Na Slovensku sa v posledných rokoch čoraz častejšie diskutuje o tom, aký vplyv má mimovládny sektor na politiku, médiá a verejný život. Táto debata býva často zjednodušovaná – buď do podoby konšpirácií, alebo, naopak, úplného popierania akýchkoľvek prepojení. Realita je však komplexnejšia. Je potrebné pracovať s vybranými príkladmi personálnych a finančných prepojení, ktoré ilustrujú širší trend.
Nadácia otvorenej spoločnosti (Open Society Foundations), ktorú založil George Soros, patrí medzi významných donorov občianskej spoločnosti v Európe vrátane Slovenska. Jej deklarovaným cieľom je podpora demokracie, právneho štátu a občianskej participácie.
Na Slovensku pôsobí prostredníctvom Nadácie otvorenej spoločnosti Bratislava a zapája sa aj do správy grantových schém, ktoré rozdeľujú financie pre mimovládne organizácie zamerané na občiansku angažovanosť a verejnú kontrolu moci.
Tieto granty smerujú do mimovládnych organizácií, ktoré vytvárajú aktívne občianske prostredie. Prostredníctvom Fondu na obranu občianskych organizácií si kladú za cieľ podporovať mobilizačné občianske iniciatívy.
Mimovládky ako inkubátor
Jednou z najvýznamnejších právnických mimovládnych organizácií na Slovensku je Via Iuris, ktorá sa venuje témam právneho štátu, transparentnosti a účasti verejnosti na rozhodovaní.
Táto organizácia funguje v grantovom prostredí, kde sa objavujú aj medzinárodné zdroje financovania. Napríklad projekt Via Iuris bol podporený v rámci Active Citizens Fund – ide o program, ktorý na Slovensku okrem iných spravuje aj už spomínaná Nadácia otvorenej spoločnosti.
V tejto organizácii na pozícii programovej riaditeľky pôsobila aj bývalá prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová pred svojím vstupom do politiky. Jej následné účinkovanie sa nieslo najmä v znamení funkcie podpredsedníčky v strane Progresívne Slovensko.
Ďalšie prepojenia na mimovládny sektor vidno aj v rodinnom zázemí predsedu PS Michala Šimečku. Jeho matka, Marta Šimečková, je zároveň štatutárkou občianskeho združenia Projekt Fórum, ktoré získavalo štátne a európske dotácie na vzdelávacie a kultúrne projekty aj napriek hroziacim exekúciám. Okrem toho Šimečková pôsobila v roku 2004 ako členka Slovenského výboru pre podporu demokracie na Kube v Nadácii Pontis, ktorej donorom bola, okrem iných, taktiež aj Nadácia otvorenej spoločnosti.
Poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko Tamara Stohlová má rovnako prepojenie na mimovládny sektor. Pôsobila v Transparency International Slovensko, kde pracovala ako fundraiserka a projektová pracovníčka. Organizácia je súčasťou globálnej siete Transparency International, ktorá je financovaná kombináciou vládnych, multilaterálnych a nadačných zdrojov. Medzi donorov Transparency International v celosvetovom meradle patrí aj Sorosova nadácia, ktorá organizácii poskytla viac ako štyri milióny dolárov.
V kontexte mimovládneho sektora zohráva dôležitú úlohu aj občianske združenie Mier Ukrajine, ktoré v poslednom období organizovalo protesty vo viacerých slovenských mestách pod názvom „Slovensko je Európa“. Združenie sa prezentuje ako apolitické, no jeho aktivity majú jasný politický rozmer – požaduje konkrétne kroky od vlády, zmenu jej politiky a v prípade nesplnenia požiadaviek avizuje aj občiansku neposlušnosť. Samotní organizátori protestov pritom deklarovali, že ide o „boj proti politickým krokom tejto vlády“, čím explicitne rámcujú svoju činnosť ako reakciu na konkrétnu politickú situáciu.
Pozornosť si zaslúži aj personálne pozadie združenia. V jeho vedení pôsobia Marián Kulich a Lucia Štasselová, ktorí sú aktívni v komunálnej politike a kandidovali s podporou subjektov vrátane Progresívneho Slovenska. Táto kombinácia občianskej platformy a politicky aktívnych osôb poukazuje na širší fenomén, kde sa hranica medzi občianskym aktivizmom a politickou činnosťou stiera. Hoci zákon presne nevymedzuje, kde táto hranica leží, v prípade aktivít smerujúcich k ovplyvňovaniu vládnej politiky a mobilizácii verejnosti možno hovoriť o situácii, ktorá sa pohybuje na jej hrane.
