Desiatky opatrení
Navrhnuté opatrenia rozdelil do troch úrovní – krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Pri každom z nich určil gestorov aj rámcový harmonogram.
V krátkodobom horizonte (2026 až 2028) sa kroky týkajú najmä okamžitej stabilizácie zdravotníckeho systému. Ministerstvo chce ako prvé zabezpečiť vypĺňanie Národného registra zdravotníckych pracovníkov a získať prístup k dátam potrebným na určenie nedostatkových zdravotníckych povolaní.
Medzi krátkodobé opatrenia patria viaceré kroky smerujúce k rozšíreniu siete študijných odborov o študijný odbor diplomovaná všeobecná sestra na vybraných stredných zdravotníckych školách. Ministerstvo uvažuje aj o úpravách dĺžky niektorých špecializačných odborov pre lekárov, aby rýchlejšie nastúpili do systému.
Chce rozšíriť kompetencie sestier a pôrodných asistentiek v oblasti preskripcie zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a aj to, aby úloha lekárnika nebola viazaná len na výdaj liekov, ale zahrnula aj poradenstvo, skríning a podporu pacientov pri dodržiavaní liečby.
Strednodobé opatrenia (2029 až 2034) sa sústreďujú najmä na modernizáciu vzdelávania a stabilizáciu zdravotníckeho personálu. Zahŕňajú monitorovanie migrácie absolventov a zdravotníkov, zavádzanie mentoringu na zdravotníckych školách a zosúlaďovanie študijných programov s európskymi požiadavkami.
Rezort zároveň plánuje posilniť adaptačné vzdelávanie po nástupe do praxe a modernizovať pedagogickú prípravu na stredných zdravotníckych školách.
Návrhy zároveň počítajú s posilnením personálnych kapacít ministerstva, efektívnejším prijímaním zdravotníkov zo zahraničia, rozvojom partnerstiev pre odbornú prax a so stabilizačnými benefitmi pre študentov a zdravotníkov.
Rezort sa chce zamerať aj na rozvoj programov na podporu duševného zdravia pracovníkov a prevenciu syndrómu vyhorenia.
Dlhodobé opatrenia (2035 až 2040) sa zameriavajú na udržateľný rozvoj ľudských zdrojov, modernizáciu infraštruktúry, digitalizáciu procesov a zavádzanie inovatívnych prístupov do zdravotníctva.
Medzi návrhmi je budovanie centralizovaných šatní pre zdravotnícky personál, posilnenie bezpečnosti sestier pri poskytovaní neodkladnej starostlivosti, zavedenie štipendijnej schémy viazanej na zotrvanie v slovenskom zdravotníctve či návrh daňových bonusov pre zdravotníkov. Rezort takisto plánuje posilniť zapojenie profesijných komôr do tvorby politík.
Pracovné skupiny a implementačné plány
Ministerstvo upozornilo, že navrhované riešenia budú účinné len vtedy, ak ich budú sprevádzať reforma riadenia zdravotníctva a primerané financovanie. Finančné náklady jednotlivých opatrení zatiaľ nevyčíslil.
„Cieľom dokumentu je vytvorenie nových pracovných skupín v spolupráci s ďalšími rezortmi. Tie následne pripravia detailné implementačné plány vrátane finančných dosahov,“ vysvetlil rezort.
K návrhu, ktorý predložili na medzirezortné pripomienkové konanie ešte začiatkom decembra 2025, bolo vznesených 142 pripomienok, z toho 19 zásadných. So všetkými sa ministerstvo vyrovnalo.
Všetky opatrenia sú podľa rezortu zamerané nielen na zvýšenie počtu zdravotníckych pracovníkov, ale aj na zvýšenie povedomia a spoločenského uznania, zvýšenie kvality a efektívnosti vzdelávania, zníženie odchodu zdravotníkov do zahraničia, zlepšenie pracovných podmienok a posilnenie kariérneho a profesijného rozvoja.
Dvořák: Materiál je viac analytický ako strategický
Podpredseda zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (PS) skonštatoval, že cieľom predloženého materiálu je sanácia kvantity zdravotníckeho personálu, ale nehovorí nič o jeho budúcej štruktúre a kvalite.
„Napríklad anglické zdravotníctvo hovorí, že budú potrebovať personál, ktorý sa bude venovať viac prevencii. Hovoria o nových povolaniach, ktoré budú vznikať, aj o komunitnej či chronickej starostlivosti. Český minister zdravotníctva si dal za prioritu zaviesť onkologických špecialistov a diagnostikov. Riešia aj manažment pacienta v duševnom zdraví alebo ponaučenia z covidu. Toto všetko špecifikujú. My nie,“ podotkol na utorkovom rokovaní výboru pre zdravotníctvo.
