Ministerstvo odporúča podať žiadosť o opravu údajov na rezortnom portáli Rezerv+, určenom pre brancov a záložníkov. Druhou možnosťou je osobná návšteva niektorého Teritoriálneho strediska dopĺňania (TCK), ktorému s prižmúrenými očami zodpovedajú slovenské regrutačné skupiny.

Povinná mobilizácia žien by viedla k výraznému spoločenskému napätiu. Je teda veľmi pravdepodobné, že Ukrajinky, ktoré urobili z prípadu vďaka sociálnym sieťam mediálnu tému, boli iba obeťami administratívneho pochybenia.

Ich počet podľa medializovaných informácií nedosiahol ani desiatky a ministerstvo sa za chybu neraz ospravedlňovalo aj priamo v komentároch pod ich príspevkami.

Mobilizácia by neprešla

V ukrajinskej armáde dobrovoľne slúži viac ako 70-tisíc žien, hoci iba necelých 6-tisíc na prednej línii, ktorá je oveľa vhodnejšia pre mužov. Mnohé ženy pracujú ako operátorky dronov, ktorými útočia na nepriateľa alebo zásobujú vlastné jednotky muníciou a ďalšími potrebami. Drony riadia na diaľku, z pomerne bezpečného miesta.

Ukrajinský portál Stop Fake však zdôrazňuje, že nie sú žiadne predpoklady či dôkazy pre mobilizáciu žien alebo pre legislatívne konanie, ktoré by ju umožnilo. Od 1. apríla sa síce na Ukrajine zjednodušuje povolávanie záložníkov, avšak netýka sa žien. To okrem ministerstva obrany potvrdilo aj veliteľstvo pozemných síl v Kyjeve.

Okrem občianskej spoločnosti vystupujú proti mobilizácii žien aj ukrajinskí nacionalisti. Podplukovník elitného ukrajinského 3. armádneho zboru Maxym Žorin koncom minulého roka uviedol: „Z času na čas u nás radi robia rôzne vyhlásenia na túto tému. Zvyčajne tí, ktorí sami z nejakého dôvodu nie sú v armáde.“

Ak by Kyjev začal s povinnou mobilizáciou žien, bola by to podľa Žorina známka toho, že Ukrajina skôr či neskôr stratí svoju štátnosť.

„Akékoľvek verejné či neverejné úvahy o ,večnej vojne‘, ,potrebe mobilizovať ženy‘ a podobne zo strany tých, ktorí neboli a nie sú v armáde, pôsobia úboho a nevhodne,“ vyhlásil aj jeden z ideológov 3. armádneho zboru Olexij Rejns s bojovou prezývkou Konzul koncom roka 2025.

Rovnako pod Tatrami

Brannú povinnosť napriek zániku povinnej vojenskej služby pozná aj slovenská legislatíva. Ako uvádza slovenský rezort obrany, „obrana vlasti je podľa Ústavy SR povinnosťou a vecou cti každého občana“.

Vyhnúť sa jej nedá ani svojho času populárnym podávaním vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby. V prípade potreby tak môže byť do zbrane na základe zákona o brannej povinnosti povolaný každý Slovák vo veku od 19 do 55 rokov.

Na Slovenky sa pritom vzťahujú pravidlá podobné tým na Ukrajine. Ženy môžu nastúpiť do služby v radoch Ozbrojených síl SR, ak už v minulosti dobrovoľne prevzali brannú povinnosť a prešli výcvikom v rámci Dobrovoľnej vojenskej prípravy (DVP) alebo Národných obranných síl (NOS).

Ženy, ktoré tak ešte neurobili, budú mať túto možnosť aj po vyhlásení stavu ohrozenia štátu alebo vojnového stavu, ktoré môže sprevádzať čiastočná alebo všeobecná mobilizácia.

Na základe zákona o hospodárskej mobilizácii však môžu byť pre potreby armády ženy mobilizované aj nedobrovoľne, avšak nie do zbrane: išlo by o zdravotníčky či ženy potrebné pre armádu na plnenie nebojovej pracovnej činnosti.

Neexistujú oficiálne štatistiky, ktoré by presne uvádzali, aké percento Slovákov do veku 55 rokov má skúsenosť so základnou vojenskou službou. Avšak, berúc do úvahy, koľko rokov uplynulo od výcviku mnohých záložníkov a ako sa zmenil spôsob vedenia bojovej činnosti, aspoň základným, niekoľkotýždňovým výcvikom by museli v prípade mobilizácie prejsť takmer všetci – bez ohľadu na to, či prešli výcvikom počas komunizmu alebo v 90. rokoch 20. storočia.