Vojna spôsobuje demografickú krízu v Rusku a na Ukrajine. Zdroj: ANATOLII STEPANOV / AFP / AFP / Profimedia

Vojna spôsobuje demografickú krízu v Rusku a na Ukrajine. Zdroj: ANATOLII STEPANOV / AFP / AFP / Profimedia

Demografia v tieni vojny. Ako Rusko a Ukrajina strácajú deti

Mŕtvi na fronte aj v zázemí, duševne zničení ľudia neprajúci si plodiť deti, vlna emigrácie, bieda, neustály pocit strachu a vidina neistej budúcnosti. Rusko aj Ukrajina zažívajú demografickú ľadovú dobu.

Začiatkom roka 2026 ukrajinské ministerstvo spravodlivosti zverejnilo demografické údaje za predošlý rok. Hoci miera úmrtnosti medziročne klesla o dve percentá, na jedno narodené ukrajinské dieťa pripadajú – podobne ako v predošlé roky plnohodnotnej vojny – tri úmrtia. Dlhodobý pokles pôrodnosti sa začal ešte v čase, keď bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu, a zrýchlil sa v roku 2014.

Najvyššia a medziročne občas sa zvyšujúca pôrodnosť pretrváva iba v západnej časti krajiny, predovšetkým vo Ľvovskej a Volynskej oblasti. Aj tam však od začiatku ruskej invázie pôrodnosť výrazne klesla a jej občasný medziročný nárast je na úrovni štatistickej chyby nepresahujúcej pár desiatok novorodencov.

Jeden ku trom

Pripomeňme, že hoci ukrajinský národ prežíva posledné roky s pomerom 1 : 3, krajina je na tom horšie, pretože daný pomer nezahŕňa státisíce Ukrajincov, ktorí z nej emigrovali. V porovnaní s rokom 2021 sa pôrodnosť v roku 2025 znížila 1,6-krát. Zároveň bolo v roku 2025 zaznamenaných 485 296 úmrtí.

Kým v roku 2021 pripadalo na jednu ukrajinskú matku 1,22 dieťaťa, v roku 2025 išlo o 0,8 až 0,9 dieťaťa. Pripomeňme, že na prirodzený prírastok obyvateľstva je potrebný koeficient 2,1.

Analytici vysvetľujú citeľný pokles súhrou viacerých činiteľov: veľkými ľudskými stratami v radoch nielen mužskej populácie, rozdelením rodín, núteným odchodom miliónov občanov do zahraničia, ako aj dlhodobou neistotou a bezpečnostnými rizikami.

Predpovedať presnú mieru poklesu počtu obyvateľov však nateraz nemožno, keďže nie je vylúčené, že po vojne dôjde k nárastu pôrodnosti, takisto ako nie je vylúčené, že vojna bude trvať ešte niekoľko rokov a páry, ktoré založenie rodiny odkladali na povojnové obdobie, zostanú bezdetné.

Neružová budúcnosť

Podľa demografov je pritom už teraz možné predpokladať katastrofický demografický úpadok viacerých častí Ukrajiny aj v prípade, že by okamžite došlo k uzavretiu mieru či prímeria s agresorom. Severná časť Sumskej a Černihivskej oblasti vymierala „prirodzenou cestou“ ešte pred vojnou a invázia celý proces starnutia a populačnej straty regiónu iba urýchlila.

Demografi zároveň predpokladajú vznik 30 kilometrov širokého vyľudneného pohraničného pásu, ktorý sa bude tiahnuť pozdĺž novej rusko-ukrajinskej a prípadne aj bielorusko-ukrajinskej hranice, keďže budovať tam školy, nemocnice a ďalšiu infraštruktúru neobranného charakteru bude z pohľadu Kyjeva s ohľadom na možné pokračovanie vojny neperspektívne.

V pohraničnej oblasti budú môcť podľa demografov poľnohospodári využívať pôdu a bude možné ťažiť nerastné suroviny, ale pôjde o nehostinné a z demografického hľadiska stratené územie. Investíciám na severovýchode sa totiž môže okrem štátu brániť aj súkromný sektor, ktorý sa pravdepodobne sústredí na rozvoj strednej Ukrajiny.

Pod znakom orla

V roku 2023 Rusko dosiahlo neslávny rekord: v krajine sa narodilo menej detí ako v „ťažkých deväťdesiatych rokoch“, pričom v roku 2024 bola pôrodnosť v Rusku na ešte nižšej úrovni ako rok predtým. V roku 2025 klesla pôrodnosť 11. rok v rade, pričom výrazne sa o to pričinila aj politická nestabilita. Viaceré oblasti však začali vymierať ešte počas komunizmu.

Vinou nestability bol rok 2025 prelomový. V Rusku bola pôrodnosť podľa demografov na najnižšej úrovni za dve storočia. Na jednu občianku Ruska pripadá 1,418 dieťaťa a situácia je tak napriek všemožným prijímaným opatreniam alarmujúca. Za demografickú zimu môže vysoká miera potratov, ktorú sa snaží Kremeľ znížiť, avšak kritici hovoria o boji s následkom namiesto príčiny.

Pripomeňme, že od jari 2025 sú oficiálne demografické štatistiky v Rusku utajené. Prestali sa zverejňovať údaje o počte narodení, úmrtnosti a dokonca aj o celkovom počte obyvateľov. Neštátni pozorovatelia v Rusku aj v emigrácii hodnotia tento krok ako snahu ukryť katastrofický demografický vývoj v štáte.

„V Moskve je čoraz viac Arménov, Tadžikov, Kirgizov a črtá sa tendencia k poklesu počtu príslušníkov slovanského obyvateľstva,“ písal portál Moskovskij komsomolec 6. novembra 2025 s odkazom na výskum pracovníkov Ústavu všeobecnej genetiky Ruskej akadémie vied (RAN).

Správu s odvolaním sa na Moskovského komsomolca prinieslo významné regionálne médium Regions, ako aj jedny z najčítanejších portálov ruského internetu Lenta (funkčná iba s ruským VPN) či Gazeta. Hoci zatiaľ v Rusku prevažujú migranti z Tadžikistanu a Uzbekistanu, výrazne rastie podiel občanov Bangladéša a Indie, z ktorej Kremeľ mieni doviezť ďalšie stovky tisíc až jednotky miliónov migrantov.

Rusko má v porovnaní s Ukrajinou omnoho bezpečnejšie zázemie a stabilnejšiu budúcnosť, čo do krajiny láka státisíce migrantov, ktorí tlačia demografické ukazovatele do zelenších čísel. Čas ukáže, ako sa s úbytkom obyvateľstva vyrovná krajina pod znakom trojzubca.