Hegsethovo zúčtovanie v Bruseli

Hegseth sa v Bruseli neprezentoval ako trpezlivý strážca Aliancie. Obvinil európskych partnerov, že sa príliš dlho spoliehali na americké bezpečnostné záruky. NATO bolo podľa neho príliš dlho „papierovým tigrom“ a jednosmernou ulicou. To je teraz už minulosťou.

Obzvlášť ostro kritizoval krajiny, ktoré počas vojny proti Iránu odmietli USA prístup na vojenské základne alebo práva na prelet. Hegseth označil ich správanie za „hanebné“. Títo spojenci vystavili riziku amerických synov a dcéry, našich synov a dcéry, povedal. „Na to neexistuje žiadne ospravedlnenie,“ dodal. Podľa Hegsetha niektorí spojenci ohrozili americké jednotky tým, že im odmietli spoľahlivý prístup na svoje územie a do vzdušného priestoru.

Mená týchto krajín síce neuviedol, ale európske správy poukazovali na odmietnutie Španielska otvoriť svoj vzdušný priestor pre americké vojenské lietadlá zapojené do misie v Iráne. Francúzsko a Taliansko údajne odmietli prístup americkým bombardérom na svoje základne, zatiaľ čo Veľká Británia povolila len obmedzené využívanie svojich základní a vzdušného priestoru.

Hegseth rozšíril svoju kritiku aj na politické priority Európy. Namiesto investícií do tankov, stíhacích lietadiel a protivzdušnej obrany sa mnohé krajiny príliš dlho sústreďovali na klimatickú politiku, rovnosť a škrty v obrane.

Európske hranice boli dokorán otvorené, sociálne štáty sa rozrástli a obranné rozpočty klesli. V Bruseli takéto poznámky nezneli ako diplomatická rutina. Zneli ako americká administratíva, ktorá už nie je ochotná šetriť európsky sebavedomie.

To stavia Európu do nepríjemnej pozície, pretože Hegseth nielen hovorí. Cieľom tohto hodnotenia je dosiahnuť hmatateľné dôsledky. Šéf Pentagónu uviedol, že niektorí spojenci v tomto teste neuspejú. Tí, o ktorých sa Washington domnieva, že zaostávajú v oblasti výdavkov na obranu, prístupu k základniam alebo politickej podpory, musia v budúcnosti počítať s menej spoľahlivou podporou zo strany USA.

Rutte sa snažil zmierniť tón. USA jasne dali najavo, že naďalej zostávajú oddané NATO, povedal. Zároveň však budú musieť Európania a Kanaďania prevziať väčšiu časť bremena konvenčnej obrany. Americká jadrová odstrašujúca sila zostane spoľahlivá. Jeho komentáre zneli upokojujúco, ale nevyriešili základný problém. Európa musí teraz vybudovať kapacity, pri ktorých sa desaťročia spoliehala na USA.

https://twitter.com/USAmbNATO/status/2067672269619408933

Európe sa blíži splatnosť účtu za obranu

Belgický minister obrany Theo Francken hovoril o náročných rokovaniach o tom, ako a kto by mohol vyplniť zostávajúce medzery. Nemecko, Belgicko a ďalšie členské štáty NATO budú teraz musieť určiť, ktoré kapacity poskytované USA dokážu nahradiť v krátkom čase. To bude obzvlášť náročné v oblastiach, ako sú strategické bombardéry, prieskumné drony, zbrane s dlhým doletom a námorný dozor.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyzval na vypracovanie plánu, ktorý by stanovil všetky možné obmedzenia zo strany USA. Niektoré kapacity by bolo ťažké rýchlo nahradiť, povedal. Práve to je slabé miesto. Európa môže schváliť vyššie výdavky na obranu. Môže podpísať vyhlásenia zo samitov a sľúbiť nové ciele na rok 2035. Nič z toho však nezabezpečí, že sa bezpilotné lietadlo, systém protivzdušnej obrany alebo presná zbraň s dlhým doletom objavia o niečo skôr.

Na poslednom samite sa členské štáty NATO zaviazali americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že najneskôr do roku 2035 budú každoročne investovať päť percent svojho hospodárskeho výkonu do obrany a bezpečnosti. Predchádzajúci cieľ bol dve percentá. Hegseth dal v Bruseli jasne najavo, že Washington už takéto záväzky nepovažuje za zdvorilé vyhlásenia o zámere.

Rutte opísal závislosť Európy nezvyčajne otvorenými slovami. Povedal, že je zvláštne, že Európa stále potrebuje toľko pomoci od krajiny vzdialenej osem hodín letu, s 350 miliónmi obyvateľov, aby sa ubránila proti krajine so 140 miliónmi obyvateľov. Mal na mysli Rusko. Táto poznámka vystihuje podstatu diskusie v rámci NATO lepšie ako mnohé technické detaily.

Pohodlná éra Európy po studenej vojne sa teraz chýli ku koncu. Obranné rozpočty boli znížené, ozbrojené sily zredukované a priemyselná kapacita rozobraná, zatiaľ čo americká prítomnosť zostala ako poistka. Trump a Hegseth teraz sprísňujú podmienky tejto politiky. Nerozoberajú bezpečnostný dáždnik, ale robia ho podmienečnejším.

Načasovanie je obzvlášť citlivé. Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine. Európske ozbrojené sily dopĺňajú svoje zásoby munície len pomaly. Obranný priemysel zápasí s dodávateľskými reťazcami, nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a politickými postupmi. Zároveň je Európa pod tlakom, aby rýchlo a presvedčivo preukázala, že je schopná prevziať väčšiu časť bremena odstrašovania.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.