Zároveň je potrebné dodať, že prechod z občianskeho sektora do politiky nie je výnimočný jav, ale bežná súčasť demokratického prostredia, v ktorom si aktéri prenášajú odborné skúsenosti a hodnotové východiská medzi jednotlivými sférami.
Kultúrny sektor a mobilizácia verejnosti
Grantové financovanie sa výrazne prejavuje aj v oblasti kultúry, kde nevytvára len priestor pre umeleckú činnosť, ale aj infraštruktúru pre verejnú diskusiu. Na Slovensku pôsobí sieť organizácií zastupujúcich nezávislú kultúru, medzi ktoré patrí Anténa – sieť pre nezávislú kultúru. Tá združuje desiatky kultúrnych centier a venuje sa ich zastupovaniu voči štátu a samosprávam.
Kultúrne centrá neslúžia len ako miesta umenia, ale aj ako komunitné a diskusné platformy. Organizujú debaty, prednášky a občianske podujatia, čím vstupujú do verejného priestoru. Na tento rámec nadväzuje iniciatíva Otvorená Kultúra, ktorá združuje aktérov kultúrneho sektora a okrem advokácie organizuje verejné zhromaždenia a protesty proti rozhodnutiam ministerstva kultúry.
Tieto aktivity nevznikajú vo vákuu. Opierajú sa o organizačnú infraštruktúru, prepojené siete aktérov a skúsenosti s projektovým riadením. Grantové programy ako Active Citizens Fund (v ktorom pôsobila aj Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava) prispeli k budovaniu takéhoto prostredia sumou približne 7,7 milióna eur na posilnenie občianskej účasti. Z rovnakého programu bol taktiež financovaný už spomínaný projekt Transparency International Slovensko.
Nejde o priame financovanie protestov, ale o vytváranie ekosystému, v ktorom je mobilizácia verejnosti výrazne jednoduchšia. Kultúrne platformy tak plnia dvojitú funkciu, tvorivú aj občiansko-aktivistickú.
Tento ekosystém sa prekrýva s politickým spektrom. Príkladom je platforma FutureTalks, ktorá spája mládežnícke organizácie naprieč spektrom vrátane Mladého Progresívneho Slovenska. V rámci jej aktivít s nimi spolupracuje aj iniciatíva Študentská klubovňa, ktorá organizovala študentské protesty „Zvoníme na poplach!“ v rôznych slovenských mestách.
Táto iniciatíva sa profiluje ako študentská platforma reagujúca na aktuálne politické dianie, pričom jej aktivity ukazujú schopnosť mobilizovať mladých ľudí mimo tradičných politických štruktúr. Prepojenie cez spoločné podujatia a diskusie tak vytvára most medzi občianskym aktivizmom a politickým prostredím, v ktorom sa formujú potenciálni aktéri verejného života.
Pozornosť vzbudil napríklad študent Michal alias „Muro“, ktorý sa zapojil do protestných aktivít vrátane písania vulgárnych sloganov namierených proti premiérovi. Sám sa pritom verejne označoval za apolitického.
Neskôr však vyšli na povrch informácie o jeho účasti na diskusii organizovanej Progresívnym Slovenskom, kde vystupovala aj poslankyňa PS Darina Luščíková. Táto poslankyňa sa objavila aj pri incidente spojenom s jeho protestnou aktivitou a obhajovala jeho konanie ako prejav slobody slova.
Podobné prepojenia medzi občianskymi iniciatívami, financovaním a politickým presahom možno pozorovať aj v zahraničí. Napríklad v Spojených štátoch sa počas protestov proti zásahom imigračných úradov v Los Angeles ukázalo, že demonštrácie neprebiehali len spontánne, ale boli koordinované rôznymi aktivistickými organizáciami a podporované širšou sieťou nadácií a fondov.
Hoci slovenské prostredie má iné rozmery a špecifiká, tieto príklady zo zahraničia ilustrujú, ako sa v moderných demokraciách môžu prekrývať občianske iniciatívy, finančné zdroje a politické záujmy.
