.
To zrejme nie je cieľom Spojených štátov, hoci sa to nedá tvrdiť o záujmoch tamojšej izraelskej loby. Trump sa totiž podľa týždenníka Economist odklonil od požiadavky na zmenu režimu, keď začal navrhovať „venezuelský štýl“ ukončenia nepriateľských akcií.
Britský týždenník poznamenal, že Trump sa „vždy javil“ ako podporovateľ tohto venezuelského štýlu, pri ktorom by namiesto zmeny režimu nastúpil na jeho čelo kooperatívnejší človek zvnútra. Preto chcel byť zapojený do voľby iránskeho vodcu „ako v prípade Delcy“ Rodríguezovej, bývalej viceprezidentky uneseného Nicolása Madura a dočasnej hlavy štátu.
Na rozdiel od šéfa Pentagónu je Trump podľa Izraelčanov „oveľa menej dychtivý“ po zmene režimu ako oni. Biblické výroky Netanjahua či Hegsetha nekorešpondujú s tým, čo Tel Aviv rozoznáva ako Trumpove vlastné snahy – ktoré reprezentuje najmä kontrola toku ropy cez Hormuzský prieliv.
„Čína kupuje väčšinu produkcie islamskej republiky s výraznou zľavou, pretože je ochotná ignorovať americké sankcie na iránsky vývoz. Trump sa má koncom marca stretnúť so Si Ťin-pchingom. Mal by značný vplyv na čínskeho vodcu, keby si zabezpečil kontrolu nad dodávkami energie z Iránu,“ vysvetlil Economist Trumpove údajné úvahy.
Tel Aviv sa o Trumpovom obchodníckom duchu presvedčil po tom, ako jeho administratíva kritizovala izraelské útoky na teheránske palivové nádrže 7. marca, podotkol magazín. Izraelčania však začali spochybňovať efektivitu bombardovania s cieľom zmeny režimu.
„Iránci v uplynulých mesiacoch preukázali mimoriadnu odvahu pri masových protestoch napriek krvavému potláčaniu zo strany iránskych bezpečnostných síl. Nie sú však ochotní vyjsť do ulíc, kým padajú bomby,“ poznamenal Economist s tým, že izraelskí pozorovatelia nerátajú s obnovením protestov skôr ako po niekoľkých mesiacoch.
Po dvoch týždňoch sa tak začínajú objavovať náznaky rozkolu medzi „strategickými spojencami“, ako sa Spojené štáty a Izrael vzájomne nazývajú. Rozdielne scenáre môžu oslabiť koordináciu spoločných akcií, čo hrá do karát teokratickej vláde, ktorá podľa doterajších predpokladov musí v mene víťazstva len vydržať.
Na oficiálnej úrovni sú USA a Izrael v tejto vojne „jedna ruka“. Trump je asi najviac proizraelským prezidentom vôbec – podľa komentátora televízie Fox News Marka Levina je dokonca „prvým židovským prezidentom“.
„Už pred šiestimi rokmi som povedal, že Trump je náš prvý židovský prezident,“ povedal Levin ako predstaviteľ Republikánskej židovskej koalície. „Je to pravda,“ dodal Trump.
V zákulisí sa však odhaľujú nastupujúca frustrácia z volených predstaviteľov, obavy o eskaláciu vojny do svetových rozmerov či dokonca únava z vojny. Izraelského premiéra tento rok čakajú voľby, v ktorých nie je isté, či svoju pozíciu obháji. Jeho spojenca „prvého židovského prezidenta“ čakajú doplňovacie „polčasové“ voľby do oboch komôr Kongresu, v ktorých pravdepodobne stratí väčšinu.
Obom lídrom sa podľa očakávaní analytikov vypomstí vojnové ťaženie proti Iránu. Práve Trump, ktorý kandidoval ako prezident mieru a ašpiroval na Nobelovu cenu za mier, tak opäť skončí ako pointa amerického výroku: „Je úplne jedno, akého republikána volíte, vždy dostanete Johna McCaina.“