Verejné financie Slovenska zostávajú v pásme vysokého rizika. Vyplýva to zo Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2025, ktorú vo štvrtok predstavila fiškálna rada. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 percenta HDP, čo znamená, že Slovensko sa naďalej nachádza vo vysokom riziku.
„Každý rok publikujeme našu hlavnú správu o dlhodobej udržateľnosti, čo je naša povinnosť z pohľadu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ približuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
„Ak by sme chceli trvalo ozdraviť verejné financie, museli by sme prijať opatrenia v sume 7,9 miliardy eur,“ vyčísľuje Tóth. Ukazovateľ vyjadruje, o koľko by bolo potrebné okamžite a trvalo zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky verejnej správy, aby hrubý dlh v horizonte 50 rokov neprekročil bezpečnú úroveň 50 percent HDP.
Inak povedané, tento objem trvalých opatrení by bol potrebný, aby sa verejný dlh v dlhodobom horizonte udržal pod bezpečnou hranicou.
Dlh je na historickom maxime
Rada upozorňuje, že Slovensko sa od roku 2022 nepretržite nachádza v pásme vysokého rizika. Hrubý verejný dlh dosahuje 61,4 percenta HDP, čo je historicky najvyššia hodnota. Súčasne rastie aj čistý dlh.
Podľa Tótha je situácia vážna aj preto, lebo Slovensko sa do takéhoto stavu dostalo bez krízy porovnateľnej s pandémiou alebo globálnou finančnou krízou. „Ak by prišla ďalšia kríza, zastihla by nás nepripravených,“ varuje. Štát by tak mal podstatne menší priestor pomáhať domácnostiam a firmám.
Bez ďalších opatrení by podľa výpočtov rady verejný dlh prekročil hranicu 100 percent HDP už v roku 2038. V päťdesiatročnom horizonte by sa mohol priblížiť až k 400 percentám HDP. „To by v realite nenastalo, pretože finančné trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri oveľa nižších úrovniach,“ vysvetľuje predseda. Takýto vývoj označil za „grécky scenár“.
Tri konsolidačné balíčky nestačili
Vláda prijala tri konsolidačné balíčky, no podľa správy sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií výraznejšie nezlepšila. Oznámený objem opatrení síce predstavoval 7,4 miliardy eur, rada však ich reálny efekt odhaduje na 5,4 miliardy eur.
Pozitívny vplyv konsolidácie podľa Tótha oslabili nové výdavkové opatrenia kabinetu, pomalší rast ekonomiky aj menej priaznivá štruktúra prijatých opatrení. „Udržateľnosť sa významnejšie nezlepšila ani po troch kolách konsolidácie,“ konštatuje.
Inštitúcia zároveň upozorňuje, že štát dnes dosahuje najvyššie daňové a odvodové príjmy za posledných 25 rokov, no napriek tomu zostávajú deficity vysoké. Slovensko sa tak podľa Tótha dostalo do „konsolidačnej pasce“: vysoké zdanenie zhoršuje konkurencieschopnosť, jeho zníženie by však bez náhradných opatrení ešte viac zvýšilo tlak na deficit.
Vláda uvoľnila vlastné rozpočtové ciele
Rada reagovala aj na stredajšie rozhodnutie vlády, ktorá v materiáli ministerstva financií posunula deficitné ciele smerom nahor. Deficit verejných financií má v roku 2027 dosiahnuť 4,2 percenta HDP a v roku 2028 4,1 percenta HDP. Pôvodný plán pritom počítal s deficitom tri percentá HDP v roku 2027 a 2,2 percenta HDP v roku 2028.
„Boli sme nemilo prekvapení,“ reaguje Tóth. Pripomenul, že programové vyhlásenie vlády hovorilo o stabilizácii dlhu do konca volebného obdobia. Podľa inštitúcie by však na stabilizáciu dlhu bolo dnes potrebné znížiť deficit pod 2,5 percenta HDP.
