Kraje nemajú dostatok ambulantných lekárov a pediatrov. Súčasní pracujú na hranici únosnosti

„K tomu sa pridávajú generačná výmena lekárov, nedostatok mladých lekárov ochotných vstupovať do ambulantnej praxe, nedostatok sestier a administratívna záťaž, ktorá robí túto formu výkonu povolania menej atraktívnou,“ povedala s tým, že mestá síce ponúkajú lepšie infraštruktúrne podmienky, ale systémové problémy sa ich týkajú rovnako ako vidieka.

Stáva sa teda čoraz častejšie, že mestské ambulancie prestávajú prijímať nových pacientov, ktorým potom neostáva nič iné, ako migrovanie do iných okresov. Dôvodom však podľa Orosovej nie je neochota lekárov, ale reálne naplnené kapacity.

„Ambulantný lekár má limitovaný čas aj personálne možnosti a pri súčasnom nastavení systému často pracuje na hranici únosnosti,“ upozornila.

Čakacie lehoty sa predlžujú, pacienti sa presúvajú

Nedostatok lekárov sa v praxi prejavuje najmä predlžovaním čakacích lehôt, vyšším počtom pacientov na jedného lekára a presunom pacientov medzi ambulanciami, ktoré ešte majú voľnú kapacitu.

Orosová podotkla, že otvoriť novú ambulanciu dnes nie je jednoduché ani v mestách. „Bariérou nie je len financovanie vstupnej investície, ale najmä dlhodobá ekonomická udržateľnosť. Problémom sú nedostatok personálu, neistota v zmluvných vzťahoch so zdravotnými poisťovňami a nedostatočné nastavenie úhrad, ktoré nezohľadňuje reálne náklady a potreby ambulancií,“ vysvetlila.

Niektoré samosprávy už ambulantným lekárom ponúkajú vstupné investície, tie však podľa prezidentky nestačia. Vraví, že vybudovanie ambulancie problém nevyrieši, pokiaľ nebude zabezpečená jej personálna a ekonomická udržateľnosť.

Problematické je aj to, že nedostatok ambulantných lekárov v mestách môže viesť k ďalšiemu nárastu tlaku na urgentné príjmy a pohotovostné služby.

„Pacienti, ktorí sa nedostanú k svojmu všeobecnému lekárovi, prirodzene hľadajú alternatívu v systéme, čo následne zaťažuje iné segmenty zdravotnej starostlivosti,“ doplnila prezidentka zväzu.

Kraje sa mobilizujú, lekárom núkajú aj príspevky na bývanie

Prešovský samosprávny kraj dlhodobo sleduje, kde začína byť problém dostať sa k všeobecnému lekárovi. Na ostatnom rokovaní krajského zastupiteľstva skonštatoval, že v niektorých okresoch majú ambulancie už dnes priveľa pacientov a zároveň tam pracuje veľa starších lekárov, z ktorých mnohí môžu v najbližších rokoch odísť do dôchodku.

To môže spôsobiť nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých aj deti. Kraj preto plánuje otvárať nové ambulancie, a to najmä v okresoch Kežmarok, Sabinov a Stará Ľubovňa, kde je situácia podľa analýzy najrizikovejšia.

Do šiestich nových ambulancií pre deti aj dospelých plánuje z európskych fondov investovať viac ako 1,5 milióna eur.

Nedostatok ambulantných lekárov potvrdil Štandardu aj Trnavský samosprávny kraj, ktorému chýba 58 všeobecných lekárov a 29 pediatrov. Najkritickejšia situácia je v okrese Trnava, Dunajská Streda, Galanta a Senica. Pediatri chýbajú v okrese Trnava, Senica a Piešťany.

Podľa hovorcu Petra Kováčika lekári po ukončení štúdia preferujú prácu v nemocniciach. Potvrdil, že ambulancie nechcú otvárať pre administratívnu záťaž pri otvorení, ale aj následnú prevádzku, nedostatočný počiatočný kapitál a chýbajúci personál.

Kraj preto každoročne vyhlasuje motivačnú dotačnú schému, v rámci ktorej poskytuje príspevky napríklad na vybavenie ambulancií, nájomné či mzdu zdravotníckeho pracovníka, pričom na rok 2026 vyčlenil 260-tisíc eur.

Zároveň sa snaží motivovať mladých lekárov aj príspevkom na bývanie. Otvoril aj viacero nových ambulancií v Trnave vrátane kardiologickej, neurologickej či diabetologickej, zariadení domácej starostlivosti a psycho-sociálneho centra, pričom ďalšie zdravotnícke zariadenie plánuje vybudovať v Hlohovci.

Trenčiansky samosprávny kraj eviduje nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov najmä v mestách Prievidza, Handlová, Nováky a Trenčianske Teplice.

Na odbor zdravotníctva pritom volajú pacienti prevažne z Prievidze a žiadajú o zabezpečenie ambulantných lekárov. Kraj uviedol, že im aktuálne chýba desať ambulancií všeobecného lekárstva pre dospelých a tri pediatrické ambulancie.

Situáciu chce zlepšiť najmä prostredníctvom vlastných nemocníc. Investuje preto do vzdelávania všeobecných lekárov a pediatrov a následne cez župné nemocnice zriaďuje nové ambulancie pre dospelých aj deti.

Zároveň investuje do nemocníc a zdravotníckych škôl, aby do systému prilákal nových lekárov aj zdravotnícky personál, pričom vznik ambulancií podporuje aj finančne, najmä pri nákupe prístrojového vybavenia.

Banskobystrický samosprávny kraj už niekoľko rokov zakladá vlastné krajské ambulancie práve v tých regiónoch kraja, kde je ich nedostatok citeľný.

Budúcim župným lekárom okrem platového ohodnotenia či nulových vstupných nákladov pri zariadení modernej ambulancie ponúka aj vybavenie všetkej administratívy, aby sa lekár mohol naplno venovať starostlivosti o pacienta. Napriek týmto čiastkovým krokom to evidentne na skvalitnenie ambulantného sektora nestačí.

„Ambulantný sektor je základom fungujúceho zdravotného systému. Ak má byť dostupný pre pacientov aj v budúcnosti, je nevyhnutné pristúpiť k systémovým zmenám, najmä v oblasti financovania a organizácie ambulantnej starostlivosti,“ dodala na záver Orosová.