V Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom (OLÚP) Predná Hora sa momentálne lieči 17 pacientov s poruchou hazardného hrania. Dané číslo však predstavuje pacientov, ktorí majú „len“ diagnózu patologické hráčstvo.
Odborníci zo zariadenia totiž upozorňujú, že veľakrát sa závislosť od hazardu spája s ďalšími problémami, ako alkohol alebo drogy. Pacientov je teda omnoho viac. Tí sú však zaradení do iných kategórií, pričom sa určí tá primárna, napríklad závislosť od alkoholu.
Z toho vyplýva, že štatistika je v tomto smere skreslená. Na tlačovej konferencii to potvrdili aj riaditeľ OLÚP Predná Hora Vladimír Stanislav a námestník riaditeľa pre psychoterapeutickú starostlivosť zariadenia Peter Knapík.
Na predstavu, napríklad v roku 2025 odliečil OLÚP Predná Hora celkovo 51 pacientov s diagnózou patologické hráčstvo.
Predná Hora ako špecializovaná zdravotnícka inštitúcia pôsobiaca v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby látkových a nelátkových závislostí podľa riaditeľa ročne odlieči asi do tisíc pacientov s rôznymi diagnózami a závislosťami.
Linka pomoci ako prevencia
OLÚP Predná Hora v spolupráci s Úradom pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) a Inštitútom pre reguláciu hazardných hier (IPRHH) poskytuje pomoc prostredníctvom Linky pomoci pre problémy s hraním. Jej cieľom je minimalizovať dôsledky hazardu pre hráčov a ich rodiny.
Pred rokom bolo prevádzkou linky poverené zariadenie v Prednej Hore. „Linku pomoci pre problémy s hraním zaraďujeme do preventívnej oblasti na začiatku, kým problém nevnímame ako závislostnú problematiku,“ spresňuje riaditeľ ústavu Vladimír Stanislav.
Dodáva však, že linka pomoci vstupuje aj do terciárnej prevencie, aby u ľudí, ktorí už problém mali, nenastala recidíva.
Knapík hovorí, že prostredníctvom linky vedia na základe sebaregulačných mechanizmov pomôcť človeku, ktorý sa nachádza „na hrane“ bežnej zábavy a problémového hrania. „Výrazne tak vstupujeme do prevencie mnohých problémov, ktoré potom závislosť od hazardu môžu sprevádzať,“ konštatuje.
V súvislosti s hazardom spomína komplexné poškodenie vzťahov, rodín, kriminálnu činnosť, psychické poruchy a samovraždy.
„Často sa klienti v telefonátoch zmieňujú o nepriaznivej finančnej situácii, dlhoch, narušených vzťahoch či problémoch v práci v súvislosti s hazardom,“ konkretizuje pre Štandard Veronika Andrášiová, vedúca oddelenia linky pomoci.
Ako ďalej spresňuje, väčšinou sa na linku obracajú ľudia okolo 30. roku života a niektorí aj opakovane.
Výsledky prvého roku fungovania
„Linka pomoci pre problémy s hraním realizovala celkovo 2 866 hovorov, pričom 1 124 bolo vyhodnotených prostredníctvom formulára,“ spresňuje pre Štandard Henrieta Vartovník Borowiecka, vedúca oddelenia komunikácie, podporných činností a medzinárodnej spolupráce ÚRHH.
Priemerný počet telefonátov za mesiac bol 239, pričom hovory trvali približne päť minút. Linku kontaktovalo 883 hráčov, 198 príbuzných a 43 známych alebo iných osôb, ktoré sa snažili pomôcť blízkemu človeku.
„Volal nám hráč, ktorý prehral väčšiu sumu peňazí a má možno samovražedné úmysly a podobne,“ spomína v súvislosti so štatistikou najťažšie hovory, ktoré si od poradcov vyžadovali krízovú intervenciu, Knapík z OLÚP.
„V prípade krízovej intervencie hovor presiahol aj 20 minút,“ opisuje Vartovník Borowiecka z ÚRHH.