„Včerajším uvoľnením na 4,2 percenta HDP vláda uvoľnila cieľ oproti pôvodnému plánu o 1,8 miliardy eur,“ vyčísľuje predseda. Podľa rady to znamená faktické vzdanie sa ambície stabilizovať verejný dlh.
Najväčšou záťažou zostáva dôchodkový systém
Približne 40 percent problému dlhodobej neudržateľnosti verejných financií tvorí dôchodkový systém. Jeho deficit sa má pri zhoršujúcej sa demografii zvýšiť zo súčasných viac ako dvoch percent HDP na takmer štyri okolo roku 2060.
Inštitúcia varuje najmä pred nesystémovými zásahmi, akými by boli opätovné zastropovanie dôchodkového veku alebo zvrátenie reformných opatrení. Takéto kroky by mohli zhoršiť udržateľnosť verejných financií o viac ako dve percentá HDP.
Eurofondy pomáhajú udržať rast ekonomiky
Tóth poukázal aj na význam eurofondov. Slovensko podľa neho z domácich zdrojov investuje podstatne menej než okolité krajiny, zatiaľ čo väčší objem peňazí smeruje na bežné výdavky.
„Eurofondy v minulom a predminulom roku dokázali udržať rast ekonomiky nad nulou,“ povedal. Strata prístupu k týmto zdrojom by však predstavovala vážny hospodársky problém. Ako príklad rada uviedla Maďarsko, ktoré po obmedzení eurofondov začalo v regióne výraznejšie zaostávať.
Rozpočtová rada preto vyzýva vládu, aby pripravila dôveryhodný plán ozdravenia verejných financií. „Je otázka, či politici chcú, aby o štruktúre opatrení rozhodovali tretie strany, alebo si spravíme poriadok sami,“ odkazujú analytici.
Ten istý rok, iný pohľad
Štát, naopak, vníma výsledok hospodárenia verejných financií za rok 2025 priaznivo. Deficit na úrovni 4,45 percenta HDP, ktorý bol nižší než rozpočtový plán aj neskoršie odhady, podľa neho naznačuje určitú mieru fiškálnej disciplíny.
Ministerstvo financií SR o tomto vývoji informovalo 21. apríla a paradoxne zdôraznilo najmä vplyv efektívneho riadenia a prijatých opatrení. V tomto svetle teda vláda interpretuje výsledok ako potvrdenie správne nastaveného konsolidačného kurzu.
Pri podrobnejšom pohľade však nadobúda význam aj širší kontext a porovnanie s hodnoteniami nezávislých inštitúcií.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž vo svojom výstupe z 30. apríla síce potvrdzuje zlepšenie medziročného hospodárenia – deficit klesol o viac než dva percentuálne body HDP oproti roku 2024 –, no zároveň upozorňuje, že časť tohto vývoja nemožno pripísať výlučne systémovým opatreniam.
Výsledok bol podľa nej ovplyvnený aj dočasnými faktormi a priaznivejším než očakávaným vývojom niektorých príjmových položiek.
Rozdiel v interpretácii je tak skôr otázkou dôrazu než čísel. Kým rezort financií vyzdvihuje prekonanie rozpočtových cieľov a odolnosť voči nepriaznivému externému prostrediu – vrátane slabšieho rastu v Nemecku a Rakúsku či pretrvávajúcich obchodných napätí –, ekonómovia upozorňujú na pretrvávajúce štrukturálne riziká.
Ide najmä o udržateľnosť verejných financií v strednodobom horizonte a potrebu pokračovať v konsolidácii aj po odznení jednorazových vplyvov.
Za zmienku stojí aj fakt, že krajina síce splnila fiškálne pravidlá Európskej únie vrátane limitov verejných výdavkov, no podľa Tótha sú tieto pravidlá pre Slovensko nastavené nesprávne. „To znamená, že aj keď fiškálne plníme, neznamená to, že ozdravujeme verejné financie, a neznamená to, že stabilizujeme rast dlhu,“ vysvetľuje.
Rada zároveň upozorňuje, že vláda v roku 2025 nepredložila opatrenia na zníženie dlhu, ako jej to nariaďuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a takisto neodôvodnene odkladá povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery.