Dentálna hygiena vychádza v celoslovenskom priemere približne na 60 eur a akútne ošetrenie zuba môže stáť aj viac ako 100 eur.
Röntgenová snímka chrupu stojí približne 20 eur, rekonštrukcia korunky od 130 eur, jednoduchá extrakcia zuba sa pohybuje v rozmedzí od 70 do 130 eur.
Medzi drahšie výkony patria napríklad osadenie celokeramickej fazety a korunky, ktoré nahrádzajú poškodené, esteticky nevyhovujúce alebo chýbajúce zuby. Za ne zaplatíte približne od 470 eur.
Pacientov vysoké poplatky u zubárov veľmi trápia
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová zdôrazňuje, že pacientov veľmi trápi finančná náročnosť zubných zákrokov a protetiky. Mnohí totiž práve na tieto zdravotnícke služby nemajú peniaze.
„Netreba sa čudovať, že pred návštevou zubára uprednostnia zabezpečenie základných životných potrieb ako sú bývanie, strava či lieky na chronické ochorenia. Treba si pritom uvedomiť, že zubné kazy sú zdrojom infekčných ložísk, ktoré môžu vyvolať mnoho ďalších zápalových a akútnych ochorení. Ich liečba je náročná a omnoho drahšia ako samotný stomatologický zákrok,“ poukazuje na prepojenie zanedbanej ústnej hygieny s neskoršími vážnejšími zdravotnými komplikáciami.
Ústna dutina je podľa nej vstupnou bránou zdravia a ochorení, ktorých liečba je oveľa nákladnejšia ako stomatologické ošetrenie. „Mnoho ľudí však žije vyslovene z rúk do úst a ošetrenie u zubárov sa stáva výsadou bohatých,“ konštatuje pre Štandard hlas pacientov.
Lévyová upozorňuje, že pacienti síce majú dostatok informácií o cenách za jednotlivé výkony, no ťažšie sa orientujú v systéme, keď chcú nájsť kvalitného odborníka, ktorý ich vykoná za nižšiu sumu.
„Pacient sa vie ťažko rozhodnúť, ktorý zubný lekár je kvalitný, alebo menej kvalitný. Chýba nám aj jasná definícia konkrétnych stomatologických zákrokov, napríklad opis minima, čo musí každý úkon spĺňať. Absentuje štandard a opis toho, ako urobiť korunku, výplň, aké protetické materiály sú prípustné. Spomínané normy by pacientom zaručovali istotu kvalitnej základnej stomatologickej starostlivosti,“ myslí si prezidentka pacientskej asociácie.
„Systém úhrad od poisťovní nie je nastavený spravodlivo“
Systém úhrad stomatologických výkonov zo zdravotného poistenia nie je podľa nej nastavený úplne spravodlivo. Ide skôr o kompromis medzi dostupnosťou a realitou cien. Vraví, že zubní lekári každoročne žiadajú o navýšenie úhrad od poisťovní, ale rozpočet s tým veľmi nepočíta.
„Žiaľ, na čo nie sú vyčlenené peniaze z poistenia, to si doplatíme v rámci priamych platieb,“ hovorí. Pacienti by podľa jej slov uvítali to, keby sa platby poisťovňami v zubnom lekárstve navýšili, aby sa zastavil nárast priamych platieb za výkony a materiály.
Hovorí, že dnešná realita je aj taká, že pacienti sa na asociáciu obracajú s požiadavkou, aby im našla zubára, napríklad v rámci školiacich pracovísk, kde by im bolo poskytnuté bezplatné stomatologické ošetrenie.
Často údajne ide o onkologických pacientov, či s inými závažnými ochoreniami, ktorí potrebujú ošetriť zubné kazy z dôvodu liečby, ktorú potrebujú pri svojich ochoreniach. Pre tieto skupiny pacientov by podľa Lévyovej mala byť zabezpečená bezplatná starostlivosť.
Prezidentka konštatuje, že zázračné riešenie v tejto situácii zrejme neexistuje. Systém poistenia pokrýva iba časť nákladov na ošetrenie u stomatológa a tie najlacnejšie materiály pri niektorých zákrokoch.
Dopĺňa, že v súčasnosti sú úhrady nastavené tak, že mnohým ambulanciám sa dokonca neoplatí mať zmluvu s poisťovňou.
„Ak by sa zvýšila štruktúra úhrad, tak by možno viac zubárov vstúpilo do zmluvného vzťahu, znížili by sa doplatky pre pacientov, zlepšila by sa dostupnosť pacientov k stomatologickej starostlivosti,“ pomenúva možné kroky k zlepšeniu.
Za dôležité považuje aj finančné stimuly pre mladých zubárov, podporu ambulancií mimo veľkých miest. „A v neposlednom rade, väčší dôraz by sa mal klásť na podporu prevencie zubných kazov formou bonusov, či už pre pacientov, alebo zubárov,“ dodáva.
Stomatológovia: Úhrady od poisťovní nezodpovedajú zvyšujúcim sa nákladom
Podľa prezidenta Slovenskej komory zubných lekárov Igora Moravčíka sú ceny stomatologických výkonov na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami primerané.
Problémom podľa jeho slov nie je samotná výška cien, ale skôr to, aký podiel z nich je krytý verejným zdravotným poistením a aký zostáva na pacientovi.
