Vojnu na Blízkom východe zrejme vnímajú ukrajinskí vojenskí stratégovia ambivalentne. Na jednej strane oslabila postavenie Iránu, ktorý patrí medzi najdôležitejších spojencov Ruska. Teherán dlhodobo dodáva Moskve drony Šáhid-131 a Šáhid-136, používané pri útokoch na ukrajinské mestá a infraštruktúru, pričom Rusko ich medzičasom začalo vyrábať aj vo vlastných závodoch pod označením Geraň-1 a Geraň-2 vo veľkých počtoch.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto dúfal, že americko-izraelská operácia obmedzí schopnosť Iránu podporovať Rusko a zároveň otvorí Kyjevu nové možnosti na Blízkom východe. Práve štáty Perzského zálivu sa totiž počas konfliktu presvedčili o limitoch vlastných systémov protivzdušnej obrany a začali sa zaujímať o ukrajinské skúsenosti z boja proti iránskym dronom.
Na druhej strane sa rýchlo ukázalo, že vojna prináša aj nepríjemné dôsledky. Spojené štáty musia dopĺňať vlastné zásoby zbraní a časť kapacít presmerovali na Blízky východ. V Kyjeve preto rastú obavy, že Ukrajina príde o časť západných dodávok, od ktorých je stále závislá.
Európa s prázdnymi rukami
Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) v polovici apríla zhodnotil, že európske štáty sa aj po nástupe Donalda Trumpa naďalej spoliehali na Spojené štáty pri vlastnom prezbrojovaní aj pri podpore Ukrajiny.
Mnohé vlády verili, že nákupy americkej techniky pomôžu zachovať transatlantické väzby a zabezpečia prístup k systémom, ktoré Európa sama nedokáže vyrábať v dostatočnom množstve. Typickým príkladom sú protivzdušné systémy Patriot.
Vojna medzi USA a Iránom spochybnila celý tento model.
Nielenže politicky Trump ponecháva obranu starého kontinentu na členské štáty, ale zároveň prestáva byť spoľahlivým dodávateľom vojenskej techniky. Doplniť rakety Tomahawk, ktoré sa používajú na útoky proti cieľom hlboko na nepriateľskom území, a strely Patriot a THAAD, určené na obranu pred prichádzajúcimi raketami a dronmi, potrvá USA aspoň tri roky.
Viaceré anonymné zdroje už prehovorili, že štáty Pobaltia a Škandinávie nedostanú to, čo si zakúpili v rámci vládneho programu Foreign Military Sales (FMS). Ak budú mať európske krajiny problém rýchlo posilniť svoje vlastné spôsobilosti, nedokážu efektívne pomôcť ani Ukrajine. A USA ich nezastúpia.
PURL nefunguje
V júli 2025 Trumpova administratíva úplne zastavila darovanie protiraketových striel Patriot Ukrajine. Namiesto toho ich začala predávať európskym spojencom, ktorí ich potom poskytujú Ukrajine cez program Prioritized Ukraine Requirements List (PURL). Zbrane dodávajú buď priamo zo zásob USA, alebo sú novo vyrobené, informuje Foreign Policy.
Dodávky však zaostávajú za potrebami. Spojené štáty už spotrebovali polovicu svojich zásob odhadovaných na 2 330 striel Patriot, a keďže vojna s Iránom sa nekončí, toto číslo môže ešte stúpnuť.
Zelenskyj pred pár dňami poslal Trumpovi a členom Kongresu list. Zdôraznil v ňom, že Ukrajina naliehavo potrebuje protibalistické rakety zo Spojených štátov.
„Len Spojené štáty dokážu vyrobiť takéto množstvo,“ prízvukovala hlava štátu s dôvetkom, že Rusko stupňuje raketové útoky, lebo stráca iniciatívu na bojisku.
Skutočnosť, že Trumpova administratíva na Zelenského žiadosť nereagovala, len potvrdzuje, že pozornosť Washingtonu sa uberá viac na Východ.
Vybudovať dlhodobé partnerstvá
Hoci v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou na oboch stranách zaznievajú reči o túžbe ukončiť ju ešte tento rok, Ukrajina už myslí dopredu. A stavia na tom, čo sa za uplynulé štyri roky naučila – na novej koncepcii vedenia vojny.
Koncom marca Zelenskyj navštívil Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty a Katar. Analytici označili toto turné za učebnicový príklad diplomacie vedenej počas vojny.
Zástupca tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Davyd Alojan vysvetlil, že oblasť Perzského zálivu nevnímajú ako príležitosť na krátkodobý zisk, ale skôr ako šancu vybudovať dlhodobé partnerstvá.
„Ak budeme opäť čeliť výzvam ako nedostatok ropy, sme presvedčení, že tieto krajiny budú stáť pri nás,“ vyhlásil Alojan.
Zelenskyj podpísal v Perzskom zálive dohody, ktoré nazval „historickými“. Hoci obsah nie je známy, predpokladá sa, že zaručujú východoeurópskemu štátu finančnú podporu, stabilné dodávky energií a strategické investície.
Dronová veľmoc
Výmenou za to Ukrajina poskytla týmto štátom 200 špecialistov na zachytávanie dronov, ktorí pomáhajú pri ochrane citlivej infraštruktúry aj amerických základní v oblasti.
Blízkovýchodné štáty chápu, že zostreľovať lacné pomalé iránske drony násobne drahšími nedostatkovými strelami Patriot je neudržateľné. Preto sa s Kyjevom dohodli na dodávkach kompletného balíka protivzdušnej obrany vrátane námorných dronov, systémov elektronického boja, technológií na detekciu a ničenie dronov a budovaní výrobných kapacít na Ukrajine aj v partnerských krajinách.
V inovatívnych obranných technológiách má Ukrajina spojencom čo ponúknuť. Vlani vyrobila približne tri milióny dronov a tento rok sa očakáva výroba až osem miliónov. Údermi dronov s dlhým doletom vyradila približne 40 percent ruskej exportnej kapacity ropy. Čiastočne išlo aj o reakciu na menej priaznivý dôsledok vojny s Iránom – rast cien ropy, z ktorého profituje Moskva.
Zelenskyj na návšteve Perzského zálivu prvýkrát od vypuknutia vojny nepôsobil ako politik, ktorý len odčerpáva medzinárodné zdroje, ale ako globálny líder v oblasti dronov.
Vojna na Blízkom východe tak pre Ukrajinu priniesla dva protichodné efekty. Na jednej strane ju pripravuje o časť západných zbraní a pozornosť Spojených štátov. Na druhej strane jej otvára dvere na nové trhy a umožňuje premeniť vojnové skúsenosti na strategický exportný artikel.