Podporu stráca aj medzi kresťanmi, ktorí citlivo sledovali incidenty v Libanone či v okupovanom Predjordánsku. Len desať dní pred voľbami pribudol ďalší, ktorý zasiahol aj diplomatov Európskej únie.
Incident
Javiskom týchto násilností bola kresťanská dedina Tajbeh na okupovanom palestínskom území. Hlavnú rolu hrali radikalizovaní židovskí osadníci – ktorí tvoria časť voličskej základne Likudu a väčšinovo podporujú pravicovejších politikov.
Konvoj diplomatických vozidiel z Belgicka, Francúzska a Poľska priviezol zástupcov Únie do Tajby, v ktorej práve prebiehal každoročný zber olív. Často pri ňom vypomáhajú aktivistickí Židia z ľudskoprávnych organizácií. Kým jedni Židia farmárom pomáhajú, iní na nich útočia – ide najmä o radikálnych izraelských osadníkov, z ktorých časť dokonca nazýva toto územie historickými názvami Judea a Samária a považuje ho za „svoje“.
Sedem maskovaných útočníkov 17. októbra európsky konvoj obkľúčilo terénnymi autami a požadovalo doklady totožnosti, po čom rozbilo okno na jednom aute. Zábery, ktoré zverejnil reportér Doron Kadoš z armádneho rozhlasu Galei Cahal, zaznamenávajú aj jedného z diplomatov ležiaceho na zemi.
Deň predtým osadníci napadli novinárku Heidi Levineovú z denníka Washington Post. Po hádzaní kameňov na palestínskych mladíkov v dedine Abú Faláh pri meste Ramalláh fotoreportérku chytili, zvalili na zem a desať minút ju bili, pričom jej ukradli peňaženku, pas, mobil a niekoľko ďalších vecí.
Pri ďalšom incidente 21. októbra izraelskí vojaci zatkli približne 90 aktivistov, ktorí v dedine Nechalim pomáhali Palestínčanom zbierať olivy. Zdroje denníka Jerusalem Post dokonca ako jedného zo zatknutých menovali kandidáta do americkej Snemovne reprezentantov Brada Landera.
Vojaci aktivistov zo skupiny Rabíni za ľudské práva vyhodnotili ako hrozbu voči židovskému štátu. Podľa vyšetrovateľov štyria zatknutí praktizovali online „protiizraelské aktivity“, pričom „niektorí z nich vyjadrili podporu protiizraelským organizáciám“.
Netanjahuova kancelária sa k napadnutiu Levineovej vyjadrila vyhýbavo, okolnosti prípadu opísala ako „nejasné“ a útok pripísala „dvom stovkám Arabov a krajne ľavicových aktivistov“, ktorí roztržku údajne začali. Úrad odsúdil „násilie voči komukoľvek“, podobne ako väčšinu prípadov osadníckeho násilia.
Vyžarovanie sily
Netanjahu čelí pred voľbami závažnej politickej dileme. Likud a ďalšie strany jeho Národného tábora sa vo veľkej miere opierajú práve o osadníkov žijúcich na Západnom brehu Jordánu, ktorí takisto majú volebné právo.
Elektorát pravicových strán ako Židovská sila, Náboženský sionizmus, Šas a Zjednotený judaizmus Tóry bude podľa demografických predpokladov rásť – ultraortodoxní židia (charedim) majú priemerne takmer sedem detí na ženu, kým pri sekulárnych Izraelčanoch klesá toto číslo na dve až tri deti.
Demografický vývoj tak môže dlhodobo posilňovať práve Likud a jeho politický tábor. V týchto voľbách je však v stávke veľa. Netanjahu hrá o svoju osobnú budúcnosť. Strata premiérskeho postu by mu sťažila žiadanie odkladov pojednávaní v korupčnom procese s odvolaním na štátnické povinnosti a bezpečnostnú situáciu. Odchod do opozície by zároveň obmedzil jeho možnosti presadzovať zmeny v justícii.
Aj preto sa snaží vystupovať ako vojnový premiér, ktorý chráni krajinu pred spojenými silami militantov priamo za hranicami, pričom hlavou tejto „osi odporu“ je Irán – s ktorým je Izrael vo vojne od 28. februára.
Izrael by na vojnu sám nestačil, a preto Netanjahu a jeho spojenci v USA presvedčili prezidenta Donalda Trumpa, aby sa do vojny zapojil.
Trump v posledných dňoch otvorene zvažuje obnovenie vojenských operácií. Podľa nedávnej reportáže izraelskej televízie i24 News bol k tomu „veľmi blízko“, hoci sa predošlé ofenzívy skončili bez viditeľného americko-izraelského úspechu. Hoci sa spojencom podarilo zabiť ešte v prvých dňoch iránskeho duchovného vodcu a množstvo vplyvných osôb, Teherán drží najmä Spojené štáty v šachu prostredníctvom blokády Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej energetickej tepny.
Tieto informácie podporujú aj ďalšie náznaky. Washington napríklad začal sťahovať personál z ambasád na Blízkom východe. Hoci správy o odchode rodinných príslušníkov z Rijádu vysvetlil rezort diplomacie ako následok útokov húsíovcov, sťahovanie z Emirátov, Bahrajnu či Kuvajtu pôsobí ako príprava na ďalšie kolo bojov s Iránom.
