Keď si odmyslíme bojovú rétoriku z oboch strán, naozaj ide o pozitívny signál, pretože ukazuje, že rokovania pokračujú zdravým tempom. Nie príliš rýchlo, aby dohody neboli ušité horúcou ihlou a strany by tak mali zámienku ich porušiť. A zároveň situácia nie je zablokovaná, ale pomaly sa vyvíja. Takže v každom prípade je to dobrá správa.

Burza na steroidoch

Problém je však v tom, že táto dobrá správa prišla vo chvíli, keď trhy zažívajú ďalšiu vlnu eufórie z umelej inteligencie. Výsledky popredných technologických firiem z Magnificent Seven ukázali, že obrovské investície budú do dátových centier prúdiť aj naďalej. Vďaka tomu sa investori znovu začali zaujímať o všetko, čo súvisí s AI infraštruktúrou.

Výrobca čipov Intel po svojich výsledkoch doslova explodoval. Jeho akcie minulý týždeň vyskočili o závratných 23 percent za jediný deň. Lenže rast sa nezastavil a pokračoval ďalej. Intel hravo prekonal hranicu 110 dolárov, čo znamenalo ďalší skok o 36 percent v rozmedzí iba niekoľkých dní.

Tomuto rastu pomohla špekulácia o tom, že Apple a Samsung zvažujú produkciu čipov v Inteli, aby sa vyrábali na americkej pôde. Za posledný mesiac tak akcie pridali neuveriteľných 113 percent. Intel pritom nie je žiadny nádejný startup, ale kolosálny technologický gigant, a preto je tento cenový pohyb úplne výnimočný. Donald Trump a s ním celý Biely dom oslavujú. Intelu paradoxne pomohli aj výsledky konkurenčného AMD, ktoré sme sa dozvedeli tento týždeň.

Čísla AMD totiž potvrdili presne to, čo už trh čiastočne nacenil pri Inteli – absolútnu explóziu dopytu po AI hardvéri aj mimo dominujúcej Nvidie. Tržby AMD vyleteli na 10,3 miliardy dolárov, čo predstavuje rast o 38 percent, pričom kľúčový segment dátových centier zrýchlil medziročne o silných 57 percent.

Generálna riaditeľka Lisa Suová navyše ohromila investorov masívnym výhľadom: trh s procesormi pre dátové centrá umelej inteligencie podľa nej porastie tempom 35 percent ročne a do roku 2030 dosiahne jeho objem 120 miliárd dolárov. Nie div, že akcie AMD okamžite vystrelili o 18 percent a firma si suverénne kráča po trhovú kapitalizáciu 600 miliárd dolárov, čím za sebou necháva aj staré giganty, ako napríklad Exxon Mobil.

Celé to ukazuje na jednu úplne zásadnú a predvídateľnú vec. Nvidia si svoj gigantický technologický náskok a s ním spojené 194-miliardové tržby skrátka nemohla udržať na roky vopred. Zákazníci od Mety po OpenAI agresívne diverzifikujú dodávateľské reťazce a konkurencia sa na lídra trhu nevyhnutne doťahuje.

Umelá inteligencia je dynamický odbor, kde sa včerajšia hegemónia môže zajtra premeniť na urputný boj o trhový podiel. Spomeňme si, ako ešte pred rokom neochvejne kraľovala OpenAI a všetci si mysleli, že Googlu s jeho modelom Gemini už odišiel vlak a nikdy stratu nedoženie. Dnes sa karty masívne miešajú a hardvérový trh s čipmi čaká v nasledujúcich mesiacoch úplne rovnaká ťahanica, akú dnes vidíme na úrovni jazykových modelov.

Oslavy na finančných trhoch sa preliali z Wall Street do Japonska. Index Nikkei zaznamenal zo stredy na štvrtok jednu z najlepších obchodných seáns v roku a posilnil o viac ako 5,66 percenta. Najväčšiu zásluhu na tom má nárast japonskej banky SoftBank, ktorá poskočila o 18 percent. Táto banka je totiž jedným z najväčších investorov do dátových centier a technológií s tým spojených.

Ak sa podarí dotiahnuť výstavbu dátových centier do konca a následne tieto centrá začnú zarábať, môžu sa akcionári tejto banky tešiť na veľkú návratnosť investícií. Boom umelej inteligencie a posun vo vzťahoch Iránu a USA tak pomohli akciovým trhom zapísať si nové rekordy. Trump, aspoň čo sa týka trhov, môže byť spokojný. Nie sú však oslavy predčasné?

Hrozba skrytej inflácie

Ceny ropy síce výrazne klesli, ale zároveň sme stále veľmi ďaleko od predvojnových úrovní. Hormuzský prieliv je už určité obdobe uzavretý a mnoho ekonómov aj odborníkov na geopolitiku v poslednom čase pripomína, že sa tadiaľ zďaleka nepreváža len ropa a zemný plyn.

Štáty Perzského zálivu sa totiž z dôvodu diverzifikácie priemyslu a prístupu k lacným energiám masívne zamerali na energeticky náročnú výrobu hliníka. Značná časť svetovej produkcie tohto kovu je tak dnes paralyzovaná.

Cenové šoky sa reťazovo odrážajú aj v ďalších surovinách, čo jasne potvrdzuje vývoj takzvaného CRB indexu. Tento kľúčový komoditný benchmark v sebe neskrýva iba jednu komoditu, ale sleduje a priemeruje ceny koša až 19 rôznych surovín: od energetiky, ktorá tvorí 39 percent, a poľnohospodárstva, ktoré tvorí 41 percent, až po priemyselné a drahé kovy.

Aj napriek miernemu poklesu z posledných dní jeho hodnota od začiatku krízy stúpla zhruba o 30 percent. Svetová ekonomika sa tak bude musieť vyrovnať s ďalšou inflačnou vlnou, či už sa Hormuzský prieliv otvorí, alebo nie. Večierok na finančných trhoch sa tak môže kedykoľvek skončiť, len čo sa na stôl položí celý účet za iránsku vojnu.