Teherán údajne reagoval návrhom na moratórium v rozsahu jednociferného počtu rokov a monitorovaným zmiešavaním týchto zásob tak, aby vznikol nízko obohatený urán.
Irán zároveň dlhodobo odmieta záujem o vytvorenie jadrovej zbrane. V krajine platí náboženský dekrét (fatva), ktorý zakazuje výrobu zbraní hromadného ničenia. Ústne ho vydal bývalý najvyšší duchovný vodca krajiny Alí Chameneí, ktorého Izrael a USA zabili počas prvých hodín bombardovania.
Útok na Irán a zabitie tamojších elít však spôsobili, že hrozba výroby jadrových zbraní je väčšia ako pred vojnou. Teherán dnes verí slovám Západu oveľa menej. Vystihujú to aj výroky šéfa parlamentu na víkendových rokovaniach s USA: „Moji kolegovia v iránskej delegácii predložili konštruktívne návrhy, ale druhá strana v tomto kole rokovaní nakoniec nedokázala získať dôveru iránskej delegácie.“
Azda nikto preto nemôže byť zaskočený tým, že Irán nechce úplne pustiť z rúk svoj odstrašujúci potenciál.
Hormuz mal byť počas prímeria otvorený. Realita je odlišná
Podobná premisa pritom platí aj v prípade Hormuzského prielivu. Irán Američanom sľúbil, že komerčným lodiam počas dvojtýždňového prímeria umožní bezpečný prechod cez koridor. Tento sľub však napĺňa veľmi pomaly.
Počas prvých dní po uzavretí prímeria ním neprešlo o nič viac lodí ako počas vojny. A aj po týždni pokoja zbraniam je ich počet stále dramaticky nižší ako v bežných mierových časoch.
Teherán tak ani počas prímeria nepúšťa z rúk svoju najsilnejšiu páku, ktorú má na Trumpa, čo amerického prezidenta nahnevalo. Ešte viac oleja priliala do ohňa jeho požiadavka, aby všetky lode počas prímeria aj prípadného mieru za bezpečný prechod prielivom platili do iránskej kasy po dva milióny dolárov.
Donald Trump sa preto na toto „globálne vydieranie“ rozhodol reagovať rovnako ako Irán – blokádou. Ešte cez víkend vyhlásil, že aj Spojené štáty budú lustrovať všetky plavidlá, ktoré prešli cez úžinu a v iránskych prístavoch zaplatili tranzitný poplatok.
Upchatie Hormuzu bolo pre Irán zlatou baňou. Benefity sa končia
Hoci bol Trumpov prvotný popis blokády v príspevku na sociálnej sieti Truth kostrbatý, jeho plán je jasný – chce Iránu zrušiť zlatú baňu. Ten si ju vytvoril vďaka tomu, že obmedzil prístup pätiny svetového objemu ropy na trh, zatiaľ čo za vysoké ceny naďalej do sveta (Číny) vyvážal svoju vlastnú komoditu.
Odhady hovoria, že export iránskej ropy sa od začiatku vojny vôbec neznížil a denne predstavoval 1,5 až 1,8 milióna barelov, pričom okrem toho posielal na trh aj spracované produkty. Globálne ceny ropy sú extrémne volatilné, no od začiatku konfliktu sú v podstate neustále aspoň o polovicu vyššie ako pred vojnou. Grafy navyše ukazujú papierovú cenu, lenže jednotlivé správy hovoria o tom, že fyzické dodávky sa predávajú už aj za 150 dolárov za barel. Irán tak posledný mesiac na predaji dobre zarábal.
Americká blokáda sa začala v pondelok (13. 4.), pričom z hľadiska kapacít by to pre námorníctvo USA nemala byť príliš veľká výzva. Velenie má čerstvé skúsenosti s podobnými operáciami pri Venezuele alebo Kube.
Zároveň je v tom aj istá strategická a ekonomická logika.
„Z asymetrickej situácie sa stáva situácia symetrická,“ píše český ekonóm Lukáš Kovanda, podľa ktorého tým „USA získavajú páku na Irán“. Zároveň podotýka, že pre blokádu iránskej ropy vypadnú dodávky najmä Číne, ktorá by mohla vyvíjať diplomatický tlak na Teherán, aby Hormuz spriechodnil.
Trumpova blokáda bude bolieť aj Ameriku
Jadro problému však pre Trumpa spočíva v tom, že ropa je jeho najväčšou slabinou. Čím menej jej pôjde na trh, v tým horšej situácii sa nachádza.
Pre americkú blokádu z trhu zmiznú ďalšie dva milióny barelov denne, čo bude tlačiť ceny ešte strmšie nahor.
Samozrejme, dá sa argumentovať tým, že ak Irán v Hormuze blokuje takmer 20 percent svetových dodávok ropy, tak iránske dve percentá nebudú mať veľkú váhu.
Tieto čísla sú však skreslené.
Hoci cez úžinu pred vojnou naozaj prechádzala na trh asi pätina objemu ropy, viaceré arabské štáty časť svojho vývozu posielajú inými trasami.
Saudskou Arábiou sa napríklad tiahne do Červeného mora ropovod East-West s dennou kapacitou na úrovni siedmich miliónov barelov, čo predstavuje zhruba dve tretiny jej vývozu. Spojené arabské emiráty vedia rúrou takisto obísť kľúčovú úžinu a poslať ňou na trh väčšiu časť objemov.
V praxi tak Irán v Hormuze momentálne neblokuje všetku ropu z Perzského zálivu. Finálne číslo rýchlo padá do rozmedzia niekde medzi 10 až 15 percentami svetovej ponuky. Stále ide o obrovský výpadok, no v tomto svetle sa úbytok iránskej ropy javí podstatne vážnejšie.
Arabské štáty sa navyše obávajú, že sa Teherán bude odvetným krokom snažiť zablokovať aj ďalšiu kľúčovú úžinu – prieliv Báb al-Mandáb, ktorý spája Červené more s Indickým oceánom.
Ide presne o tú trasu, ktorú Saudská Arábia potrebuje na to, aby dokázala presmerované milióny barelov dostať na trh. Práve preto jej predstavitelia podľa denníka Wall Street Journal lobujú u Trumpa, aby od blokády upustil.
Čo je najpodstatnejšie, drahá ropa sa pretavuje do inflácie naprieč všetkými ekonomikami. Vyššie cenovky, najmä pri palivách a účtoch za energie pritom vedia silno zamávať americkými voličmi. Trump to dobre vie, keďže mu pomohli vyhrať jeho druhý pobyt v Bielom dome.
Škody plynúce z blokády úžiny navyše vnímajú a pociťujú aj finančné trhy. A tie Trump takisto veľmi dobre počúva. Bolo to vidieť aj na načasovaní prímeria, ktoré prišlo krátko po tom, ako strmo stúpol výnos na amerických dlhopisoch. Rovnaký krok späť pritom urobil aj pred rokom, keď po oznámení obchodnej vojny začal prudko klesať akciový aj dlhopisový trh.
Nie je teda vôbec jasné, koho Trumpova taktika vyčerpá ako prvého. Magazín Economist napríklad píše, že hoci zastavenie toku príjmov z predaja ropy bude Irán výrazne bolieť, v roku 2018 už prežil takmer úplné zastavenie svojho exportu ropy a vďaka štedrému poslednému mesiacu môže vydržať aj šesť mesiacov amerického tlaku.
Je naozaj otázne, či má toľko času aj Donald Trump.
