Správa, ktorú vydal jej úrad – koordinujúci takzvané „písmenkové“ agentúry ako CIA, FBI, NSA a mnoho ďalších a dohliadajúci na približne 80-tisíc pracovníkov –, však hovorí jasnou rečou. Prvú kapitolu, tematicky zameranú na „hrozby voči vlasti“, tvoria z najväčšej časti drogové kartely a Arktída.

Narkoterorizmus a migrácia

Aliancia tajných služieb sa okrem Bieleho domu koordinuje aj v spomínanej rade, ktorá tiež podlieha Gabbardovej. Tento komplikovaný systém umožňuje, aby si bezpečnostné agentúry navzájom sprostredkovali informácie a pravidelne vydávali spoločné správy.

Agentúry oficiálne vystupujú pod spoločnou hlavičkou „spravodajskej komunity“ a majú zaužívanú skratku IC. Z tejto pozície v spoločnom stanovisku hneď v úvode pochválili Trumpovu administratívu za obmedzenie najpálčivejšej hrozby pre národnú bezpečnosť – ktorou bola „deravá“ hranica s Mexikom a pašovanie drog, zbraní a ľudí do krajiny.

„Nadnárodné zločinecké organizácie však stále ohrozujú našich občanov, najmä produkciou a pašovaním nelegálnych drog, ktoré sú zodpovedné za smrť desaťtisícov Američanov, a tiež podporou prevádzačstva nelegálnych migrantov do USA,“ poznamenal úrad.

Preto ODNI prvé kapitoly „Vlasť“ a „Bezpečnosť hraníc“ venovala práve drogovým kartelom a latinskoamerickým kriminálnym organizáciám. Najväčšiu hrozbu podľa amerických tajných služieb predstavujú mexické kartely ako Sinaloa alebo Jalisco Nueva Generación a ich operácie v oblastiach pašovania drog, riadenej migrácie a prania špinavých peňazí.

Spomínané kartely paradoxne znižujú vlastný stupeň hrozby tým, že sa zamotávajú do vnútorných konfliktov, stále sú však najväčšími importérmi fentanylu, heroínu, metamfetamínu a kokaínu z Južnej Ameriky. Niektoré sa podľa hodnotenia tajných služieb prispôsobili novému hraničnému režimu.

Hrozbou tejto kategórie sú aj kolumbijské ľavicovo-extrémistické milície FARC a ELN, ktoré sú okrem destabilizácie susedných krajín zodpovedné aj za výrobu a pašovanie kokaínu do USA alebo Európy. Na rozdiel od mexických kartelov však rozvíjajú spoluprácu s gangmi v Brazílii a Ekvádore – kde proti nim prezident Daniel Noboa ešte vlani nasadil armádu.

Medzi hrozby nižšieho rádu zaradila Gabbardovej kancelária kartely Tren de Aragua z Venezuely a salvádorský MS-13, ktoré pôsobia v imigrantských komunitách svojich súkmeňovcov v Spojených štátoch, ako aj haitské alebo jamajské kriminálne gangy. Nárast počtu ich členov aj aktivít očakáva ODNI najmä v súvislosti s pokračujúcou destabilizáciou Haiti a Kuby, ako aj s extrémnymi prejavmi počasia v Strednej Amerike.

Tie majú podľa tajných služieb spôsobiť ďalší prísun migrantov, hoci pohraničná stráž zaznamenala v januári medziročný pokles vstupov o 83,8 percenta. Za celý rok 2025 tiež klesol počet zaistených migrantov o 79 percent oproti roku 2024.

Ďalšie veľmoci

Prekurzory, teda látky na výrobu nelegálnych opioidov, sa však nevyrábajú priamo v štátoch Latinskej Ameriky. Kartely ich podľa ODNI dovážajú predovšetkým z Číny a Indie. Kancelária k tejto téme pripomenula, že od októbra minulého roka prisľúbili indický premiér Naréndra Módí aj čínsky prezident Si Ťin-pching rozsiahle kontroly vývozu týchto látok na západnú hemisféru.