V analýze mu chýbajú aj krízové opatrenia. Vysvetlil, že Slovensko má veľkú krízu pediatrie, ktorá v najbližšom období dosiahne rozmery ako problém s nedostatkom sestier.
„V Slovinsku im tiež kľakla pediatria a štát povedal, že bude pediatrickú starostlivosť poskytovať už len na urgentoch a prostredníctvom telefonickej linky. Nestačí len zvýšiť počty študentov medicíny, potrebujeme krízový plán. Ako napríklad v Česku, kde navrhli preberať ľudí od 14 rokov do spôsobilosti všeobecných lekárov,“ porovnal Dvořák susedné riešenia.
Stachura: Nevidím konkrétne riešenia
Poslanec a lekár Peter Stachura (KDH) na výbore zdôraznil, že v prvom rade je nutné udržať v systéme sestry do 40 rokov. „Nevidel som v krátkodobých riešeniach to, čo chcete urobiť, aby to percento sestier, ktoré skončí školu, ostalo u nás pracovať. Potrebujeme niečo urobiť hneď, bez analýz a stratégií,“ povedal.
Chýba mu konkrétny návrh, ako sa rezort chce postaviť ku kompetenciám sestier. Slovensko je špecifické v rôznorodosti kategórií sestier: máme praktické sestry, bakalárky, špecialistky, sestry s odlišným počtom rokov praxe.
„Máme tu veľmi veľa fragmentov systému a potom je ťažké nastavovať kompetencie. Jedna povie, že ja to už neurobím, lebo to má robiť tá druhá. Očakával by som teda zjednodušenie tohto systému,“ doplnil s tým, že je nevyhnutné oslobodiť sestry aj od náročnej byrokracie a dokumentácie.
Zároveň navrhuje zmeniť atestačné štúdium na vzdelávanie a zmeniť personálne normatívy – teda počet sestier na presný počet pacientov. „Je potrebné špecifikovať, ktoré personálne normatívy treba uvoľniť a ktoré posilniť,“ priblížil.
Politik kritizoval, že analýza sa nezaoberá generačnou výmenou lekárov. Tvrdí, že máme 80-ročných lekárov, ktorí nechcú opustiť svoje ambulancie. Ako príklad uvádza Nemecko a Rakúsko, kde majú zadefinované, že lekári odovzdávajú svoje ambulancie vo veku 67 rokov a potom môžu pracovať ako zastupujúci.
Upozornil aj na fakt, že krajina aj svet sa nachádzajú v obrovskom technologickom prerode a je možné, že časť práce lekárov časom nahradí umelá inteligencia. Preto je podľa jeho slov riskantné pripravovať analýzu na pätnásť rokov vopred.
Szalay: Nevieme, koľko to bude stáť ani kto to bude riadiť
Poslanec strany Sloboda a solidarita (SaS) Tomáš Szalay upozornil, že stratégií už v minulosti bolo mnoho, no žiadna z nich sa nenaplnila. „Skutek utek,“ skonštatoval na výbore.
Zvlášť pripomenul analýzu spred troch rokov, na ktorú sa pozrel aj Najvyšší kontrolný úrad SR a vyhodnotil ju ako teoretickú, lebo jej chýbalo pretavenie do reality. Podľa Szalaya aktuálna analýza neobsahuje merateľné ukazovatele, ktoré ukážu posun. Chýba mu aj financovanie opatrení a nepovažuje za jasné, kto bude všetky opatrenia riadiť.
„Veľkú väčšinu vecí, ktoré sú tam napísané, považujem za prácu ministerstva. Veď ministerstvo má činnosti koordinovať, to nie je vec stratégie. Načo potrebujete stratégiu? Prečo to rovno nerobíte?“ pýtal sa.
Podotkol, že na zlepšenie prostredia pre zdravotníkov je nutné prehodnotiť činnosť zdravotníckych komôr. „Je nemysliteľné, aby vyberali od zdravotníkov protiprávne poplatky. Ale vy píšete, že s komorami chcete spolupracovať viac,“ upriamil pozornosť na tento fakt.
Krajčí: Vzdelávajme slovenských, nie zahraničných lekárov
Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (Hnutie Slovensko) zdôraznil, že v danej analýze by bolo dobré venovať sa aj tomu, prečo slovenské vysoké školy vzdelávajú lekárov pre bohaté európske štáty.
„Tu je už skoro päťdesiat percent študentov, ktorí využívajú náš vzdelávací systém, aby si tu vytvorili diplom, aby potom odišli späť do svojich rodných krajín,“ vysvetlil s tým, že je nutné upozorniť dekanov týchto vysokých škôl, aby sa v nich vzdelávali slovenskí študenti.
K návrhu stabilizácie zdravotníckeho personálu Štandard oslovil aj Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek. V prípade ich reakcie článok budeme aktualizovať.
(tasr/ber)
