Vojnu na Blízkom východe zrejme vnímajú ukrajinskí vojenskí stratégovia ambivalentne. Na jednej strane oslabila postavenie Iránu, ktorý patrí medzi najdôležitejších spojencov Ruska. Teherán dlhodobo dodáva Moskve drony Šáhid-131 a Šáhid-136, používané pri útokoch na ukrajinské mestá a infraštruktúru, pričom Rusko ich medzičasom začalo vyrábať aj vo vlastných závodoch pod označením Geraň-1 a Geraň-2 vo veľkých počtoch.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto dúfal, že americko-izraelská operácia obmedzí schopnosť Iránu podporovať Rusko a zároveň otvorí Kyjevu nové možnosti na Blízkom východe. Práve štáty Perzského zálivu sa totiž počas konfliktu presvedčili o limitoch vlastných systémov protivzdušnej obrany a začali sa zaujímať o ukrajinské skúsenosti z boja proti iránskym dronom.

Na druhej strane sa rýchlo ukázalo, že vojna prináša aj nepríjemné dôsledky. Spojené štáty musia dopĺňať vlastné zásoby zbraní a časť kapacít presmerovali na Blízky východ. V Kyjeve preto rastú obavy, že Ukrajina príde o časť západných dodávok, od ktorých je stále závislá.

Európa s prázdnymi rukami

Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) v polovici apríla zhodnotil, že európske štáty sa aj po nástupe Donalda Trumpa naďalej spoliehali na Spojené štáty pri vlastnom prezbrojovaní aj pri podpore Ukrajiny.