Boltonovi právnici oponovali, že ich klient už s vládou absolvoval rozsiahly redakčný proces s cieľom odstrániť z rukopisu všetky utajované informácie. Práve to zákon vyžaduje od bývalých vládnych predstaviteľov USA, ktorí narábali so štátnym tajomstvom, pred publikovaním kníh a iných dokumentov. Boltonov právny zástupca ďalej tvrdil, že vláda otáľala s vydaním konečného súhlasu z politických dôvodov.

Sudca Royce Lamberth z okresného súdu v americkom Washingtone uznal, že vládne argumenty majú opodstatnenie a že Bolton „pravdepodobne zverejnil tajné materiály“. Vysvetlil však, že na súdny zákaz je už neskoro, pretože „kôň je už vonku zo stajne“ a neexistuje spôsob, ako tieto pravdepodobné štátne tajomstvá ochrániť. Státisíce výtlačkov už boli odoslané do kníhkupectiev po celom svete.

Lamberth napriek tomu naznačil Boltonove pretrvávajúce problémy s druhou Trumpovou administratívou, keď napísal, že Bolton „vystavil svoju krajinu ujme a seba občianskoprávnej (a potenciálne trestnej) zodpovednosti“.

Vo svojej predbežnej dohode o vine a treste s ministerstvom spravodlivosti sa Bolton nepriznal k zverejneniu štátnych tajomstiev. Vláda skôr trvá na tom, že zdieľal poznámky a návrhy knihy s mnohými ľuďmi a nekontrolovaným spôsobom, ktorý ich vystavil riziku hackerských útokov od zahraničných vlád a iných subjektov. Bolton je ochotný priznať sa k tomuto priestupku, aby sa vyhol horším obvineniam.

Technicky vzaté, obvinenie, s ktorým Bolton súhlasí, je nezákonné uchovávanie utajovaných informácií. Mohol by dostať trest odňatia slobody, ale to nie je isté.

Právny komentátor a bývalý federálny prokurátor Andrew McCarthy, ktorý v roku 1993 súdil pôvodných atentátnikov zo Svetového obchodného centra, poukazuje na to, že napriek charakteru trestného činu nie je za tento skutok stanovená minimálna sadzba.

Nie je to len Bolton

Bolton nie je ani zďaleka jediným vysokopostaveným vládnym úradníkom, ktorý bol v posledných rokoch obvinený z nesprávneho zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami. Podobné obvinenia s dôkazmi boli vznesené voči prezidentom Trumpovi a Joeovi Bidenovi, bývalej ministerke zahraničných vecí Hillary Clintonovej, generálovi vo výslužbe Davidovi Petraeusovi a bývalému poradcovi pre národnú bezpečnosť Sandymu Bergerovi.

Generál Petraeus si uchovával písomné materiály v tlačenej podobe počas obdobia, keď viedol vojenské operácie v Afganistane. Niektoré z dokumentov poskytol aj autorke svojho životopisu, s ktorou mal aj pomer. Po dlhých ťahaniciach mu bolo umožnené priznať sa k jednému prečinu a dostal podmienku a pokutu 100-tisíc dolárov.

Trump aj Biden uchovávali a nesprávne skladovali utajované dokumenty z obdobia svojho pôsobenia v Bielom dome, z Trumpovho prezidentského a Bidenovho viceprezidentského obdobia. V oboch prípadoch vláda pridelila prokurátorov, ktorí veci nedotiahli do konca.

Špeciálny prokurátor Robert Hur nestíhal Bidena, pretože sa zdal byť „starším mužom so slabou pamäťou“, vysvetlil Hur v memorande, v ktorom uviedol svoje rozhodnutie. Prokurátor neveril, že by ho porota odsúdila. V čase, keď by došlo k súdnemu procesu, by Biden bol „bývalý prezident, ktorý by mal prinajmenšom po osemdesiatke“, a porotcovia by ho pravdepodobne neuznali vinným zo „závažného trestného činu, ktorý si vyžaduje úmyselné konanie“.

Prípad proti Trumpovi za zadržiavanie utajovaných dokumentov sa stal bezpredmetným, keď sudkyňa Aileen Cannonová vylúčila špeciálneho prokurátora Jacka Smitha z technického dôvodu, že neboli riadne splnené všetky zákonné podmienky na to, aby Bidenova administratíva vôbec vymenovala špeciálneho prokurátora. Taktiež zakázala ministerstvu spravodlivosti zverejniť Smithovu správu.

Bolton a nadmerná klasifikácia

Ústava USA spomína utajenie len raz. Amerika nemala prísne zákony o štátnom tajomstve až do veľkých vojen 20. storočia a studenej vojny.

Zosnulý newyorský senátor Daniel Patrick Moynihan dlho argumentoval, že vláda USA by mala po páde Sovietskeho zväzu obmedziť svoj aparát utajovania. Hoci jeho návrhy boli v tom čase široko chválené, k tejto reforme nedošlo.

V súčasnosti spravodajskí analytici často hovoria o probléme „nadmerného utajovania“. Obrovské množstvo informácií je utajované z dôvodov, ktoré nie sú vždy jasné.

Jedným z dôsledkov rozsiahleho utajovania vládnych informácií je, že bývalí úradníci sa pomerne ľahko dostanú do rozporu so zákonmi o služobnom tajomstve. Okolo týchto porušení je veľa politického divadla. Napriek tomu neúmyselní porušovatelia zvyčajne dostávajú nanajvýš symbolické tresty.

Boltonov prípad by mohol znamenať zásadnú zmenu v tom, ako sa zaobchádza so zákonmi o utajení. Je možné, že vysokopostavení úradníci budú v budúcnosti za porušenie zákonov o služobnom tajomstve platiť vyššiu cenu – alebo že ich trest prinúti k tomu, aby prehodnotili súčasný systém a zaviedli potrebné zmeny.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.