Pre USA by bolo silové riešenie situácie veľmi zložité, pretože zaistenie bezpečnosti prielivu by si vyžadovalo pozemnú operáciu. A aj keby sa podarila, je otázkou, či by vždy pár dronov nestačilo na to, aby sa prevádzka opäť zastavila. Navyše by poisťovne v tejto situácii permanentného nebezpečenstva odmietali lode poistiť.

Bez politickej dohody a vôle je tak úžina de facto neprejazdná. Teraz je jasné, že dosiahnutie konsenzu bude naozaj zložité a celá kríza môže trvať veľmi dlho. Zatiaľ to trhom neprekáža, ale otázka zostáva rovnaká: ako dlho si finančné trhy dovolia ignorovať dôsledky tohto konfliktu?

AI bublina pohlcuje ďalších hráčov

Jedným z dôvodov, prečo si trhy môžu dovoliť celú krízu ignorovať, je zmena naratívu okolo umelej inteligencie. Posledné dva roky totiž platilo, že nech sa deje čokoľvek, investor nákupom akcií Nvidie nemohol nič pokaziť. Akcie tejto firmy rástli, pretože technologická revolúcia umelej inteligencie stála práve na jej čipoch.

Teraz sa však investorský záujem obrátil k jej konkurencii. Zatiaľ čo akcie Nvidie od začiatku tohto roka posilnili o „iba“ 13,9 percenta, dve konkurenčné firmy AMD a Intel od začiatku roka 2026 doslova explodovali. AMD pridalo 103 percent a Intel pridal 207 percent. Tieto príležitosti na rýchle zbohatnutie tak naďalej udržujú silný investorský záujem.

Nie je to však iba konkurencia Nvidie, kto zažíva zlaté časy. Budovanie nových dátových centier nebude iba o nákupoch čipov, ako sa na začiatku predpokladalo. Investori si uvedomili, že ich výstavba bude náročná aj na ďalšie komponenty, vďaka čomu rastú aj výrobcovia pamäťových kariet.

Stačí sa pozrieť na spoločnosti Micron, Corning alebo francúzsky Soitec: prvá ťaží z hladu po HBM pamätiach, druhá z optiky pre AI datacentrá a tretia z fotoniky. Investičné príležitosti sa teraz nachádzajú v týchto menších firmách.

Pre Nvidiu to znamená zložitejšiu situáciu, pretože sa ukazuje, že z veľkého koláča investícií do umelej inteligencie si bude ukrajovať menší diel. Počet firiem podieľajúcich sa na konštrukcii dátových centier skrátka veľmi rýchlo rastie a práve tieto spoločnosti teraz živia záujem o umelú inteligenciu. Investičná bublina sa tak ďalej nafukuje, pretože je do tohto príbehu zapojených čoraz viac aktérov.

Záhada americkej nezamestnanosti

Na konci minulého týždňa sme sa dozvedeli veľmi dôležitý údaj. Americká nezamestnanosť zostáva stále na úrovni iba 4,3 percenta a ekonomika v apríli vytvorila ďalších 115-tisíc pracovných miest. Na prvý pohľad ide o veľmi dobrý výsledok.

Ani nástup umelej inteligencie, ani zdraženie benzínu si zatiaľ nevybrali viditeľné obete na americkom pracovnom trhu. A práve v tom spočíva onen problém. Na papieri sa zdá všetko veľmi krásne, ale do tohto obrazu príliš nezapadá záplava správ o prepúšťaní v popredných amerických firmách.

Cloudflare oznámil prepustenie zhruba 1 100 zamestnancov, teda približne pätiny svojej pracovnej sily, a to nie preto, že by sa firma ocitla na pokraji kolapsu, ale preto, že sa chce transformovať na éru takzvanej agentic AI.

Coinbase prepúšťa okolo 700 ľudí, teda 14 percent zamestnancov, pričom jej šéf Brian Armstrong otvorene hovorí o tom, že firma musí byť „lean, fast and AI-native“ (štíhla, rýchla a priamo integrovaná s umelou inteligenciou).

Ešte zaujímavejšia je situácia v najväčších technologických gigantoch. Meta podľa dostupných správ plánuje zrušiť zhruba osemtisíc pracovných miest a zároveň neobsadiť ďalších šesťtisíc otvorených pozícií.

Microsoft medzitým ponúka odchody zamestnancom v rámci buyout programu. Dohromady môžu tieto kroky zasiahnuť až 23-tisíc miest, a to v rovnakom čase, keď obe firmy masívne zvyšujú výdavky na umelú inteligenciu a dátové centrá.

Vzniká tak zvláštna dvojaká realita americkej ekonomiky. Oficiálne štatistiky stále ukazujú trh práce, ktorý sa drží prekvapivo dobre. Pod povrchom sa však odohráva preskupovanie, ktoré môže byť pre niektoré profesie úplne brutálne.

Umelá inteligencia zatiaľ americkú nezamestnanosť dramaticky nezdvihla, ale už začala meniť spôsob, akým firmy premýšľajú o zamestnancoch. Prestávajú ich vnímať ako nedotknuteľné aktívum a začínajú sa na nich pozerať ako na náklad, ktorý je možné v niektorých častiach organizácie efektívne nahradiť softvérom, automatizáciou a menšími tímami.

Presne týmto smerom mieri aj veta šéfky Upworku Hayden Brownovej, podľa ktorej sú „two-pizza teams dead“. Z toho vyplýva, že aj niekdajší ideál malého technologického tímu, ktorý sa dal nakŕmiť dvomi pizzami, je v ére AI možno už príliš veľkým luxusom.

To vytyčuje pomerne jasne smer: firmy nebudú nutne prestávať naberať ľudí, ale tam, kde predtým hľadali desiatky alebo stovky pracovníkov, budú po novom potrebovať len veľmi malé tímy vybavené silnou technologickou pákou.

Pre akciový trh je to dobrá správa, pretože sľubuje vyššiu produktivitu a nižšie náklady. Pre zamestnancov však ide o prvé varovanie, že skutočný dosah umelej inteligencie na pracovný trh sa nemusí objaviť naraz v jedinej štatistike, ale postupne, ako sa budú transformovať firma po firme a oddelenie po oddelení.

Kým sa však tento efekt zreteľne neprejaví v oficiálnych štatistikách americkej nezamestnanosti, trhy budú celú situáciu naďalej ignorovať. V roku 2026 totiž poznajú ceny finančných aktív iba jeden smer, a to smer k ešte vyšším hodnotám.