Britský denník Financial Times pritom s odvolaním sa na tri zdroje napísal, že na obnovenie vojny tlačil najneskôr od polovice októbra práve Netanjahu a jeho kabinet. Na rozdiel od Likudu však Trumpovi a republikánom hrozí 3. novembra v dôsledku vojny a jej následkov skôr volebná porážka.
Minister obrany Pete Hegseth v druhej polovici októbra vycestoval do Izraela na neočakávanú návštevu, o ktorej informoval portál Axios. Po jeho návrate sa Trump údajne rozhodol, že k niektorým vojnovým krokom pristúpi, poznamenali anonymní predstavitelia Bieleho domu pre denník New York Times.
Izraelské letectvo zase 21. októbra manévrovalo nad Irackým Kurdistanom a nad Jordánskom o deň predtým. Armáda potichu expandovala do susednej Sýrie, v ktorej stavia radary nelimitované Golanskými výšinami a podporuje miestne drúzske milície.
Veľmocenské správanie Netanjahuove preferencie a domácu popularitu skôr zdvíha. Lídri opozície ako Jair Lapid či Naftali Bennett premiéra nekritizujú za vyvolanie vojny, ale za to, že ju „nedotiahol do konca“. Rovnako sa väčšina izraelskej politickej reprezentácie odkláňa od USA, ktorých záujmy sa od izraelských nezriedka líšia.
Veľká stratégia a malé základne
Prečo to tak môže byť, prezrádza nedávna správa izraelského Inštitútu pre národnobezpečnostné štúdiá (INSS) pri Telavivskej univerzite. V nej predostrel autor Tamir Hayman isté tézy, podľa ktorých sa strategické myslenie Izraela zdá v rozpore s nastavením vyspelých západných demokracií. Bezpečnostná doktrína židovského štátu sa podľa tejto správy javí tak, že „židovská identita má prednosť pred demokratickými pravidlami“.
„Tento princíp diktuje potrebu zachovať nadradenosť židovskej identity nad inými identitami, ako sú arabsko-islamská či kresťanská,“ konštatoval Hayman. V správe sa ďalej zaoberá logikou súčasnej izraelskej bezpečnostnej politiky, ako „každá dohoda s Arabmi je dočasná a klamlivá“, „väčšina arabských štátov nie sú štáty, ale zoskupenia kmeňov“, či premisou, že USA sú „upadajúcou veľmocou“.
„Hoci sú vzťahy so Spojenými štátmi dôležité, sú založené čisto na záujmoch. Navyše nadmerné dodržiavanie obmedzení, ktoré Izraelu ukladá americká administratíva, je nebezpečné. USA sú ‚upadajúcou veľmocou‘ a vzhľadom na prebiehajúce sociálne a politické zmeny Izrael v každom prípade čoskoro opustia,“ opisuje bezpečnostnú politiku Izraela s tým, že podľa tohto smerovania je „pretrhnutie väzieb s USA nielen nevyhnutné, ale aj kľúčové pre nezávislosť Izraela a odolnosť jeho židovskej národnej identity“.
Poznámky o tom, že „útok je lepší ako obrana“ alebo o nevyhnutnosti „predsunutých“ obranných zón za hranicami, korešpondujú s expanziou Izraela do Sýrie, Libanonu a dokonca aj do Gazy a na Západný breh Jordánu – hoci tie Izrael okupuje od roku 1967.
Voľby v čase vojny
Práve na Západnom brehu situácia znova hustne. Okrem vyššie spomínaných incidentov so zapojením osadníkov (civilistov) sa do konfliktu zapojili 24. októbra aj armáda a bezpečnostné zložky.
V blízkosti mesta Hebron totiž v piatok 23. októbra spustili dvaja Palestínčania paľbu, pri ktorej zahynuli dvaja izraelskí vojaci a traja ďalší utrpeli zranenia. Páchateľov zabili.
Minister financií Becalel Smotrič následne v reakcii vyzval na operáciu „po vzore Gazy“. Tá sa začala v noci z piatka na sobotu. Izraelská armáda oznámila, že spolu s ďalšími bezpečnostnými zložkami spustila cielenú a rozsahom obmedzenú protiteroristickú operáciu v oblasti mesta Hebron v Predjordánsku.
Armáda aj vnútorná spravodajská služba Šin Bet uviedli, že operácia potrvá niekoľko dní. Bezpečnostné zložky podľa nich vykonávajú v oblasti rozsiahle prehliadky, pričom pátrajú po podozrivých, zbraniach a teroristickej infraštruktúre.
Zmenu preferencií po tomto kroku už zrejme do volieb nezachytí žiaden prieskum verejnej mienky, nedá sa však vylúčiť, že by vďaka nemu Netanjahuova hviezda medzi pravicovými voličmi stúpla.
Mladá generácia židovských Izraelčanov v rozmedzí 18 až 30 rokov sa výrazne prikláňa k pravici a vojna tento posun ešte posilnila. Tvrdý postup voči Palestínčanom spojený s rétorikou o sile Izraela ju preto môže v závere kampane osloviť.
Izrael tak čakajú voľby v snahe udržať pri živote demokratické procesy v krajine vystavenej konštantnej vojne a rastúcej radikalizácii. Len zopár tamojších politikov má pritom nespochybniteľný talent dohodnúť sa na koalícii takmer s každým – a Benjamin Netanjahu je jedným z nich.
