Dňa 3. marca, deň po tom, čo Izrael rozšíril vzdušné útoky aj na Libanon a začal pozemnú inváziu do krajiny, priniesol portál Politico spoločný materiál štyroch novinárov o tom, ako ozbrojený stret na Blízkom východe ovplyvní rusko-ukrajinskú vojnu. Podľa Politica hrá útok na Irán Kremľu do karát.
Ukrajinská armáda začne pravdepodobne čoskoro pociťovať nedostatok zbraní, streliva aj rakiet zo Západu. Čím dlhšie bude pritom izraelsko-americký útok na Irán trvať, tým horšie pre Kyjev. Pozornosť na Irán presunie aj značná časť amerických spravodajských zdrojov, ktoré boli doteraz naporúdzi Kyjevu.
Nie je vojna ako vojna
Ukrajinci sa obávali obmedzenia pomoci zo Západu už v rokoch 2023 a 2024, keď opätovne eskaloval konflikt na Blízkom východe medzi Izraelom a niektorým z jeho nepriateľov. Kyjev preto neraz vyzýval na dialóg a diplomatické riešenie sporov medzi znepriatelenými stranami na Blízkom východe, a Tel Aviv zas vyzýval na podobný postup v prípade vojny vo východnej Európe.
Izrael aj Ukrajina si totiž boli a sú si vedomé toho, že USA nedokážu plnohodnotne podporovať dve krajiny. Kyjev však v tomto spore ťahal a stále ťahá za kratší koniec, keďže izraelsko-americké spojenectvo má úplne iný rozmer a pozadie ako to ukrajinsko-americké.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v minulosti kritizoval Tel Aviv, že sa obáva ruského lídra Vladimira Putina, a preto neposkytuje Kyjevu dostatočnú vojenskú pomoc. Izraelské ministerstvo obrany zas odmietlo vydať domácej firme NSO povolenie na predaj sofistikovaného špionážneho softvéru Pegasus, ktorý zakúpila napríklad aj slovenská vláda.
Zásoby sa míňajú
Zástupca židovského štátu tiež vo februári 2025 hlasoval vedno s Ruskom a USA proti rezolúcii OSN o územnej celistvosti Ukrajiny. Americký prezident Donald Trump 3. marca na svojej sociálnej sieti napísal, že USA majú teraz také zásoby moderných rakiet, že dokážu viesť vojnu donekonečna, avšak očividne hovoril o vojne na podporu Izraela, nie Ukrajiny.
„Ospalý Joe Biden trávil všetok svoj čas a míňal peniaze našej krajiny tým, že všetko DÁVAL P. T. Barnumovi (Zelenskému!) z Ukrajiny – v hodnote stoviek miliárd dolárov. A hoci rozdal tak veľa tej úplne najmodernejšej techniky (ZADARMO!), nepostaral sa o jej doplnenie,“ napísal Trump.
Počet rakiet protivzdušnej obrany (PVO) v skladoch ukrajinskej armády je výrazne obmedzený dodávkami zo Západu, keďže domáci priemysel ich zatiaľ ozbrojeným silám poskytnúť nedokáže. Ako však vyplýva z materiálu Financial Times, pre obrovský počet dronov v rukách iránskeho režimu trpia USA a ich spojenci na Blízkom východe podobne ako pred rokom nedostatkom rakiet PVO.
Je teda očividné, že doterajšie dodávky zbraní PVO na Ukrajinu budú odsunuté na vedľajšiu koľaj a vo vzdušnej obrane Kyjeva začnú vznikať postupne sa zväčšujúce trhliny. 3. marca Zelenskyj ponúkol spojencom USA na Blízkom východe výmenu zbraní: ukrajinské protidronové systémy za americké rakety Patriot PAC-3.
Irán aj ním priamo či nepriamo podporované ozbrojené skupiny používajú taktiku zahltenia drahej modernej PVO množstvom lacných rakiet a dronov, takže skôr či neskôr sa pravdepodobne rakety do obranných systémov USA minú bez ohľadu na pomoc Ukrajine.
