Od euroskeptičky k eurorealistke
V roku 2022 Meloniová prejavovala výrazné výhrady voči EÚ, kritizovala jej prístup k Maďarsku a Poľsku a ostro odsudzovala snahy o „poníženie britského ľudu, ktorý sa slobodne rozhodol pre brexit“. Zastávala národnú suverenitu a predpovedala, že ak bude zvolená, európska „zlatá baňa sa skončí“.
Tieto názory predstavovali isté zmiernenie jej skoršej euroskeptickej politiky. Ešte v roku 2014 vyzvala Taliansko, aby opustilo eurozónu, a v roku 2018 kritizovala taliansku vládu za to, že sa „vzdala byrokratom v Bruseli“. V kombinácii s prepojením jej strany Bratia Talianska s neofašizmom znamenali tieto názory, že jej zvolenie európska politická elita privítala s malým nadšením.
Keď sa však stala talianskou premiérkou, mala už značné skúsenosti s európskou straníckou politikou, keďže od roku 2020 pôsobila ako predsedníčka mierne euroskeptickej strany Európski konzervatívci a reformisti (ECR).
Jej názory sa oveľa tesnejšie prepojili s názormi ECR, ktorej frakcia v EP obhajuje „suverénnu integritu národného štátu, odpor voči federalizmu EÚ a obnovený rešpekt k skutočnej subsidiarite“.
Okrem toho, že jej politika sa do istej miery zmiernila, vďaka vedeniu strany ECR sa Meloniová oboznámila s fungovaním rôznych inštitúcií EÚ a pomohlo jej to nadviazať spojenectvá s konzervatívnymi stranami v krajinách, ako sú Maďarsko a Poľsko.
Určovanie agendy v Bruseli
Minulotýždňové diskusie medzi lídrami EÚ ukázali, ako ďaleko sa za štyri roky vo funkcii talianskej premiérky posunula.
Vplyvné médiá zamerané na EÚ, ako sú Politico a Rapporteur, jej pripisujú zásluhu za to, že prispela k novému pohľadu na systém obchodovania s emisiami (ETS), jeden z ústredných pilierov európskej zelenej agendy. Medzitým bola debata o migrácii označovaná takmer za priamy súboj medzi Meloniovou a španielskym premiérom Pedrom Sánchezom.
Systém ETS funguje od roku 2005. Podľa portálu Rapporteur sa Taliansku, Grécku a štyrom krajinám strednej Európy podarilo získať záväzok predsedov a premiérov krajín EÚ, že „aktualizujú posúdenie“ vplyvu systému ETS2 – nového systému spoplatňovania emisií uhlíka z palív, ktorý má nadobudnúť účinnosť v roku 2028. Tá istá skupina krajín dosiahla aj prísľub, že sa „urýchlia“ rokovania o zákone, ktorého cieľom je stabilizovať ceny uhlíka v energetike a priemysle.
Pokiaľ ide o migráciu, bez ohľadu na výsledok sporu medzi Meloniovou a Sánchezom sa talianskej líderke podarilo posunúť európsku politickú diskusiu doprava. Mimoriadne hlasno presadzuje opatrenia, ako sú centrá pre migrantov a spracúvanie žiadostí o azyl mimo územia EÚ. Tieto myšlienky sa postupne presunuli z okraja politickej diskusie do jej hlavného prúdu v Európe.
Veľká časť základov pre jej neskorší úspech bola položená v roku 2024, pred voľbami do Európskeho parlamentu aj po nich, vďaka ktorým pravica posilnila svoju prítomnosť v srdci Bruselu.
Meloniovej ochota spolupracovať s najväčšou frakciou v EP, Európskou ľudovou stranou, sa zhodovala s tým, že ECR si zabezpečila dve miesta podpredsedov Parlamentu, z ktorých jedno obsadil člen jej vlastnej strany Bratia Talianska.
Prostredníctvom tradičných prostriedkov dialógu a pragmatickej politiky posunula rovnováhu síl v rámci Európy, hoci jej inštitúcie naďalej prevažne formujú ľavicové myšlienky.
Vzor pre národnú pravicu?
Práve z tohto dôvodu sa zdá, že euroskeptické strany, ako sú RN a Alternatíva pre Nemecko (AfD), sa inšpirujú Meloniovou v tom, ako komunikujú s inštitúciami EÚ a ľuďmi, ktorí ich vedú.
Zatiaľ nie je jasné, či vnútorný návrh AfD na zmiernenie postoja strany k Európe vďačí za niečo vplyvu Meloniovej. Jordan Bardella z RN naopak otvorene uvádza jej príklad. Napríklad 13. októbra porovnal kritiku navrhovaného rozpočtu RN s pochybnosťami, ktoré sa objavili voči nej ešte predtým, ako sa stala talianskou premiérkou. V minulosti tiež chválil jej výsledky na národnej aj európskej úrovni.
Podľa politických pozorovateľov je pre národnú pravicu atraktívna vďaka tomu, že sa jej darí robiť dve veci naraz: na jednej strane zostávať alternatívou k súčasnému liberálnemu konsenzu a na druhej strane sa stáva silou, s ktorou treba v európskych mocenských kruhoch počítať.
Ako však sama dokazuje, takýto prístup má aj svoje úskalia. Hoci jej popularita na svetovej scéne stúpa, doma čelí rastúcemu tlaku zo strany politických síl stojacich napravo od nej, ktoré tvrdia, že je príliš mäkká v otázkach, ako je migrácia.
Ako hovorí staré príslovie, nemožno vyhovieť všetkým. Problém pre strany ako RN a AfD spočíva v tom, že zmiernením niektorých radikálnejších návrhov vo svojich volebných programoch pripravujú pôdu pre extrémnejšie strany, ktoré ich môžu vykresliť ako strany, ktoré v podstate spolupracujú s protivníkom.
Meloniová by ešte mohla odraziť svojich ešte pravicovejších súperov v talianskych parlamentných voľbách v roku 2027, ale ak sa jej to podarí, bude to skôr napriek jej úspechu na európskej úrovni ako vďaka nemu.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
