Krsty sú iný príbeh. Počas troch desaťročí od roku 1978 do roku 2008 sa ročné čísla pohybovali okolo jedného milióna ročne. Od roku 2008 sa však počet krstov znížil takmer o polovicu a v súčasnosti dosahuje približne 590-tisíc ročne.
Ďalšie ukazovatele značia, že len jeden zo štyroch tínedžerov, ktorí sa v polovici 90. rokov zúčastňovali na omši aspoň raz mesačne, tak robil aj koncom roka 2010, zatiaľ čo 56 percent z tých, ktorí prestali chodiť na omšu, sa už nepovažuje za katolíkov. Týždenná účasť na omši v celej populácii USA klesla z 12 percent v roku 1980 na päť percent v roku 2021.
Od polovice 70. rokov minulého storočia bolo zatvorených 40 percent katolíckych škôl. Len 43 percent katolíkov, ktorí sa sami označujú za katolíkov, chodí na spoveď viac ako raz ročne a povolania do rehoľného života klesli o 70 percent.
Podľa všetkých štandardov sú tieto štatistiky alarmujúcimi ukazovateľmi toho, že katolícka viera v Spojených štátoch sa uberá nesprávnym smerom.
Odpoveď Leva XIV.
Toto všetko má určite na mysli pápež Lev XIV., ktorý má k Spojeným štátom jedinečný vzťah. Čo plánuje urobiť v súvislosti s krízou, sa ešte len uvidí, ale nebojí sa hovoriť o viere a Kristovej moci premieňať jednotlivcov, spoločenstvá a spoločnosti.
Na najbližšom oficiálnom stretnutí kolégia kardinálov v júni (konzistórium) sa podľa pokynov pápeža sústredí na apoštolskú exhortáciu pápeža Františka Evangelii gaudium. To je nepochybne kľúčom vízii Svätého Otca. Táto exhortácia bola vydaná na začiatku Františkovho pontifikátu. Dokument je vo svojej podstate evanjeliový a bol stabilným mostom medzi pontifikátmi Františka a Benedikta XVI.
Vo svojom liste kardinálskemu kolégiu začiatkom tohto mesiaca, v ktorom sa pozeral s predstihom na konzistórium, Lev XIV. poznamenal:
„[Evangelii gaudium] všetko znovu zameriava na kerygmu (ohlasovanie) ako srdce našej kresťanskej a cirkevnej identity. Bola uznaná ako ‚závan čerstvého vzduchu‘, ktorý je schopný iniciovať procesy pastoračného a misijného obrátenia – namiesto toho, aby priniesol okamžité štrukturálne reformy –, a tak hlboko usmerniť cestu Cirkvi... Vyzýva každého pokrsteného, aby obnovil svoje stretnutie s Kristom a prešiel od viery len prijatej k viere skutočne prežívanej a zakúšanej.“
Ako ďalej pápež dodal, táto cesta ovplyvňuje samotnú kvalitu duchovného života, ktorá sa prejavuje v prvenstve modlitby, vo svedectve, ktoré predchádza slovám, a v súdržnosti medzi vierou a životom. Na úrovni spoločenstva si vyžaduje posun od pastoračného prístupu zameraného na udržiavanie k prístupu zameranému na poslanie.
Z toho všetkého vyplýva hlboko jednotné chápanie poslania, ktoré je zamerané na Krista a je kerygmatické. Rodí sa zo stretnutia s Kristom, ktoré je schopné premieňať životy a šíriť sa skôr prostredníctvom činnosti než dobývaním. „Aj keď sa Cirkev ocitne v menšine, je povolaná žiť s dôvernou odvahou ako malé stádo prinášajúce nádej všetkým, vedomá si toho, že cieľom misie nie je jej vlastné prežitie, ale odovzdávanie lásky, ktorou Boh miluje svet,“ zdôraznil.
Stretnutie s Kristom
Ak je toto odpoveď Svätého Otca na situáciu, ktorej čelí globálna Cirkev, a on nám hovorí, že je to tak, potom za budúcnosť Cirkvi považuje autentické svedectvo o premieňajúcej sile stretnutia s Kristom. Toto cirkevné poslanie bude mať rôznu podobu podľa miestnych okolností, ale cieľ je rovnaký: stretnutie s Kristom.
Nejde o zachovanie inštitúcií, porážku sekularizmu, nárast konkrétnych štatistík, ovládnutie priestoru sociálnych médií alebo politickú angažovanosť, čo všetko sú dobré veci. Z listu pápeža Leva XIV. môžeme vyvodiť, že všetky vyplývajú zo stretnutia s Kristom.
Čo konkrétne si nový pápež predstavuje pre Katolícku cirkev v Spojených štátoch, ešte uvidíme, ale je to evanjeliový program, nie politický. Tí, ktorí sa na pochopenie jeho vzťahu k Spojeným štátom pozerajú cez politickú optiku, zásadne nepochopili jeho myslenie.
Ak chceme myslenie Leva XIV. o globálnej Cirkvi aplikovať na Spojené štáty, musíme pochopiť, že pápež vyzýva Američanov na stretnutie s Ježišom. Všetko ostatné vyplýva z tohto poslania.