Do výpočtu krajín, ktoré môžu byť vyzývateľmi USA a ohrozovať ich bezpečnosť, sa India nedostala. Čína, Rusko, Irán, Severná Kórea a Pakistan však podľa ODNI vyvíjajú balistické kapacity a „nové spôsoby dopravy hlavíc“, či už jadrových, alebo konvenčných.

Americká spravodajská komunita preto predpokladá, že do roku 2035 bude na svete viac ako 16-tisíc rakiet schopných dostreliť do Spojených štátov – oproti súčasným trom tisíckam. ODNI tiež pripomenula, že KĽDR má balistické kapacity s týmto dosahom už niekoľko rokov, kým Irán (napriek Trumpovmu tvrdeniu zo začiatku vojny) takýmito strelami nedisponuje.

Spomenuté mocnosti tiež čoraz častejšie využívajú malé bezpilotné technológie na vyčerpanie amerických systémov protivzdušnej obrany – čo robí Rusko na Ukrajine a Irán voči arabským spojencom USA v Perzskom zálive.

V téme arktickej bezpečnosti, ktorá si vyslúžila celú podkapitolu, ODNI poznamenala, že Moskva kontroluje polovicu pobrežia Severného ľadového oceánu, a rozširuje svoje strategické kapacity, ktorých najväčšiu časť má umiestnenú na polostrove Kola na východ od Fínska. Na polostrove, na ktorom leží mesto Murmansk, sídlia dve tretiny ruského jadrového arzenálu.

Ruská arktická flotila je podľa správy najväčšou na svete, keďže pozostáva zo 42 ľadoborcov a ďalších podporných plavidiel. Práve cez ruské pobrežie do arktickej oblasti vstupuje aj „nearktická“ Čína, a to spoločnými námornými cvičeniami a tiež investíciami.

Peking podľa Gabbardovej úradu rozširuje svoju obchodnú iniciatívu Jeden pás, jedna cesta (Belt and Road Initiative, BRI) o polárny sektor pod názvom „Polárna hodvábna cesta“.

„Selektívna spolupráca medzi Čínou, Ruskom, Iránom a Severnou Kóreou, motivovaná spoločným cieľom vyvažovať snahy a kroky USA a podporovať vlastné stratégie, posilňuje hrozbu, ktorú každá z týchto krajín predstavuje pre USA,“ poznamenala ODNI s tým, že ich vzájomné vzťahy sú vždy bilaterálne a „pojem
,aliancia protivníkov‘ preceňuje hĺbku súčasnej spolupráce“.

Čínska podpora Ruska a Iránu pomohla obom krajinám odolať americkým a spojeneckým sankciám, kým vojenská podpora KĽDR a Iránu pomáha Moskve viesť vojnu proti Ukrajine. „Tieto štyri krajiny budú pravdepodobne naďalej hľadať príležitosti na posilnenie svojej spolupráce, hoci pretrvávajúce rozdielne záujmy, ako aj obavy z priamej konfrontácie s USA, budú obmedzovať skutočný rozsah ich vzťahov,“ konštatoval úrad.

Spomínané vyzývateľské mocnosti sa budú ďalej snažiť vstupovať do „amerického“ priestoru Latinskej Ameriky. Dopyt po surovinách motivuje Čínu k spolupráci s krajinami ako Venezuela, Kuba a Nikaragua, zatiaľ čo Rusko sa sústredí na rozširovanie diplomatických a vojenských vzťahov.

Neistotu v tomto smere podporuje aj fakt, že na tento rok je plánovaná revízia severoamerickej obchodnej dohody USMCA (USA, Mexiko, Kanada). To sa dotkne najmä latinskoamerických ekonomík, ktoré exportujú medziprodukty do Mexika.