Ako zdôrazňujú viacerí odborníci, linka pomoci slúži ako prvý kontaktný bod pre ľudí, ktorí majú pocit, že strácajú kontrolu nad hraním hazardných hier, ale aj pre ich rodiny a blízkych. Volajúci sa pýtali zdravotných odborníkov na možnosti liečby alebo potrebovali psychologickú podporu.
Poradenstvo na tejto linke je podľa Knapíka určené ľuďom, ktorí sa ocitli v oblasti problémového hrania. „To znamená, že ešte nespadli do závislosti, ale už sú na hrane a nejaké problémy pre hranie majú,“ spresňuje.
Keďže je linka anonymná, jej pracovníci prípadných pacientov „nikdy nevypočúvajú“, to znamená, že sa nikdy nepýtajú na vek ani meno volajúceho. Všeobecne však psychológovia a sociálni pracovníci so skúsenosťami s ústavnou liečbou uvádzajú, že sa ich „hráči na hrane“ pýtajú, čo by mali a nemali ďalej robiť.
„Snažíme sa s nimi formou motivačného rozhovoru pracovať,“ špecifikuje Knapík s tým, že takouto prevenciou sa ich poradcovia snažia priviesť k zmene.
Na linku pomoci volali v 78 percentách muži. Konkrétne čísla hovoria o 875 mužoch v porovnaní s 249 ženami. Najčastejším dôvodom však bolo získanie informácií o registri vylúčených osôb.
Nie všetci sú gambleri
Register vylúčených osôb (RVO) funguje od roku 2019. Ako Štandard informuje výkonný riaditeľ IPRHH Dávid Lenčéš, v začiatkoch rástol prirodzene rýchlo s tým, ako sa doň postupne zapisovali prví hráči.
„Počet zapísaných v registri prudko narástol v roku 2021, no nie preto, že by dramaticky pribudlo hráčov s problémom, ale preto, že sa do registra postupne zapájali štátne inštitúcie, ktoré automaticky zadávajú údaje pre povinné skupiny osôb zapisovaných do tohto registra,“ konkretizuje Lenčéš.
To znamená, že sa v databáze nachádzajú osoby, ktoré majú zákaz hrať hazardné hry, ako sú poberatelia dávok v hmotnej núdzi a členovia ich domácností, neplatiči výživného, osoby so súdnym zákazom účasti na hazardných hrách a osoby s diagnostikovaným patologickým hráčstvom. Prevádzkovatelia ich musia skontrolovať a nesmú pustiť k hre.
Lenčéš však spomína aj osobitnú a čoraz významnejšiu kategóriu, ktorou sú takzvaní samovylúčitelia, teda osoby, ktoré sa dobrovoľne na vlastnú žiadosť zapíšu do tohto registra.
„Už v máji 2025 bolo v registri 20 544 osôb, ktoré sa zapísali samy, a celkovo už viac ako 120-tisíc osôb,“ vyčísluje riaditeľ IPRHH.
Počet ľudí v registri podľa neho automaticky neznamená, že rastie počet problémových hráčov. „Dnes väčšina ľudí v registri nie sú problémoví hráči, ale administratívne zapísané sociálne skupiny,“ vysvetľuje Lenčéš s tým, že 80 percent ľudí tam nie je zapísaných z dôvodu závislosti od hazardu.
„Preto počet zapísaných osôb v RVO nie je indikátorom vývoja rizikového hrania, ale je účinným nástrojom zodpovedného hrania z hľadiska ochrany najrizikovejších skupín obyvateľstva,“ dodáva Lenčéš.
Internet mení hazardný trh
„IPRHH si ako nezisková odborná platforma zaoberajúca sa otázkami regulácie hazardných hier kladie za cieľ dlhodobo prispievať k spoločenskej zodpovednosti, prevencii a znižovaniu rizík spojených s hraním hazardných hier na Slovensku,“ konštatuje riaditeľ inštitútu.
Ako vraví, z dôvodu väčšej ochrany hráčov pred vznikom závislosti dlhodobo poukazujú na potrebu zvýšenia kompetencií pre ÚRHH a na podporu intenzívnejšieho boja s nelegálnymi stránkami.
