Kto po Angele

Nemci idú 26. septembra voliť. O priazeň voličov sa v spolkovej republike uchádzajú tu tri väčšie zoskupenia, ktoré kandidujú s takmer zameniteľným programom, a o všetkom rozhoduje dojem, aký dokáže vzbudiť ten-ktorý líder. Nemeckú veľkú trojku predstavujú Zelení (17 percent), Únia (CDU a CSU, 22 percent) a sociálnodemokratická strana (SPD, 25 percent; údaje pochádzajú z politického barometra televízie ZDF zverejneného v sobotu 11. septembra). Doteraz vládnuca veľká koalícia CDU a SPD by s takým výsledkom mohla pokračovať, hoci s veľmi tesnou väčšinou a v prehodenom poradí. Kancelárom by bol líder SPD, doterajší vicekancelár Olaf Scholz. Zelení sa už štvrť roka nachádzajú na zostupe do druhej ligy, do tej prvej ich tu radíme preto, že posledné dva roky, až do tohtoročnej jari, v prieskumoch viedli. A už roky sú smerodajnou stranou, určujú agendu, takže Nemecku do istej miery vládnu aj z opozície.

Viac než 40 percent Nemcov pritom krátko pred voľbami nevie, koho voliť, prípadne či k voľbám vôbec ísť. Človek pri pohľade na programy prvej trojky ešte ľahšie dôjde k záveru, že konečné poradie na prvých troch miestach nie je podstatné. V kľúčových témach sa traja uchádzači o vládu nad Nemeckom takmer nelíšia.

Líši sa v rôznej miere zvyšok politickej scény, ktorý si však rozdelí len tretinu hlasov a bude rád. Dve strany napravo od mainstreamu, liberálne FDP a národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AFD), sú v preferenciách obe plus-mínus 11 percent. Postkomunisti (Die Linke) so šiestimi percentami na celoštátnej úrovni, avšak s istotou niekoľkých priamych mandátov z východonemeckých okrskov preniknú aj do Bundestagu. Postkomunisti sú trochu mimo salónov hlavne pre svoj pôvod, politicky ich nájdeme na ľavom okraji hlavného prúdu, ale stále ešte vnútri. Aj dedičia Ericha Honeckera dnes podporujú veľkorysú migračnú politiku, klimatické zákony a posledný rok a pol lockdown.

Linke má istú, hoci skôr nízku šancu na účasť v spolkovej vláde. To by pre ňu bol v zjednotenom Nemecku prielom. Keď to v prieskumoch nedávno ešte vychádzalo na ľavicovú väčšinu červená-červená-zelená, špičky SPD účasť postkomunistov vo svojej vláde nedementovali. Jedinou stranou mimo mainstream je AFD, o ktorej mainstream vecne nesprávne tvrdí, že strana stojí mimo ústavu.

Alternatíva po raketovom nástupe už niekoľko rokov stagnuje a jej volebný potenciál konštantne zostáva pod 20 percentami. Tejto kométe nemeckej politiky sa vypomstil úspech v jednotlivých spolkových krajinách bývalej NDR. Zemské organizácie v Sasku a Durínsku viedli, respektíve vedú, dvaja muži s historicky preukázanými stykmi s fašizoidnou scénou. Niektorí predstavitelia Alternatívy súkromne špekulujú, že obidvoch pánov (Björn Höcke a Andreas Kalbitz) do strany nasadila kontrarozviedka, čo nie je tak paranoidné, ako to na prvé počutie môže znieť. Skutočne neonacistickú stranu NPD súd pred niekoľkými rokmi odmietol zakázať po tom, čo vyšlo najavo, že stranícke vedenie je do vysokého stupňa prestúpené agentmi kontrarozviedky. Na druhej strane obľuba ľudí ako Höcke v straníckej základni AfD je nefalšovaná a znepokojujúca.