Od Pekingu sa však neočakáva stupňovanie napätia, čo by sa mohlo negatívne podpísať na benefitoch, ktoré pramenia zo spolupráce s komunistickou vládou. V otázke nezávislosti Taiwanu však americké tajné služby očakávajú, že Čína bude tlačiť na „vytvorenie podmienok“ pre zjednotenie – bez použitia vojenskej sily.

Do roku 2027 sa čínska vláda zrejme nepokúsi o napadnutie Taiwanu, konštatovali spravodajské agentúry. Môže sa však o to pokúsiť pri príležitosti stého výročia založenia Čínskej ľudovej republiky, teda v roku 2049.

Pre americkú obranu ostrova tajné služby očakávajú nákladnú a rizikovú operáciu, ktorá by v značnej miere ohrozovala životy amerických vojakov, ak by sa Washington rozhodol nasadiť vlastné sily.

Islamský terorizmus

V úvodnom výpočte hrozieb kancelária rovnako podotkla, že medzi „bezprostredné hrozby“ sa radia teroristické (najmä islamistické) organizácie, ako aj štáty a „neštátni aktéri“ s kapacitami dostrelu do Spojených štátov.

Tajné služby aj dnes sledujú organizácie ako al-Káida a Islamský štát, hoci konštatujú, že sú slabšie ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Hodnotenia Ústrednej spravodajskej služby (CIA), Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), vojenského spravodajstva (DIA) a mnohých ďalších agentúr odhadujú, že teroristická organizácia zodpovedná za útok na „Dvojičky“ má celosvetovo od 15-tisíc do 28-tisíc členov, zatiaľ čo Islamský štát operuje maximálne s 18-tisíc bojovníkmi.

Spravodajská komunita tiež priznala útek rodinných príslušníkov samozvaného kalifátu zo záchytných táborov v severovýchodnej Sýrii, odkiaľ ušli desaťtisíce žien, detí a mladistvých. Tí využili bezpečnostné vákuum počas odovzdávania moci od kurdských Sýrskych demokratických síl novej porevolučnej armáde.

Spojené štáty však sunnitskí extrémisti priamo neohrozujú, aj keď sa o to snažia. Trumpova administratíva totiž deportovala všetkých známych podozrivých s nálepkou „národnobezpečnostná hrozba“.

„Stále však stojíme pred výzvou, ako rozpoznať jednotlivcov, ktorí sa môžu pokúsiť o teroristický útok v USA až po vstupe do krajiny – čo sa týka aj desaťtisícov afganských azylantov, ktorí prišli do USA v posledných rokoch,“ poznamenala správa s odkazom na špeciálny azylový režim pre utečencov z Afganistanu.

ODNI ďalej varovala, že al-Káida aj Islamský štát v posledných rokoch zmenili taktiku a verbujú obyvateľov Spojených štátov. Títo „osamelí vlci“ sú vystavení islamistickej propagande, ktorú podľa úradu podporujú viaceré svetové udalosti – najmä vojna v Gaze.

Novoročný útok v meste New Orleans v roku 2025 si pripísal „kalifát“, rovnako ako marcový útok v štáte New Jersey a napadnutie židovského festivalu v meste Boulder (štát Colorado) 8. júna, uviedla ODNI vo výpočte hrozieb.

V samotnej Sýrii vláda Ahmada Šaru sa usiluje o zjednotenie aj za cenu násilných operácií, ako je to v prípade Kurdov na severovýchode. Americké tajné služby predpokladajú, že Šará sa bude počas roka sústrediť na unifikáciu drúzov na juhozápade krajiny.

Kancelária podotkla, že džihádistická ideológia je aj v súčasnosti hlavným motívom teroristických útokov, hoci tie sú hrozbou najmä pre „americké záujmy v zahraničí“. A kým tradičné teroristické organizácie ako al-Káida a Islamský štát slabnú, na sile získavajú proiránske šiitské militantné skupiny v Iraku alebo Libanone (Hizballáh).