Online hranie hazardných hier je na vzostupe, čo je podľa Lenčéša bežným globálnym trendom z hľadiska digitalizácie a internetovej gramotnosti obyvateľstva. Ako približuje, práve v online prostredí sa ľahšie operuje nelegálnym prevádzkovateľom hazardných hier.
„Legálni poskytovatelia podliehajú pravidlám, ktoré chránia hráčov, ako je nastavenie limitov. No nelegálni prevádzkovatelia nedodržiavajú nič,“ objasňuje pre Štandard s tým, že nelegálne platformy neponúkajú ochranné mechanizmy, neoverujú vek hráčov a ich vylúčenie z hrania hazardných hier ani neposkytujú pomoc ľuďom, ktorí sa dostanú do problémov.
„Zároveň je dôležité presadzovať a rozvíjať nástroje zodpovedného hrania, ktoré v súlade s princípom znižovania rizík dokážu výrazne znížiť riziká spojené so stratou kontroly nad hraním hazardných hier tak, aby hazard zostal v rovine zábavy,“ dodáva riaditeľ IPRHH.
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa zverila od januára 2026 do rúk ÚRHH silnejšie karty, a to kompetenciu chrániť hráčov nielen ako účastníkov hry, ale primárne ako spotrebiteľov.
„V praxi to znamená, že ÚRHH si posvieti najmä na nečestné obchodné praktiky v oblasti hazardných hier, neprijateľné zmluvné podmienky a konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi najmä v oblasti reklamy a marketingovej komunikácie,“ spresňuje Vartovník Borowiecka z ÚRHH.
Hovorkyňa sa vyjadrila aj k otázke ochrany mladých, ktorí sú vystavení nadmernej propagácii a hazardu v médiách, napríklad počas športových prenosov. ÚRHH podľa nej dlhodobo zastáva názor, že zakotvenie jasnejších pravidiel pre reklamu a propagáciu hazardných hier bude nutné v budúcnosti riešiť aj prostredníctvom príslušnej legislatívy, či už v zákone o hazardných hrách, v zákone o reklame alebo v zákone o ochrane spotrebiteľa.
Spolupráca štátu, odborníkov aj prevádzkovateľov
Ako na tlačovej konferencii informovala generálna riaditeľka ÚRHH Libuša Baranová, linka pomoci je financovaná kombinovaným spôsobom, a to z verejných zdrojov Ministerstva financií SR, s podporou IPRHH aj z príspevkov legálnych prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí na tento účel prispievajú zo svojich vlastných zdrojov.
„Tí, ktorí pôsobia na trhu hazardných hier, sa podieľajú aj na prevencii a pomoci tým, ktorí sa dostali do problémov,“ skonštatovala Baranová.
Generálny riaditeľ Tipsport Martin Tabák pre Štandard povedal, že oni sú spoločnosť, ktorá je na Slovensku lídrom trhu a zároveň pôsobí aj v zahraničí, preto si veľmi dobre uvedomujú, že hazardné hry musia zostať v rovine zábavy. Zodpovedné hranie je podľa neho základnou podmienkou fungovania legálneho trhu.
Aj preto považuje podporu projektov, ako je linka pomoci, za prirodzenú súčasť ich spoločenskej zodpovednosti.
„Je v záujme nás všetkých, aby existovala dostupná odborná pomoc pre hráčov, ktorí ju potrebujú, aj pre ich rodiny,“ vraví Tabák s dôvetkom, že každý telefonát, každý rozhovor a každé usmernenie môžu byť pre človeka, ktorý sa ocitol v problémoch, zásadným momentom.
Bezplatná telefonická linka 0800 131 000 donedávna fungovala od 9.00 do 1.00, po novom však prešla na nepretržitý režim 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Podľa informácií vedúcej linky pomoci Veroniky Andrášiovej plánujú v dohľadnom období ešte rozšíriť služby aj o četové a mailové poradenstvo, aby tak zvýšili „záchyt rizikových osôb a pomoc ešte viac destigmatizovali“.