Preskočiť na obsah
  |  

Inflácia sa môže pre vojnu v Iráne vyšvihnúť nad šesť percent

Slovenská ekonomika by mala v roku 2026 rásť len o 0,5 percenta a inflácia dosiahnuť približne 3,9 percenta. Vyplýva to z jarnej prognózy Národnej banky Slovenska, ktorá upozorňuje na negatívny vplyv konfliktu v Iráne a širšieho napätia na Blízkom východe.

Podľa guvernéra banky Petra Kažimíra ide zatiaľ o relatívne priaznivý scenár, ktorý počíta s krátkym trvaním konfliktu. Ak by sa však vojna predĺžila a zasiahla produkciu či prepravu ropy a plynu, ekonomický vývoj Slovenska by sa mohol výrazne zhoršiť.

„V takom prípade odhadujeme, že slovenská ekonomika by v tomto roku nerástla a inflácia by mohla atakovať úrovne okolo šesť percent. Samozrejme, takýto scenár by znamenal aj isté otrasy alebo nepriaznivé dosahy na trh práce so stratou pracovných miest,“ varoval.

Slovensko ako malá a otvorená ekonomika je podľa Kažimíra citlivé na externé šoky. Negatívny scenár počíta s poklesom ekonomiky o 0,3 percenta v tomto roku a len miernym oživením v nasledujúcom období. Inflácia by v takom prípade vzrástla na 5,4 percenta a v ďalších rokoch by sa držala nad úrovňou šiestich percent.

(tasr, max)

  |  

Olympionička Semenyaová odmieta testovanie pohlavia

Dvojnásobná olympijská víťazka Caster Semenyaová oznámila, že bude bojovať proti zavedeniu testovania pohlavia v ženskej kategórii na olympijských hrách. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) predstavil novú politiku, ktorá má zaviesť jednotné pravidlá pre elitný ženský šport po rokoch sporov a nejednotných regulácií.

Semenyaová, ktorá je dlhodobo v centre sporov so Svetovou atletikou pre svoju poruchu sexuálneho vývoja (DSD), tvrdí, že nové pravidlá podkopávajú práva a dôstojnosť žien. Podľa nej neexistujú vedecké dôkazy, že by športovkyne s XY-DSD mali výhodu, a zdôrazňuje, že úspech v športe je výsledkom tvrdej práce.

Nové pravidlá počítajú s testovaním pomocou výteru alebo analýzy slín. V prípade pozitívneho výsledku na gén SRY by nasledovalo ďalšie vyšetrovanie. Výbor argumentuje, že zaradenie športovkýň s určitými biologickými charakteristikami môže byť v rozpore so spravodlivosťou a integritou súťaží.

Semenyaová zároveň kritizovala spôsob komunikácie zo strany MOV, keďže podľa nej športovci neboli riadne zapojení do konzultácií. Vyhlásila, že chce spolu s ďalšími ženami proti opatreniu aktívne vystupovať.

(reuters, max)

  |  

Volkswagen Slovakia plánuje posilniť výrobu o 1 200 ľudí

Volkswagen Slovakia si v roku 2025 udržal stabilné výsledky. Obrat dosiahol 12 miliárd eur a zisk pred zdanením 330 miliónov eur, pričom výroba zostala takmer na úrovni predchádzajúceho roka s 336 905 vozidlami.

Automobilka vyrábala osem modelov pre štyri značky koncernu, pričom 57 percent produkcie tvorili SUV. Najväčším trhom bola Európa, kam smerovalo 65 percent vozidiel. Závod sa zároveň pripravoval na sériovú výrobu elektrického Porsche Cayenne, prvého plne elektrického SUV vyrábaného v Bratislave. V súvislosti s novými modelmi plánuje firma prijať približne 1 200 zamestnancov.

Druhý závod v Martine vyrobil 21,6 milióna komponentov pre spaľovacie aj elektrické pohony. Spoločnosť je dlhodobo jedným z najväčších investorov v krajine – za 35 rokov preinvestovala približne šesť miliárd eur.