Šíitské milície v Iraku sa po výzve na pomstu za zabitie najvyššieho vodcu Alího Chameneího zapojili do útokov na americké ciele – a donútili Washington evakuovať ambasádu v Bagdade, teda objekt s rozlohou približne 42 hektárov (čo je viac ako štát Vatikán). Podľa ODNI napriek americko-izraelským operáciám od 28. februára majú tieto skupiny stále kapacitu vykonávať „asymetrické“ útoky.

Americké spravodajské služby paradoxne ocenili afganské hnutie Taliban, ktoré upevňuje svoj bezpečnostný rámec – čím oslabuje odnož Islamského štátu v Chorásáne. Ten však aj naďalej predstavuje hrozbu pre americké záujmy v južnej Ázii.

Bezpečnostnú situáciu ohrozujú aj nedávne prestrelky medzi Afganistanom a Pakistanom, ako aj vysoká úroveň napätia medzi Pakistanom a Indiou, ktorá minulý rok viedla k prestrelkám.

V kapitole o Blízkom východe sa tiež vynímajú Irán a Izrael, pričom islamská republika sa podľa ODNI pokúsi o pomstu za zabitie ajatolláha Alího Chameneího, bývalého najvyššieho vodcu (no len v prípade udržania režimu), kým Tel Aviv po októbri 2023 „stratil trpezlivosť“ s asymetrickými akciami Hamasu alebo Hizballáhu.

Stabilitu teokratickej vlády však ohrozujú obnovené protesty, ktoré podporujú aj slabá ekonomika, nedostatok pitnej vody a rozsiahla korupcia v administratíve. V očiach spriaznených militantných a teroristických skupín však podľa ODNI stratila renomé, keď doteraz nedokázala pomstiť smrť veliteľa Revolučných gárd Kásema Solejmáního ani šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha.

Izrael sa aj po „prežití“ iránskeho režimu bude usilovať o to, aby islamská republika nebola schopná obnoviť jadrové a balistické kapacity, o ktoré prišla počas takzvanej dvanásťdňovej vojny a počas súčasnej operácie Epic Fury. Židovský štát tiež bude „proaktívne a provokatívne“ destabilizovať šiitskú vládu.

S novými globálnymi hrozbami sa roztrhlo vrece

Väčšinu spravodajskej komunity USA tvoria civilné tajné služby. Informácie, o ktoré sa zaujímajú, teda nie sú len vojenského charakteru, preto sa do výpočtu hrozieb pre USA dostali aj ekonomické a technologické riziká.

Takýmito hrozbami nevojenského charakteru sú „globálna ekonomická fragmentácia“, teda rozpad svetových obchodných štruktúr. To predpokladá, že vojny sa nebudú odohrávať len na bojisku, ale aj v rámci obchodov, AI a kvantových technológií. Súčasťou tohto vývoja je vzrastajúce pretláčanie veľmocí a ich zápas o dominanciu nad zásobovacími trasami, nové technologické preteky (po vzore tých vesmírnych zo studenej vojny), ako aj tlejúce a potenciálne vojny.

Na tomto výpočte vidno, že sa so sledovanými hrozbami priam roztrhlo vrece. ODNI preto poznamenala, že „nie všetky svetové hrozby sa priamo týkajú našej vlasti“.

Do kategórie menej závažných hrozieb zaradili tajné služby aj Irán, preto bolo pre spravodajskú komunitu prekvapivé, keď Pentagón oslabil zoskupenie dvojice lietadlových lodí USS Iwo Jima a USS Gerald Ford o druhú menovanú, ktorú premiestnil do Stredozemného mora.

Presun skupiny s najväčšou lietadlovou loďou tajné služby zrejme prekvapil, keďže jej nasadenie v Karibskom mori bolo súčasťou operácie Južný oštep zameranej proti drogovej hrozbe – ktorá má v hodnotení najvyššiu prioritu.

ODNI za rok 2024 zaznamenala 61 ozbrojených konfliktov medzi štátmi s celkovou bilanciou 129-tisíc mŕtvych. Počtom konfliktov ide o najvyššie číslo od konca druhej svetovej vojny, pričom krvavejšími boli roky 2021, 2022 a 2023.

