Americkí socialisti v salónoch a mimo nich

Alebo minulý týždeň, keď sa známa americká progresívna socialistka Alexandria Ocasio-Cortézová (AOC) objavila na každoročnom Met Gala v bielom modeli, ktorý zdobili veľké červené písmená "TAX THE RICH" – zdaňte bohatých.

Bol to, samozrejme, výjav plný mnohovrstvovej irónie. Ale vyvíjal sa tak predvídateľným spôsobom, že tú iróniu pripravil o akúkoľvek zábavnosť. Komentátori na sociálnych sieťach a médiá s bulvárnym inštinktom, ako je New York Post, poslušne odvádzali svoju prácu. Neprekvapí vás, že poukázali na to, že vstupenka na Met Gala stojí 35-tisíc dolárov, čo je polovica ročného príjmu priemerného obyvateľa volebného okrsku AOC. Ale neprekvapí vás, že AOC vstupenku dostala zadarmo. Neprekvapí vás, že keď zareagovala na kritiku, ktorá sa na ňu zniesla, tak v jej odpovedi nechýbali slová "imigrantka", "žena", "farebná" a "intersekcionalita". Pretože, ako vie AOC a jej fanúšikovia, všetka kritika, ktorá voči nej kedy bola a ešte bude vznesená, je vždy motivovaná len a len tým, že je mladá farebná žena.

Neprekvapí vás ani to, že podľa AOC je kritika autorky jej modelu Aurory Jamesovej tiež motivovaná tým, že je to farebná žena – imigrantka. Aj keď imigrovali len z Kanady. A neprekvapí vás, že New York Post zistil, že táto, slovami AOC, "robotnícka" návrhárka si vlani kúpila dom v Los Angeles za 1,6 milióna dolárov. A že táto autorka výzvy k zdaneniu bohatých sama dlhuje na daniach štátu New York i federálnej vláde. Dlhuje aj na nájomnom, ale to je zrejme forma boja proti kapitalizmu. A že New York Post našiel bývalých zamestnancov jej salónu, ktorí sa sťažovali, že s nimi zaobchádzala ako s handrami.

A neprekvapí vás, že Jamesová vlani zužitkovala smrť Georgea Floyda tým, že vymyslela akciu "15 percent pledge", čo bola požiadavka, aby sa predajcovia oblečenia zaviazali k tomu, že budú odoberať 15 percent tovaru od firiem vlastnených farebnými ľuďmi. Požadujeme len sociálnu spravodlivosť, vysvetľovala návrhárka. Pochopte, je z definície znevýhodnená tým, že je farebná žena – imigrantka. A to, že k jej klientkam už vtedy patrila Beyoncé, Rihanna alebo Meghan Markleová, manželka britského princa Harryho, je z hľadiska progresívnej teórie nepodstatné.

Človeku nezostáva nič iné, len žasnúť nad tým, ako je kapitalizmus pružný a odolný. Aj na prvý pohľad radikálnu kritiku kapitalizmu dokáže asimilovať a využiť na inovatívnu formu výpalného.

Je to komédia pokrytectva, ktorú vedel výborne popisovať napríklad satirik Tom Wolfe, ale ten zomrel v roku 2018. Medzi tými dnešnými je až príliš veľa tých, ktorí síce pózujú ako rebeli, ale najradšej by sa tiež videli na Met Gala.

Ale odhliadnuc od ľudskej komédie, za šatami AOC sa skrýva rad vecí, ktoré už nie sú tak prvoplánovo predvídateľné.

Predovšetkým, ak si za "Tax the rich" predstavíme požiadavku, aby bohatí platili vyššiu daň z príjmu, tak Amerika už bohatých zdaňuje dosť. Krajina, ktorej federálna vláda nemá obdobu našej DPH a nejakú nepriamu daň vyberajú len niektoré štáty, sa nutne musí spoliehať viac na dane z príjmu. Sociálne siete síce čas od času obletia nejaké štúdie snažiace sa dokázať, ako málo americkí boháči platia na daniach, ale tie sa spravidla spoliehajú na nejaký fígeľ, napríklad miešajú dohromady príjmy a majetok. Jedným zo spoľahlivých ukazovateľov toho, že Amerika boháčov daní, je to, že sa rozpočty v recesii okamžite dostávajú do problémov. Pretože boháči nemajú zisky. DPH je voči recesiám predsa len odolnejšie.

