Martin Weiss

Alebo minulý týždeň, keď sa známa americká progresívna socialistka Alexandria Ocasio-Cortézová (AOC) objavila na každoročnom Met Gala v bielom modeli, ktorý zdobili veľké červené písmená "TAX THE RICH" – zdaňte bohatých.

Bol to, samozrejme, výjav plný mnohovrstvovej irónie. Ale vyvíjal sa tak predvídateľným spôsobom, že tú iróniu pripravil o akúkoľvek zábavnosť. Komentátori na sociálnych sieťach a médiá s bulvárnym inštinktom, ako je New York Post, poslušne odvádzali svoju prácu. Neprekvapí vás, že poukázali na to, že vstupenka na Met Gala stojí 35-tisíc dolárov, čo je polovica ročného príjmu priemerného obyvateľa volebného okrsku AOC. Ale neprekvapí vás, že AOC vstupenku dostala zadarmo. Neprekvapí vás, že keď zareagovala na kritiku, ktorá sa na ňu zniesla, tak v jej odpovedi nechýbali slová "imigrantka", "žena", "farebná" a "intersekcionalita". Pretože, ako vie AOC a jej fanúšikovia, všetka kritika, ktorá voči nej kedy bola a ešte bude vznesená, je vždy motivovaná len a len tým, že je mladá farebná žena.

Neprekvapí vás ani to, že podľa AOC je kritika autorky jej modelu Aurory Jamesovej tiež motivovaná tým, že je to farebná žena – imigrantka. Aj keď imigrovali len z Kanady. A neprekvapí vás, že New York Post zistil, že táto, slovami AOC, "robotnícka" návrhárka si vlani kúpila dom v Los Angeles za 1,6 milióna dolárov. A že táto autorka výzvy k zdaneniu bohatých sama dlhuje na daniach štátu New York i federálnej vláde. Dlhuje aj na nájomnom, ale to je zrejme forma boja proti kapitalizmu. A že New York Post našiel bývalých zamestnancov jej salónu, ktorí sa sťažovali, že s nimi zaobchádzala ako s handrami.

A neprekvapí vás, že Jamesová vlani zužitkovala smrť Georgea Floyda tým, že vymyslela akciu "15 percent pledge", čo bola požiadavka, aby sa predajcovia oblečenia zaviazali k tomu, že budú odoberať 15 percent tovaru od firiem vlastnených farebnými ľuďmi. Požadujeme len sociálnu spravodlivosť, vysvetľovala návrhárka. Pochopte, je z definície znevýhodnená tým, že je farebná žena – imigrantka. A to, že k jej klientkam už vtedy patrila Beyoncé, Rihanna alebo Meghan Markleová, manželka britského princa Harryho, je z hľadiska progresívnej teórie nepodstatné.