Kým sa veľmoci pri použití sily držia na uzde, menšie mocnosti sa čoraz častejšie utiekajú k nátlaku na presadzovanie svojich záujmov, konštatovala ODNI. „Krajiny ako Egypt, Izrael, Pakistan, Turecko a Spojené arabské emiráty využívajú kombináciu smrtiacej pomoci, proxy síl alebo vlastných vojenských prostriedkov na provokovanie či oslabovanie svojich rivalov alebo na ovplyvňovanie susedných konfliktov vo svoj prospech,“ pokračuje správa.

„Mnohé krajiny sú teraz ochotnejšie používať popierateľné, donucovacie alebo násilné prístupy, ktoré nedosahujú prah vojny. Patria sem sabotáže, atentáty, zadržiavania, nesmrteľné útoky a využívanie migrácie ako zbrane,“ spresnila kancelária.

Ďalším potenciálnym frontom je podľa spravodajskej komunity vesmír. Kým tajné služby konštatovali, že Peking predbehol Moskvu v rebríčku vesmírnych vyzývateľov Washingtonu, na ukrajinskom bojisku vyzdvihli Kyjev ako príklad, ako môže krajina bez vlastného vesmírneho programu využiť komerčné technológie (Starlink) na obranu pred rádovo väčším a schopnejším súperom.

Rusko však zatiaľ vyvíja satelit, ktorý by na obežnú dráhu vyniesol jadrové zbrane. Aj ďalší strategickí protivníci USA cielia na americké vesmírne technológie, hoci zatiaľ len rušičkami.

Technológie

Vývoj umelej inteligencie (AI) a kvantového počítania podľa ODNI „vyvolal celosvetový záujem, ktorý neprejavuje známky ochabovania“. Generatívna AI však musí zostať podriadená človeku, varoval úrad s tým, že sa aj v tejto otázke o prvenstvo hlási Čína.

„Priekopníci v oblasti kvantových počítačov poskytnú svojim krajinám mimoriadnu technologickú výhodu oproti ostatným, pokiaľ ide o schopnosť rýchlo spracovávať informácie týkajúce sa národnej bezpečnosti a prelomiť súčasné šifrovacie metódy,“ poznamenala správa s výzvou, aby boli Spojené štáty na čele týchto snáh.

Takto pracujúce počítače budú schopné omnoho skôr prelomiť akékoľvek šifrovanie zodpovedné za ochranu finančných operácií, zdravotníckych či vládnych informácií, a skompromitovať ich aj so zdrojom. Spravodajská komunita preto navrhuje čo najrýchlejší vývoj „kvantovo rezistentného“ šifrovania.

V menej abstraktnej rovine stoja Spojené štáty pred hrozbou kybernetických útokov. Aj v tejto oblasti má prvenstvo Čína, ktorá sa spolieha na svoje výnimočné technologické kapacity, a ohrozuje virtuálne siete americkej vlády, kritickej infraštruktúry a súkromného sektora. Menej významnou hrozbou je Rusko, ktoré pácha „pokročilé kyberútoky“ a zbiera spravodajské informácie.

„Obe krajiny pokračujú vo svojom výskume a vývoji a v prípravných snahách s cieľom zdokonaliť svoje špičkové schopnosti v oblasti kybernetických útokov, ktoré môžu použiť proti USA,“ varovala Gabbardovej kancelária.

Kybernetické útoky, no tiež kybernetickú špionáž vykonáva podľa správy aj Irán, hoci len voči menším a slabším štátom, ako je Albánsko. Istá hackerská skupina napojená na Teherán zaútočila 11. marca na americkú zdravotnícku spoločnosť, pričom údajne vymazala 200-tisíc databáz a ukradla 50 terabajtov dát.