Spresňuje, že rast doplatkov za zubné ošetrenia súvisí najmä s rastúcimi nákladmi ambulancií a dlhodobým nesúladom medzi reálnymi cenami výkonov a úhradami zo zdravotného poistenia.
V posledných rokoch totiž zdraželi materiály, energie, technológie aj personálne náklady, pričom ambulancie zároveň čelia vyšším požiadavkám na kvalitu a hygienické štandardy.
„Ak úhrady zo zdravotného poistenia nezodpovedajú reálnym nákladom výkonov, časť finančného zaťaženia sa prirodzene presúva na pacienta,“ ozrejmil Štandardu.
Dodal, že práve úhradový mechanizmus už dlhodobo nereflektuje vývoj cien a prevádzkových nákladov, a preto podľa neho vzniká priestor, ktorý bez spoluúčasti pacienta nie je možné preklenúť.
V súvislosti s trendom neuzatvárania zmlúv medzi zubármi a poistencami hovorí, že ak sa niektorí poskytovatelia rozhodnú zmluvu neuzatvoriť, nejde o otázku kvality starostlivosti, ale o ich pohľad na nastavenie úhradových a zmluvných podmienok.
„Dlhodobo si myslím, že zmluvný systém musí byť nastavený tak, aby bol stabilný, predvídateľný a atraktívny pre poskytovateľov aj pacientov,“ upresnil optimálnejšiu verziu.
Podľa Moravčíka by systém mal viac podporovať prevenciu a včasnú liečbu, keďže aj jeho prax ukazuje, že časť pacientov pre vysoké doplatky odkladá ošetrenie. To vedie k zhoršeniu zdravotného stavu a neskôr aj k náročnejším a drahším zákrokom.
Vo väčšej miere by sa teda mali podporovať preventívne prehliadky, včasné ošetrenie zubného kazu, preventívne výkony u detí a ďalšie základné výkony, ktoré predídu komplikáciám.
„Za dôležité považujem aj pravidelné prehodnocovanie úhrad a podporu personálnej stability ambulancií. Udržateľnosť systému podľa môjho názoru nemožno postaviť iba na zvyšujúcej sa spoluúčasti pacientov,“ doplnil.
Poisťovňa: Hľadáme optimálnejší model financovania
Na Slovensku kryje verejné zdravotné poistenie najmä základnú záchovnú stomatológiu a prevenciu, zatiaľ čo protetika a nadštandardné estetické výkony sú vo väčšej miere doménou priamych platieb pacienta.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v roku 2025 vyčlenila na zubno-lekársku starostlivosť približne 160 miliónov eur, čo predstavuje asi 13 percent výdavkov na ambulantnú starostlivosť.
Jej hovorkyňa Danka Capáková pre Štandard uviedla, že poisťovňa do tohto segmentu výrazne prispieva. „Ak by to tak nebolo, doplatky za ich zdravotnú starostlivosť by boli ešte výrazne vyššie,“ spresnila.
Z pohľadu Všeobecnej zdravotnej poisťovne je aktuálny objem zdrojov pre tento segment stabilný. Vnímajú však aj neustály nárast vstupných cien, ktorý súvisí s modernými technológiami a materiálmi, ktoré sa v stomatológii používajú a neustále vyvíjajú.
„Evidujeme teda tlak na ďalšie posilňovanie rozpočtu. Zdravotné poisťovne však pracujú s pevne stanoveným balíkom financií, ktorý nerastie tempom porovnateľným s infláciou ani s reálnymi prevádzkovými nákladmi ambulancií,“ podotkla hovorkyňa.
Poisťovňa zároveň dodala, že hoci aj v súčasnosti ponúka rôzne benefity na zuby, chce hľadať nové modely financovania, ktoré by zvýšili dostupnosť starostlivosti.
„Pripravujeme prechod na hodnotovo orientovaný model, v ktorom bude časť úhrady naviazaná na kvalitu, prevenciu, finančnú udržateľnosť a dostupnosť starostlivosti,“ priblížila s tým, že motivačnú zložku úhrady budú priplácať tým zubárom, ktorí majú dobré výsledky a pacienti majú zdravšie zuby.
Rezort zdravotníctva medzi zubárov a poisťovne nevstupuje
Ministerstvo zdravotníctva SR informovalo, že ceny stomatologických výkonov stanovuje poskytovateľ tejto zdravotnej starostlivosti a výsledná cena výkonu závisí od viacerých faktorov, vrátane použitého materiálu či rozsahu ošetrenia. Rovnako sa podľa týchto faktorov odvíja aj výška úhrad od poisťovní.
„Uzatváranie zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami je vecou dohody medzi týmito subjektmi. Ministerstvo zdravotníctva do tohto procesu nevstupuje,“ konštatovala stroho.
K otázke Štandardu, či má kompetencie nastaviť preplácanie ďalších výkonov poisťovňami, sa rezort nevyjadril. Doplnil, že z pohľadu ministerstva je kľúčové posilňovanie prevencie a podpory zdravia ústnej dutiny.
„Pravidelná ústna hygiena, vhodné stravovacie návyky a preventívne prehliadky sú základom udržania zdravého chrupu,“ dodalo ministerstvo.
