Svetové ekonomické fórum (WEF) v Davose vydalo pred začiatkom januárového stretnutia správu o globálnych rizikách v najbližších desiatich rokoch. Prvenstvo v hrozbách pre medzinárodné spoločenstvo predstavoval „geoekonomický“ konflikt, teda obchodné vojny, clá či sankcie využívané s cieľom dosiahnutia dominancie.

Ako vidno na krokoch súčasných veľmocí – najmä USA a Číny –, clá, kontroly exportu či priame zahraničné investície sa definitívne stali nástrojom akéhosi „nového imperializmu“. Jeho dôsledkom je ovládnutie zdrojov v slabších krajinách bez použitia vojenskej sily.

Investovanie výmenou za rozsiahle koncesie je pritom konanie, ktoré sa pripisuje predovšetkým Pekingu, a to skrze iniciatívu Jeden pás, jedna cesta (Belt and Road Initiative, BRI). Hoci komunistická vláda toto vysvetlenie odmieta, faktom je, že uzatváranie obchodných dohôd so štátmi Afriky či Latinskej Ameriky vníma americká vláda ako „čínsku expanziu“.

Varovanie z Caracasu

Už v novembri 2024 otvoril čínsky prezident Si Ťin-pching rozsiahly obchodný prístav Puerto Chancay na pobreží Peru. Projekt za 1,3 miliardy dolárov umožnil čínskemu štátnemu námornému podniku Cosco, ktorý sa stal väčšinovým vlastníkom, spravovať najväčší juhoamerický uzol pre obchodovanie s nerastnými surovinami a agroproduktmi.