Oproti väčším mocnostiam však Irán jasne vyjadruje „zámer“ (intent), hoci mu chýba „schopnosť“ (capability). Toto rozlišovanie je pre spravodajskú prácu kľúčové, analytici sa totiž následne sústredia na vybrané hrozby, kým s ostatnými „len“ počítajú ako s pravdepodobnosťou.

Rozsiahlym kybernetickým programom disponuje aj Severná Kórea, pričom ho americké tajné služby označili za „sofistikovaný a flexibilný“. Pchjongjang totiž okrem kyberútokov využíva hackerské skupiny na krádež kryptomien, ktorými obchádza medzinárodné sankcie. Do obranného rozpočtu KĽDR prispievajú sumou jedna miliarda dolárov ročne.

Severná Kórea má tiež kapacity na dosiahnutie celého radu strategických cieľov proti terčom vrátane USA a Južnej Kórey, a čoraz častejšie využíva insiderov v spoločnostiach, ktoré sú terčmi týchto útokov. ODNI tiež vysvetlila, že pre toto taktické umiestnenie človeka využíva Pchjongjang falšované doklady, ktorými sa Kórejčan preukáže pri nástupe do „nič netušiacej“ práce.

Omnoho agresívnejšie ako štáty sa však správajú neštátni aktéri, najmä skupiny, ktoré prostredníctvom ransomvéru požadujú výkupné za spätné odblokovanie dát. V poslednom období tiež podľa kancelárie prechádzajú na rýchlejšie „high-volume“ útoky na rozsiahle databázy veľkých spoločností.

Zbrane hromadného ničenia

ODNI jadrovým a balistickým kapacitám venovala samostatnú kapitolu, no zaoberala sa aj „zbraňami hromadného ničenia“. Tie sa po upresnení skrývajú pod skratkou CBW, teda chemické a biologické zbrane, pri ktorých tajné služby predpokladajú ďalšiu proliferáciu – dôvodom je zhoršujúca sa bezpečnostná situácia, ktorá núti menšie mocnosti zásobovať sa vojenskými „žolíkmi“.

Aj v otázke jadrových kapacít pozorujú americké spravodajské agentúry pohyby, ktoré vyvolávajú obavy a nárast neistoty. Čína rapídne modernizuje svoje jadrové odpaľovacie zariadenia, kým ďalšie štáty disponujúce chemickými alebo biologickými zbraňami dopĺňajú svoj arzenál.

Čína, Severná Kórea, Pakistan a Rusko tiež modernizujú zariadenia na „prepravu“ týchto nekonvenčných zbraní. Do systémov dlhého dosahu pre nukleárne hlavice investuje aj India.

ODNI priznáva, že najväčší a najrozmanitejší jadrový arzenál má k dispozícii Rusko, ktoré však mešká s modernizáciou svojich kapacít. V modernizácii Moskva pokračuje aj napriek niekoľkým neúspešným testom.

„Čína naďalej sa usiluje o modernizáciu, diverzifikáciu a rozšírenie svojho jadrového potenciálu v rámci strategického súperenia s USA. Obe krajiny pokračujú vo vývoji systémov schopných niesť jadrové hlavice, ktorých cieľom je preniknúť cez americkú protiraketovú obranu alebo ju obísť,“ varovala kancelária.

Severná Kórea je podľa úradu „pevne odhodlaná“ rozširovať svoj jadrový arzenál, „čo dokazuje tempo jej odpaľovacích testov a zverejnené kapacity na obohacovanie uránu“.

Hoci pri Iráne stále nie je jasné, či sa usiloval o vývoj jadrovej zbrane, vyvíjal aj chemické a biologické zbrane, čo tajné služby USA pozorne monitorujú. Chemický arzenál modernizovalo aj Rusko, ktoré podľa tajných služieb najmenej dvakrát použilo novičok v cielených taktických operáciách – na likvidáciu konkrétnych jednotlivcov.