Výsledkom je nezanedbateľná časť verejnosti, ktorá je politicky doprava, nie je nacionalistická a cíti sa neobslúžená. Prieskum agentúry INSA pre magazín Tichys Einblick pred pol rokom ukázal, že až 25 percent Nemcov by rado hlasovalo pre dnes neexistujúcu občiansku stranu umiestnenú kdesi medzi Alternatívou a CDU.

Traja z jedného cesta

Ale vyberá sa z toho, čo je na pulte. Z onej veľkej trojky boli donedávna jasne najslabší sociálni demokrati. V prieskumoch sa potácali okolo 15 percent, čo bol pre stranu historicky zvyknutú preskakovať 40 percent dramatický úpadok. Aktuálne sú prví, k čomu im pomáhajú dve okolnosti: ich líder Scholz ide do volieb z funkcie spolkového ministra financií, s čím sa automaticky spája zdanie serióznosti. Paradoxne to tradične boli ministri financií za inak rozhadzovačnú SPD – od kultového Helmuta Schmidta cez Schröderovho Hansa Eichela až po Scholza, na koho sa lepili sympatie verejnosti. Voliči si najskôr radi predstavujú osobu, ktorá v sebe kombinuje srdce (rozumej sociálne svedomie) a sklon k riadnemu účtovníctvu.

Druhý bonus pre Scholza plynule vychádza z toho prvého: pôsobí kompetentnejšie než kandidátka Zelených Annalena Baerbocková. A väčšina nových hlasov k SPD sa preliala od Zelených, je to posun vnútri ľavicového tábora. Scholz má suchý, sarkastický štýl, z nejakého dôvodu na ňom nezostávajú aféry ministerstva financií, ktoré sa na ňom od jeho príchodu roku 2018 udiali: predovšetkým škandál nemeckej finančnej spoločnosti Wirecard, v ktorej sa vo veľkom na sfalšované účty lákali investori. Za Scholza bolo vymenené vedenie dohľadového orgánu, ktorý ešte firme Wirecard pomáhal pred neodvratným koncom.

Ale čo je to proti rozpadu verejného obrázku Annaleny Baerbockovej. Zelená politička zažíva od jari prudký pád po rokoch bezstarostného vznášania sa na nekritickom obdive, spravodajstve a priazni "ducha doby". Začalo sa to maličkosťou, prikrášleným životopisom, v ktorom si vymýšľala študijné odbory, ktoré nedokončila, členstvo v grémiách medzinárodných organizácií, v ktorých nesedela, prifúkla i svoju žurnalistickú činnosť zamlada. Neskôr ešte vďaka jednému rakúskemu odborníkovi na odhaľovanie plagiátov prasklo, že autobiografia, ktorú Baerbocková údajne napísala za dlhých pandemických večerov, obsahuje preklopené úvahy necitovaných autorov. Úpadok Baerbockovej je dobrou správou v tom zmysle, že v Nemcoch snáď ešte zostáva nechuť k niekomu, kto je preukázateľne osobne nesolídny. O Baerbeckovej si podľa už spomínaného Politbarometru 71 percent opýtaných myslí, že je pre úrad kancelára nespôsobilá. Líder CDU / CSU, doterajší premiér najväčšej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Armin Laschet má len o málo lepšie body, v najmocnejšom úrade Európy si ho nedokáže predstaviť 66 percent opýtaných. Ale Lascheta posledné dva roky ako materiál na kancelára nikto verejne nevyzdvihoval, ten muž kandiduje svojím spôsobom sám za seba.

Všetci traja lídri študovali právo, po ktorom už v ich profesionálnom živote nasledovala len politika. Takáto výbava iste nie je fatálna, títo traja sú ale všetci dokonalí konformisti. Laschet vlani na jar skúšal o niečo liberálnejšiu polohu voči pandémii a lockdownom, po verejnoprávnom pucovaní však čoskoro zrovnal krok s kancelárkou a lockdown už nespochybňuje.