O Donaldovi Trumpovi sa zvyklo vravieť, že hovoril ako populistický hulvát, ale vládol ako konvenčný republikán. Do značnej miery je to pravda. Ako dôkaz býva uvádzané, že na začiatku svojho funkčného obdobia dal pred inými prioritami prednosť daňovej reforme, ktorá bola pevne v réžii kongresových republikánov. Potom už v domácej politike neurobil vlastne nič.

Lenže to nebola tak celkom pravda. Daňová reforma znížila sadzby pre bohatých. Ale dostalo sa do nej pár inovatívnych prvkov. Jeden z nich sa skrýval pod názvom zastropovanie odpočítateľnosti miestnych a štátnych daní – po anglicky SALT deduction. Tento technicky znejúci, väčšine Američanov nič nehovoriaci termín bol jedným z Trumpových najradikálnejších populistických krokov – redistribuoval prostriedky od bohatých k chudobným rádovo v desiatkach miliárd dolárov ročne.

Demokrati o ňom vo svojich kampaniach veľa nehovorili, chceli udržať pozornosť na znížení sadzieb pre bohatých. Ale o to viac sa ho snažia teraz zo zákona odstrániť. Prečo?

Dane v jednotlivých štátoch a municipalitách sa v Amerike veľmi líšia. "Modré" štáty spravidla vyberajú vyššie dane, pretože chcú poskytovať viac verejných služieb. A hlavne niektoré municipality. Sú to spravidla dane z nehnuteľností, a tie sú v bohatých lokalitách drahé. Tie peniaze sa spravidla minú na mieste – najmä preto, že základné a stredné školy sú v USA financované lokálne, prevažne z dane z nehnuteľností.

Takže bohatí ľudia tie dane platia radi – vydávajú tak len veľmi malou okľukou peniaze na svoju vlastnú spotrebu. Pretože dobré školy sú to, čo rozhoduje o atraktivite lokality a cene nehnuteľností. Sú tiež motorom nerovnosti a čím ďalej nemilosrdnejšieho triedenia americkej spoločnosti. Takého, že s Američanmi inej majetkovej (a vzdelanostnej a sociálnej) skupiny už vôbec neprídete do styku.

Platia ich radi aj preto, že si ich odjakživa mohli odčítať z federálnych daní. Nie je to krásne, že tieto lokálne dane, vlastne investície do svojho vysokého statusu, si môžem odpočítať z federálnych daní? Je to také krásne, že tým ľuďom to dokonca príde spravodlivé. Ale proti tomu možno namietať, že to spravodlivé nie je, pretože tie dane spolu nemajú nič spoločné. Kým z lokálnych daní si ľudia financujú de facto svoju osobnú spotrebu, veci slúžiace len im a susedom, z federálnych daní sa financujú veci slúžiace všetkým.

A Trump s republikánskym Kongresom v roku 2017 túto odpočítateľnosť zastrešoval na desiatich tisícoch dolároch. Odkázal tým zhruba toto: Vravíte, že bohatí majú platiť vyššie dane, tak plaťte. Federálny rozpočet nemá subvencovať váš lokálny socializmus.

Americkí demokrati sú dnes stranou bohatých s ľavicovou rétorikou. Preto ich tento Trumpov ťah postavil pred veľký problém. Zastrešovanie SALT deduction muselo ísť preč. To bolo jasné oznámenie voličov kongresmanom z bohatých okrskov. Preto vás volíme. Ale zároveň o tom demokrati vo svojej rétorike pre najširšie vrstvy veľmi nemohli hovoriť. Pretože ako takú vec zdôvodniť, a pritom zostať šampiónom prostých ľudí?

