Veľkoobchodná cena plynu len od augusta vzrástla o 70 percent. Aukčná cena elektriny sa pohybuje na desaťnásobku oproti minulému roku. Aj keď vláda upokojuje, že ide iba o krátkodobý problém, zimné mesiace, teda energeticky najnáročnejšie obdobie, ešte len prídu a nič nenasvedčuje tomu, že dovtedy sa podarí problémy vyriešiť. Niektorí komentátori už otvorene špekulujú o uplatnení trojdňového pracovného týždňa, ako to bolo v 70. rokoch. Vtedy však za výpadky prúdu mohli banícke štrajky.

Čiastočne má Británia jednoducho smolu. V polovici septembra zhorel jeden z káblov privádzajúcich elektrinu z Francúzska a zostane mimo prevádzky do marca nasledujúceho roka. Potom je tu fakt, že Británia je závislá na plyne, ktorý predstavuje asi dve pätiny jej energetickej spotreby. Cena plynu rastie celosvetovo. Z koronavírusového uspania sa zároveň prebúdza Európa i Ázia, obe lačnia po plyne a dodávatelia nestíhajú. V prípade Británie situáciu zhoršuje aj to, že má relatívne malé zásoby plynu. Z dôvodu bezpečnosti Briti uzavreli svoj najväčší plynový zásobník. Výsledok je, že Británia nemá ako vyrovnávať výkyvy na trhu.

Závislosť na zahraničnom plyne je čiastočne tiež dôsledkom britskej zelenej posadnutosti. Ďaleko najpočetnejším prírodným zdrojom v Británii je uhlie. Desaťročia je už v úpadku. Nie je to pre zelenú energetiku, ale tá zvlášť v posledných rokoch hrá prím. V roku 2015 vláda oznámila plán zavrieť zvyšných 14 uhoľných elektrární do roku 2025, neskôr termín posunula na rok 2024. Teraz sú aktívne tri uhoľné elektrárne. Uhlie už teda domácu spotrebu nepokryje.

Británia by tiež teoreticky mohla lacno ťažiť plyn z bridlice, tak ako sa to podarilo v Spojených štátoch a úplne to zmenilo tamojšiu energetickú situáciu. Lenže proti sa postavila aliancia ekológov a takzvaných NIMBYs (z anglického not in my backyard, teda nie na mojom dvore), ako sa označujú ľudia brániaci výstavbe čohokoľvek v blízkosti ich domovov. Výsledok je, že plány na rozvoj ťažby plynu z bridlice sa nikam nehýbu a Británia musí plyn dovážať.

Do toho všetkého prestalo fúkať. Británia sa vo svojej energetickej koncepcii a ťažení za uhlíkovou neutralitou spolieha predovšetkým na veterné elektrárne. V roku 2020 veterné turbíny dodávali 24,8 percenta britskej elektriny a predstihli uhlie aj jadro. Pred nimi je už len spomínaný plyn. Momentálne je teoretická kapacita veterných turbín 24,2 gigawattov, britská vláda to chce do roku 2030 zdvihnúť na 40 GW. Čo znamená, že keď prestane viať vietor, Británia má problém.

Neobvykle dlhé obdobie bez vetra nastalo práve teraz v septembri, čo len znásobilo britské problémy. Samozrejme, dá sa to pripočítať čistej smole, podobne ako keď vám zhorí kábel z Francúzska. Lenže ako píše Ross Clark v magazíne The Spectator, môže ísť o dlhodobejší jav. Podľa šiestej hodnotiacej správy Medzinárodného panelu OSN pre klimatické zmeny vietor sa celosvetovo už niekoľko desaťročí spomaľuje. Napríklad, s výnimkou Austrálie, medzi rokmi 1979 až 2018 sa vietor nad pevninou každú dekádu spomalil v priemere o 0,063 metra za sekundu. Prečo to tak je, nikto nevie.

Potom je tu výskum nemeckého Ústavu Maxa Plancka pre biogeochémiu. Ten dospel k záveru, že veterná turbína, ktorá je súčasťou veternej farmy, generuje v priemere len 20 percent toho, koľko sa dá očakávať od osamotene stojacej turbíny. Vyzerá to, že energia z vetra má svoje limity.

Kríza sa zatiaľ plne nepremietla do peňaženiek Britov. Je to vďaka zastropovaniu koncových cien. Tie vyhlasuje regulátor OFGEM. Avšak už teraz kríza vedie k obriemu vymieraniu britských energetických firiem. Tých je v Británii okolo 70, najmä tie menšie lákali zákazníkov na výhodné ceny. V dôsledku stropu však nemôžu zohľadniť svoje náklady a vo veľkom krachujú. Domácnosti netrpia, prechádzajú za rovnakých podmienok pod väčšie firmy, lenže to zase ponára do problémov aj tie. Niektorí experti odhadujú, že do konca roka by dodávateľov energií mohlo zostať len desať.

Lenže rast energií sa iste premietne do rastu cien všetkého ostatného. Vo februári 2022 má OFGEM zverejniť nový cenový strop a dá sa očakávať, že ho zvýši. Postihnutí budú predovšetkým chudobnejší voliči, teda tí, ktorí v roku 2019 utiekli od labouristov ku konzervatívcom a zaistili im najdrvivejšie víťazstvo od roku 1983. Uverili, že sa o nich konzervatívci dokážu postarať lepšie ako k progresivizmu inklinujúci labouristi. Za zelené plány nikto z nich nehlasoval. Čoskoro nastane čas, keď si britský premiér Boris Johnson bude musieť vybrať medzi svojím klímaaktivizmom a volebným víťazstvom.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.