Na konci roka 2025 zamestnávala 11 400 ľudí. Priemerná mzda dosiahla 3 123 eur, zamestnanci dostali aj mimoriadnu odmenu v priemere 2 122 eur. Volkswagen Slovakia vyrobil od roku 1991 takmer osem miliónov áut a patrí k pilierom slovenského exportu.

(tasr, lud)

  |  

Projekt digitalizácie na východe Slovenska rieši Európska prokuratúra

Európska prokuratúra (EPPO) v Bratislave vyšetruje podozrenie z dotačného podvodu súvisiaceho s využívaním finančných prostriedkov Európskej únie. V rámci vyšetrovania realizovali prehliadky priestorov v Košiciach a v Rožňave. Vykonali ich orgány činné v trestnom konaní s podporou Úradu boja proti organizovanej kriminalite.

Prípad sa týka projektu zameraného na vývoj IT nástroja na automatizáciu podnikových procesov a ochranu osobných údajov, ktorý bol spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programu „Výskum a inovácie“.

Podľa EPPO prijala zapojená spoločnosť dotáciu vo výške približne 189 380 eur. Vyšetrovatelia majú podozrenie, že projekt nerealizovali v súlade s podmienkami grantovej zmluvy a finančné prostriedky mohli použiť na iné účely, než na aké boli určené.

Počas prehliadok zaistili počítače, dokumenty súvisiace s projektom a verejným obstarávaním, ako aj softvér a ďalšie digitálne dôkazy.

Prokuratúra zdôraznila, že vyšetrovanie pokračuje a všetky dotknuté osoby považujú za nevinné, kým ich vinu nepreukáže súd.

(tasr, max)

  |  

Kallasová navštívila Kyjev a deklarovala ďalšiu pomoc Európy

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová pricestovala do Kyjeva spolu s viacerými ministrami zahraničných vecí EÚ pri príležitosti štvrtého výročia masakru v Buči. Návšteva má vyjadriť podporu Ukrajine aj pokračujúce úsilie o vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny.

Kallasová zdôraznila, že Európa stojí po boku Ukrajiny. „Budeme vám naďalej poskytovať vojenskú, finančnú, energetickú a humanitárnu podporu,“ dodala s tým, že každá návšteva pripomína odvahu a odolnosť krajiny, ktorá čelí ruskej agresii.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil prítomnosť európskych lídrov za dôkaz, že spravodlivosť za zverstvá je nevyhnutná.

Ukrajina si pripomína oslobodenie Buče, kde ruské jednotky podľa Kyjeva zabili viac ako 400 ľudí. Moskva tieto obvinenia odmieta. Kyjev chce využiť návštevu na posilnenie podpory na vznik špeciálneho tribunálu pre zločin agresie, ku ktorému sa už prihlásilo niekoľko krajín.

(reuters, max)

  |  

Boris Kollár prehral súd s Čurillom pre výroky o „mafii“

Bývalý predseda parlamentu Boris Kollár prehral súdny spor s policajtom Jánom Čurillom pre výroky o „čurillovskej mafii“. Krajský súd v Bratislave potvrdil podľa denníka Sme rozhodnutie prvostupňového súdu. Kollár musí zaplatiť odškodné 50-tisíc eur a zároveň sa policajtovi ospravedlniť. Čurilla pôvodne požadoval dvojnásobnú sumu.

Súd dospel k záveru, že Kollár svojimi vyjadreniami zo septembra 2021 zasiahol do osobnostných práv policajta. Podľa sudkyne Simony Stahovcovej ho bezohľadne označil za mafiána, aj keď bol v tom čase len obvinený a neexistovalo právoplatné rozhodnutie o vine. Tým podľa nej porušil prezumpciu neviny.

Výroky zazneli na tlačovej konferencii vysielanej naživo a dostali sa do viacerých spravodajských relácií, čo zvýšilo ich dosah. Súd poukázal aj na to, že Čurilla pôsobil v oblasti boja proti organizovanému zločinu a prirovnanie k mafii preto zasiahlo citlivú časť jeho profesijného života.

Na vyhlásení rozsudku sa Kollár ani jeho právny zástupca nezúčastnili, Čurilla prítomný bol.

(max)