Od mimovládok k médiám
Liberálne médium Denník N predstavuje ďalší dôležitý prvok v ekosystéme, v ktorom pôsobia kľúčové osobnosti Progresívneho Slovenska. Otec predsedu strany Michala Šimečku, Martin Milan Šimečka, je dlhoročným redaktorom a komentátorom Denníka N.
V diskusii pred niekoľkými rokmi verejne označil Georgea Sorosa za svojho „priateľa, aj keď sme sa už dlho nevideli“. Zároveň ocenil, že Sorosove finančné prostriedky pomohli mimovládkam mobilizovať občanov proti Vladimírovi Mečiarovi v 90. rokoch minulého storočia: „Možno aj vďaka týmto peniazom… bez nich by sme to možno neboli dokázali.“
Nadácia otvorenej spoločnosti vyhlasuje a organizuje súťaž Novinárska cena. Denník N je v nej pravidelne veľmi úspešný. Práve v tejto súťaži sa Šimečka starší stal osobnosťou slovenskej žurnalistiky. To naznačuje existenciu istého hodnotového prieniku medzi časťou mediálneho prostredia a grantovo podporovaným občianskym sektorom.
Denník N sa vo svojom obsahu dlhodobo venuje témam právneho štátu, ochrany menšín či proeurópskej orientácie, ktoré sa zároveň objavujú aj v programe Progresívneho Slovenska. Nejde pritom o formálne vlastnícke ani priame finančné prepojenie, ale skôr o tematickú a hodnotovú blízkosť.
Čo z toho vyplýva?
Z pohľadu obhajcov občianskeho sektora mimovládne organizácie zohrávajú v demokracii legitímnu a potrebnú úlohu. Upozorňujú, že ich činnosť často smeruje k ochrane verejného záujmu, kontrole moci a podpore základných práv, pričom vstup do verejnej debaty či politických sporov je prirodzenou súčasťou ich fungovania.
Z grantového programu Active Citizens Fund išla významná časť podpory do oblastí obhajoby verejných záujmov, zlepšenia kvality života LGBT ľudí, posilnenia watchdogovej úlohy občianskej spoločnosti, transparentnosti a právneho štátu. Konkrétne Via Iuris realizovala projekt „Piliere právneho štátu“, ktorý sa zameriaval na nezávislosť súdnictva, monitorovanie disciplinárnych konaní a účasť verejnosti na rozhodovaní.
Ako ďalší príklad môžeme spomenúť občianske združenie Dúha na východe, ktoré z programu Active Citizens Fund získalo viac ako 75-tisíc eur. Projekt sa zameriaval na vzdelávanie a zlepšenie akceptácie LGBT osôb na východnom Slovensku.
Transparency International Slovensko získala podporu na projekt „Komu tečú naše peniaze?“, konkrétne viac ako 115-tisíc eur, zameraný na monitorovanie verejných výdavkov a boj proti korupcii. Tieto témy sa výrazne prekrývajú s jadrom programu Progresívneho Slovenska – súdna reforma, transparentnosť verejných financií, rodová rovnosť a práva LGBT, ochrana oznamovateľov korupcie a občianska participácia.
Tento prienik ukazuje, že grantové financovanie z programov, na ktorých participovala Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava, nielen budovalo organizačnú infraštruktúru mimovládok, ale aj priamo posilňovalo kapacity a expertízu aktérov, ktorí neskôr vstúpili do politiky alebo s ňou úzko spolupracujú. Výsledkom je mechanizmus, v ktorom sa znalosti, siete a advokačné nástroje vyvinuté v občianskom sektore plynule presúvajú do verejnej debaty alebo politickej agendy Progresívneho Slovenska.
Výsledkom je prostredie, ktoré dokáže efektívne generovať verejnú mobilizáciu, udržiavať tlak na politickú agendu a reprodukovať svoj vplyv naprieč inštitúciami. Či už ide o protesty v kultúrnom sektore, študentské zhromaždenia alebo mediálnu podporu, významná časť aktivít sa odohráva v rámci rovnakého hodnotového a personálneho kruhu, ktorý má svoje korene v grantovo financovanom občianskom sektore s významnou úlohou Sorosovej nadácie.
Na záver je potrebné dodať, že podobné prepojenia medzi občianskym sektorom a verejnou debatou nie sú špecifikom jedného ideového prúdu. Aj v konzervatívnom prostredí pôsobia organizácie, ktoré vstupujú do verejnej diskusie a politických sporov.