Kyjev má podľa AFP k dispozícii účinné a relatívne lacné prostriedky na ničenie iránskych dronov Šáhid, ktoré vo veľkom používa aj Rusko proti Ukrajine. Naopak, sám dlhodobo zápasí s nedostatkom moderných systémov protivzdušnej obrany Patriot, potrebných na zachytávanie ruských rakiet.
Zelenskyj preto tvrdí, že by šlo o „spravodlivú výmenu“, keďže rakety PAC-3 nie sú určené na likvidáciu veľkého množstva dronov, no sú kľúčové proti balistickým hrozbám.
Pripomeňme, že cena jednej PAC-3 sa pohybuje v závislosti od modernizácie v rozpätí 2,8 až 6 miliónov eur a USA dokážu vyrobiť ročne iba 650 kusov. Na druhej strane ukrajinské prostriedky elektronického boja (EB), ako stacionárne či mobilné rušičky dronov, sa dajú používať opakovane.
A cena Ukrajincami používaných zachytávajúcich dronov (štvorvrtuľových FPV dronov Sting domácej výroby určených na zostreľovanie Šáhidov) dosahuje približne 1 800 eur, zatiaľ čo iránsky Šáhid stojí viac ako 29-tisíc eur.
Bývalý veliteľ Azovu, dnes podplukovník elitného 3. armádneho zboru, Maxym Žorin, 2. marca kritizoval Západ pre jeho „sebaistotu, neochotu rýchlo reagovať prispôsobiť sa súčasnej realite“, vychádzajúcej z ignorovania praxe na bojisku rusko-ukrajinskej vojny.
„Deravá protivzdušná obrana, nepochopenie toho, ako reagovať na moderné dronové útoky, a tak ďalej. To všetko sa dalo predvídať a pripraviť sa na to, keby sa vojne na Ukrajine venovala omnoho väčšia pozornosť,“ napísal Žorin.
Využitie ukrajinských vojnových skúseností však predsa len nájde na Blízkom východe svoje uplatnenie, a to aj v prípade, že USA a ich spojenci Zelenského ponuku neprijmú. Britský premiér Keir Starmer oznámil, že krajina privedie ukrajinských a vlastných odborníkov, aby pomáhali spojeneckým armádam v Perzskom zálive zostreľovať iránske drony.
Vojna v TV a tá druhá
Okrem hmatateľného nedostatku rakiet PVO príde rusko-ukrajinská vojna aj o časť priestoru v médiách, ktoré sa budú ešte prinajmenšom určitý čas venovať vojne na Blízkom východe a neskôr veľmi pravdepodobne jej dlhotrvajúcim dôsledkom priamo v regióne aj vo svete.
Strategický problém, ktorý pre ukrajinských obrancov izraelsko-iránsky konflikt znamená, dokonale vystihuje slovenské príslovie „zíde z očí, zíde z mysle“. Médiá upriamujú pozornosť radových občanov aj politikov, a ak sa z obrazoviek vytratí Ukrajina, bude zákonite slabnúť aj spoločenská a politická vôľa či tlak Ukrajine výraznejšie pomáhať.
Kremeľ síce možno kritizovať za podcenenie ukrajinských obrancov a nezdar bleskovej invázie, rovnako ako za občasné zlyhania spravodajských služieb, bolo by však prostomyseľné predpokladať, že Moskva si neuvedomuje, ako jej izraelsko-americká vojenská kampaň na Blízkom východe rozväzuje ruky na ukrajinskom bojisku.
Samostatnou kapitolou je pritom možnosť skľučujúceho nedostatku ropy, rast jej ceny a následne aj rast dopytu po rope z Ruska, čo sa môže odraziť nielen na ruskej štátnej pokladnici, ale aj na oteplení vzťahov medzi vybranými krajinami Západu a Ruskom, čo sa skôr či neskôr na dodávkach pre ukrajinskú armádu takisto odrazí nepriaznivo.