Veľká Británia práve hľadí do tváre energetickej krízy. Z veľkej časti za to môže situácia na svetových trhoch. Nie úplne bezvýznamnú úlohu v tom však hrá britská posadnutosť ekológiou. Hoci Británia vystúpila z EÚ a teoreticky sa tak vyhla Green Dealu, ukazuje, ako bude vyzerať kontinentálna energetická budúcnosť. Ceny energií v ostrovnom kráľovstve vystrelili nahor.
Veľkoobchodná cena plynu len od augusta vzrástla o 70 percent. Aukčná cena elektriny sa pohybuje na desaťnásobku oproti minulému roku. Aj keď vláda upokojuje, že ide iba o krátkodobý problém, zimné mesiace, teda energeticky najnáročnejšie obdobie, ešte len prídu a nič nenasvedčuje tomu, že dovtedy sa podarí problémy vyriešiť. Niektorí komentátori už otvorene špekulujú o uplatnení trojdňového pracovného týždňa, ako to bolo v 70. rokoch. Vtedy však za výpadky prúdu mohli banícke štrajky.
Čiastočne má Británia jednoducho smolu. V polovici septembra zhorel jeden z káblov privádzajúcich elektrinu z Francúzska a zostane mimo prevádzky do marca nasledujúceho roka. Potom je tu fakt, že Británia je závislá na plyne, ktorý predstavuje asi dve pätiny jej energetickej spotreby. Cena plynu rastie celosvetovo. Z koronavírusového uspania sa zároveň prebúdza Európa i Ázia, obe lačnia po plyne a dodávatelia nestíhajú. V prípade Británie situáciu zhoršuje aj to, že má relatívne malé zásoby plynu. Z dôvodu bezpečnosti Briti uzavreli svoj najväčší plynový zásobník. Výsledok je, že Británia nemá ako vyrovnávať výkyvy na trhu.