Slobodné voľby v neslobodnej spoločnosti

Voľbám v Nemecku nechýbali zápletky ani dráma. V inom zmysle však boli úplne nudné. Je pravda – aby sme sa vrátili k prvej rovine – že s víťazom volieb, ktorým sú sociálni demokrati (SPD), sa ešte pred štvrťrokom zaobchádzalo ako s outsiderom, a vyslanie ministra financií Olafa Scholza do súboja o úrad kancelára sa bralo ako povinná jazda. Scholz za päť mesiacov dokázal vytiahnuť stranu o desať percent, čo je skvelý výkon. Napriek tomu je 25 percent pre SPD historicky vzaté zlý, presnejšie povedané tretí najhorší výsledok v dejinách stany. Relatívne dobre sa vyníma len na pozadí historického debaklu únie CDU/CSU. Pre tých je 24 percent dosiahnutých pod vedením Armina Lascheta bezkonkurenčne najhoršie číslo od založenia strany po druhej svetovej vojne.

Tretí s 14 percentami, a predsa svojím spôsobom prví, skončili Zelení. Od minulých volieb si polepšili viac než o tretinu, čo sa ale dá zobrať aj z opačného konca a pýtať sa, ako je možné, že počas uplynulého parlamentu boli lídri strany s necelými deviatimi percentami najčastejšími hosťami televíznych talk-show. Odpoveď je, že správcovia verejného priestoru sa masážou verejnosti pokúsili o urýchlenie vývoja, ktorý aj tak v nemeckej spoločnosti sledujeme.