Ťažko. Komentátorka Meghan McArdleová takto zhŕňa údaje od think-tanku Committee for a Responsible Federal Budget:

"Domácnosti jednej desatiny percenta ľudí s najvyššími zárobkami by získali okolo 150-tisíc dolárov a tí v strede príjmovej distribúcie asi 15 dolárov. Zrušenie zastrešovania by pripravilo federálny rozpočet do roku 2026 asi o 350 miliárd dolárov a odhadujeme, že 85 percent tejto sumy by zostalo vo vreckách najbohatších piatich percent Američanov."

Môžete bojovať za vyššie príjmy horných piatich percent, ale pritom zostať "stranou pracujúceho ľudu"? Geriatrické vedenia Demokratickej strany, ktoré sú podporované kongresmanmi z najbohatších okrskov, to skúšajú. Ale v politike, ako je známe, o vašich postojoch rozhoduje to, kde práve sedíte. Joe Biden teraz sedí v Bielom dome a má na starosti federálny rozpočet. Príjmy zo zastrešovania už sú v rozpočtových prognózach zapracované a Biden o ne nechce prísť. A nielen to. Nemenovaný zdroj z Bieleho domu povedal pred pár mesiacmi webu Axios, že Trumpovo zastrešovanie je aj "dobrá politika". A o jeho odstránenie sa neusiluje. V boji za oprávnené záujmy horných piatich percent necháva Nancy Pelosiovú a Chucka Schumera osamote.

A tu sa dostávame do bodu, kedy musíme americkým socialistom – konkrétne ich nestorovi Berniemu Sandersovi, ale tiež AOC – vysloviť uznanie. Títo dvaja túto hru hrať nechcú. Keď demokrati skúsili v roku 2019 v Kongrese zastrešovanie zrušiť, AOC hlasovala s republikánmi proti väčšine svojich kolegov vrátane väčšiny členiek svojej socialistickej partičky. A Bernie Sanders povedal v rozhovore v máji: "Keď môžu republikáni tvrdiť, že je to zníženie daní pre bohatých, vysielame strašne zlý signál." Má pochopenie pre situáciu Schumera a Pelosiovej, pretože v niektorých volebných obvodoch ide o veľmi tesné volebné výsledky, ale "musíte jasne dať najavo, na koho strane stojíte, keď chcete naozaj bojovať za pracujúce rodiny, nemôžete byť na strane bohatých a mocných".

Demokrati sa teraz v Kongrese chystajú schváliť mamutí, biliónový zákon – nominálne ide o plán investícií do infraštruktúry – a vidina tých výdavkov na dosah ruky zvyšuje tlak na všetkých členov ich klubu, aby sa dohodli. A tak Sanders aj AOC začali cúvať. Sanders, predseda rozpočtového výboru Senátu, už v júni ustúpil a podpísal sa pod rozpočtový návrh, ktorý počíta so zvýšením zastrešovania. A AOC napísala minulý týždeň na Twitteri, že je stále proti "stopercentnému" zrušeniu zastrešovania, ale že je ochotná "pozrieť sa na problémy rodín v oblastiach s vysokými životnými nákladmi, ktoré sa ocitli pod tlakom". Čím mienila zvýšiť zastrešovanie z 10-tisíc dolárov na 20-tisíc. Otázka je, či to bude stačiť takému Tomovi Snozzimu, demokratickému kongresmanovi zastupujúcemu volebný obvod Lloyd Harbor v štáte New York, ktorý je jedným z najhlasnejších bojovníkov za zrušenie Trumpovej populistickej dane. Jeho voliči, samí dobrí demokrati podporujúci sociálnu spravodlivosť a Black Lives Matter, sa ocitli pod tlakom, pretože majú priemerný príjem cez 250-tisíc dolárov. V roku 2019 tam majiteľ priemernej nehnuteľnosti platil daň z nehnuteľnosti 40-tisíc dolárov. Takže mu zvýšenie zastrešovania odpočítateľnej položky z 10-tisíc na 20-tisíc bude málo.

Poučenie? Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Nominálne sadzby dane z príjmu nie sú všetko. A pravica a ľavica už nie sú to, čo bývali.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.