Projekt štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo vstúpil do druhého ročníka s odlišnou dynamikou než vlani. Záujem investorov síce vzrástol v počte, no oslabil v objeme prostriedkov. Kým ministerstvo financií hovorí o úspešnom rozšírení medzi verejnosť, dáta naznačujú nižšiu atraktivitu produktu v aktuálnom ekonomickom prostredí.
Druhý ročník predaja štátnych dlhopisov ľuďom pôsobí na prvý pohľad pôsobí priaznivo. Podľa údajov ministerstva financií si dlhopisy zakúpilo 22 100 investorov, čo predstavuje približne o 900 viac než v pilotnom roku.
Pri podrobnejšom pohľade sa však obraz mení. Priemerná investícia klesla z 23 600 eur na 17 800 eur a celkový objem predaja dosiahol 417 miliónov eur. Vlani pritom štát vyzbieral 500 miliónov eur – a to za necelé štyri dni.
Aj časový aspekt naznačuje rozdielnu dynamiku. Kým prvý ročník bol vypredaný takmer okamžite, tento rok sa dlhopisy predávali takmer tri týždne.
Iný signál než vlani
Rozdiel medzi obomi ročníkmi nie je len kvantitatívny, ale aj kvalitatívny. Minuloročný rýchly predaj signalizoval silný dopyt a vysokú atraktivitu produktu. Tohtoročný priebeh – postupné napĺňanie emisie počas celého ponúkaného obdobia – je v investičnom prostredí skôr prejavom opatrnejšieho záujmu.
Minister financií Ladislav Kamenický napriek tomu hodnotí výsledok pozitívne. Zdôrazňuje, že dlhopisy sa potvrdili ako produkt pre široké vrstvy obyvateľstva a pomalší predaj podľa neho umožnil „rovnomernejšiu distribúciu“.
Takáto interpretácia však zachytáva len časť reality. Záujem sa síce rozšíril medzi viac ľudí, no zároveň sa oslabil z pohľadu objemu investovaných prostriedkov. Dôvodov je viacero.
Výnosy pod tlakom inflácie
Jedným z kľúčových faktorov sú pravdepodobne úrokové sadzby. Výnosy dvojročného aj štvorročného dlhopisu totiž medziročne klesli o 0,3 percentuálneho bodu. V prostredí, kde inflácia na Slovensku zostáva približne na úrovni štyroch percent, ide skôr o nástroj čiastočnej ochrany hodnoty úspor než o atraktívnu investíciu, ktorá ponúka reálne zhodnotenie.
Na tento aspekt upozorňovali aj analytici. Finančný odborník Pavel Škriniar pre Postoj pripomenul, že dlhopisy síce garantujú návratnosť v nominálnom vyjadrení, no neposkytujú plnohodnotnú ochranu pred infláciou. V porovnaní s akciovými fondmi či ETF ide o konzervatívny produkt s nižším výnosovým potenciálom.
Zmeny sa odrážajú aj v štruktúre investorov. Najväčšia skupina nakupujúcich investovala sumu v rozmedzí 4- až 10-tisíc eur, zatiaľ čo investície nad 100-tisíc eur zostali len okrajové.
Zdá sa, že dlhopisy od vlaňajška mierne zmenili svoju funkciu. Z nástroja, ktorý mohol osloviť aj kapitálovo silnejších investorov, sa stáva skôr jednoduchý sporiaci produkt pre širšiu verejnosť.
Úspech z pohľadu štátu, opatrnosť z pohľadu trhu
Výsledok preto možno interpretovať dvojako. Z pohľadu štátu znamená širšiu základňu financovania a väčšie zapojenie obyvateľstva. Z pohľadu trhu však ide skôr o signál, že hoci dopyt stále existuje, v porovnaní s minulým rokom je slabší. Dlhopisy nie sú pre ľudí neatraktívne, ale mnohí sú pre vyššiu aktuálnu infláciu a nižšiu výnosnosť tejto investície opatrnejší.
Po dvoch ročníkoch si štát prostredníctvom Dlhopisov pre ľudí požičal takmer jednu miliardu eur, čo predstavuje približne 1,1 percenta hrubého verejného dlhu. Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Peter Šoltys pripomína, že cieľom je dosiahnuť podiel tri percentá až päť percent v horizonte piatich až desiatich rokov.
Šoltys tiež označil tohtoročný predaj za „veľký úspech“ a poukázal na medzinárodné porovnanie. Belgicko podľa neho v podobnom období predalo dlhopisy za 262 miliónov eur, pričom väčšina smerovala do krátkodobých papierov s dvojpercentným výnosom. Slovinsko získalo 225 miliónov eur, avšak počas predaja muselo zvýšiť úrokové sadzby, aby prilákalo investorov.
Podľa šéfa agentúry bol tento rok pre emitentov náročnejší aj z hľadiska vývoja úrokových sadzieb. Tie sa nastavujú vopred a medzi prípravou emisie a samotným predajom sa podmienky na trhu môžu výrazne zmeniť. „Globálny svet sa zmenil,“ konštatuje riaditeľ s tým, že výnosy dlhopisov v mnohých krajinách vzrástli.
Práve tento faktor mohol znížiť atraktivitu už nastavených podmienok slovenských dlhopisov.
Technológia verzus výnos
Ministerstvo financií plánuje v projekte pokračovať bez zásadných zmien parametrov. Od roku 2028 zvažuje zavedenie mobilnej aplikácie, ktorá by mala zjednodušiť nákup dlhopisov.
Otázkou však zostáva, či technologické zlepšenia dokážu nahradiť kľúčový faktor investičného rozhodovania. V prostredí rastúcej konkurencie a pretrvávajúcej inflácie bude pre budúci záujem rozhodujúce najmä to, či dlhopisy ponúknu v daný moment dostatočne atraktívny výnos.