Zelený, zelenšia, Baerbocková

Napriek predvolebnému škádleniu reprezentujú Scholz, Laschet a Baerbocková dohromady politiku, na ktorej vládne zhruba dvojtretinová spoločenská zhoda. Tvrdosť uzávierok, ktoré malo Nemecko posledného poldruha roka prísnejšie než my, sa teší podpore 80 percent voličov, z ktorých by štvrtina aj dnes chcela ešte prísnejšie zákazy. Len pätina Nemcov tie opatrenia považuje za prehnané. A zatiaľ čo jeden z popredných liberálov, podpredseda Spolkového snemu Wolfgang Kubicki, spochybňuje obmedzovanie základných práv, robí tak filozoficky, ale nie programovo. Iba AFD kandiduje s programom, v ktorom jednoznačne odmieta diskrimináciu neočkovaných alebo neuzdravených vo verejnom živote.

Veľkorysé prisťahovalectvo si väčšina Nemcov síce nepraje, nie je však preň ochotná meniť volebné preferencie a prejsť k AFD.

Ortodoxnú klimatickú politiku tiež väčšina Nemcov schvaľuje alebo aspoň toleruje. Principiálne proti je Alternatíva, dokonca aj liberálna FDP uplatňuje len čiastočné námietky. Tento rok na jar, kedy Spolkový ústavný súd vydal šokujúci nález, ktorým v mene práva mladých generácií na život prikázal vláde, aby sa s väčšou vervou, rýchlejšie a konkrétnejšie zaviazala k radikálnejšej klimatickej politike, vládni politici, namiesto toho, aby sa ohradili voči takej sudcokracii, zahájili preteky o to, kto navrhne väčšiu redukciu skleníkových plynov. Kandidát Laschet vo veľkej televíznej diskusii minulú nedeľu začal svoje vyjadrenie ku klíme slovami: "Už roky vieme od klimatického panelu OSN o tom, že sa na planéte mení klíma. Už niekoľko mesiacov od Fridays for Future vieme, že sa niečo musí stať." Na otázku moderátora, kedy politici začnú ľuďom oznamovať, že im zdražie živobytie, odpovedal, že ale tí ľudia budú mať lepšie, klimaticky neutrálne životy. Nasledovala hádka o to, kto brzdí výstavbu obnoviteľných zdrojov, teda veterných a solárnych parkov. Favorit volieb Scholz sľubuje, že zmení povoľovacie konanie tak, aby občania, ktorým sa nepáči predstava veterných elektrární za svojím domom, už nemohli ich výstavbu toľko zdržovať.

Baerbocková celkom pravdivo upozorňuje, že páni so svojimi stranami len napodobňujú zelený program. Ako originál si preto môže dovoliť ísť ešte ďalej. Zákaz nových áut so spaľovacími motormi musí v Nemecku platiť nie od roku 2035, ale o päť rokov skôr. Vraj "každý zákaz je aj stimul k inovácii".

Z toho pre nás najdôležitejšieho hľadiska, ktorým je klimatická politika EÚ (Nemeckom inšpirovaný Green Deal), voľby v Spolkovej republike neprinesú, bohužiaľ, ani náznak zmeny. Aby sa zmena črtala aspoň strednodobo, bola by teraz najlepšia vláda SPD-Zelení-postkomunisti. Kresťanskí demokrati by v opozícii dostali šancu sa vnútorne obrodiť, vrátiť sa na konzervatívne pozície aspoň ako za Helmuta Kohla. Kandidát Laschet natoľko trčí v ľavom strede, že dokonca odmieta pre CDU prívlastok "konzervatívna".

Nejaký potenciál pre konzervatívnu obrodu v Nemecku, samozrejme, je. Lascheta vlani v decembri zvolili delegáti zjazdu, teda funkcionárska vrstva Únie, zatiaľ čo orientačné hlasovanie v niekoľkých mestských a okresných organizáciách, ktoré si ho pred zjazdom pre zaujímavosť organizovali, ukazovalo, že stranícka základňa by dala prednosť pravicovejšiemu protikandidátovi Friedrichovi Merzovi.

Text pôvodne vyšiel v Echu, vychádza so súhlasom redakcie.