Výčitky voči Európe

Samostatnou kapitolou je americké pozorovanie vývoja v Európe. Hoci tajné služby ocenili zvrátenie „desaťročí podfinancovania“ obranných sektorov, „veľká časť Európy čelí výzvam alebo kapacitným obmedzeniam, ktoré v blízkej budúcnosti bránia intenzívnej bezpečnostnej spolupráci“. „Niekoľko členských štátov EÚ čelí rastúcemu štátnemu dlhu v spojení s mizivým rastom,“ poznamenala ODNI.

Viaceré štáty starého kontinentu sa tiež podľa Washingtonu boria s dôsledkami rozsiahlej migrácie „vrátane islamistickej radikalizácie v niektorých imigrantských komunitách“. Problémom najmä pre Nemecko a Taliansko je aj demografická situácia, ktorej výsledkom budú „vážne fiškálne výzvy“ ohrozujúce sociálne systémy týchto krajín.

„Veľká časť Európy sa spoliehala na nízkokvalifikovaných prisťahovalcov, aby zmiernila nedostatok pracovnej sily, najmä preto, že mediánový vek na kontinente presahuje 47 rokov. Rôzne faktory vrátane nedostatku efektívnej asimilácie, však obmedzili schopnosť absorbovať nových prisťahovalcov a odlišné hodnotové systémy podnecovali sociálne napätie,“ poznamenali tajné služby USA.

ODNI v správe spresnila, že už v roku 2024 žilo v Európe približne 90 miliónov migrantov zo zahraničia – pre porovnanie, populácia Iránu je okolo 98 miliónov ľudí.

„K výraznému nárastu od roku 2020 prispelo viac ako šesť miliónov Ukrajincov zaregistrovaných na dočasnú ochranu a vlny žiadateľov o azyl a utečencov, ekonomických migrantov a rodinných príslušníkov z Ázie, Blízkeho východu, Afriky, Latinskej Ameriky a Karibiku,“ podotkla kancelária.

Následný nedostatok sociálnej integrácie podľa ODNI spôsobil, že sú niektorí mladí imigranti náchylnejší na politickú a náboženskú radikalizáciu, „alebo prichádzajú už ako radikalizovaní“. Z tohto dôvodu sú na vzostupe sociálne fenomény ako terorizmus, násilie voči ženám alebo antisemitizmus. To zase vyvoláva odmietavú reakciu u domáceho obyvateľstva.

Svojou troškou k destabilizácii Európy prispieva aj rusko-ukrajinská vojna, ktorá podľa Gabbardovej úradu oživila obavy z etnických konfliktov. Rusi totiž podporujú spriaznené Srbsko vo vzťahu k separatistickému Kosovu, ako aj srbské komunity v okolitých krajinách, najmä Republiku srbskú ako súčasť federácie Bosny a Hercegoviny.

Rusko si tiež na pozadí vojny na Ukrajine „zachováva schopnosť selektívne ohrozovať záujmy USA na celom svete vojenskými aj nevojenskými prostriedkami“. Stále totiž operuje konvenčnými aj jadrovými silami, ktoré sú samy osebe hrozbou pre americké záujmy. Napriek prebiehajúcej vojne sa pozemné sily Moskvy zväčšili, kým vzdušné sily a námorníctvo sú „intaktné“ a pripravenejšie na veľký konflikt ako pred rokom 2022.

„V uplynulom roku si Rusko udržalo prevahu vo vojne proti Ukrajine a nevidí dôvod na zastavenie bojov, pokiaľ jeho sily naďalej získavajú územie,“ podotkli tajné služby. To je pravdepodobne dôvod, prečo sa od začiatku vojny v Iráne rusko-ukrajinské rokovania prakticky zastavili.

Snahy USA o pokračovanie rokovaní však môžu postoj Moskvy zvrátiť k rovnakým cieľom. „Trvalé urovnanie vojny na Ukrajine by mohlo otvoriť dvere k otepleniu vzťahov medzi USA a Ruskom a k zlepšeniu bilaterálnych geostrategických a obchodných vzťahov,“ predstavila ODNI možný scenár.