Prečo čínske nákupy zlata neznamenajú koniec dolára

Vlastníctvo zlata neprináša žiadne výnosy a pri držbe väčšieho množstva zlata treba skôr rátať s výdavkami na jeho ochranu. Zástancovia zlata, samozrejme, upozornia na riziko krachu Spojených štátov pre ich obrovské zadlženie. Lenže staviť na krach USA nie je jednoduché. Prípadný kolaps by totiž uvrhol svetovú ekonomiku do chaosu a zisky zo zlata by tak predstavovali Pyrrhovo víťazstvo.

Centrálne banky však pri nákupoch zlata uvažujú inak ako drobní investori. Nejde im iba o výnos, ale predovšetkým o rozloženie rezerv medzi zlato a zahraničné devízy. Aktuálna cena zlata preto nie je ich jediným kritériom.

Čína zrýchľuje nákupy zlata

Čína patrí v posledných rokoch medzi najväčších nákupcov zlata na svete. V roku 2023 zvýšila čínska centrálna banka svoje zlaté rezervy o úctyhodných 225 ton. V nasledujúcich dvoch rokoch sa tempo nákupov výrazne spomalilo. V roku 2024 pribudlo do čínskych trezorov iba 44 ton zlata a v roku 2025 dokonca len 27 ton. V tomto roku sa však nákupy opäť výrazne zrýchlili.

Za prvých deväť mesiacov tohto roka nakúpila celkovo 103 ton zlata, teda takmer štyrikrát viac ako za celý minulý rok. Zvlášť zaujímavý bol tretí štvrťrok. Počas júla, augusta a septembra pribudlo do čínskych rezerv 63 ton zlata. Išlo o najväčší štvrťročný prírastok od tretieho štvrťroka 2023. Len v septembri nakúpila 23 ton, čo bol najväčší mesačný prírastok za takmer tri roky.

A práve septembrové nákupy sú veľmi zaujímavé. Cena zlata vyjadrená v dolároch totiž počas mesiaca klesla o 8,5 percenta. To však čínsku centrálnu banku od ďalších nákupov neodradilo.

Peking tak zvyšuje svoje oficiálne zásoby zlata už 23 mesiacov za sebou. Na konci septembra dosiahli čínske zlaté rezervy 2 410 ton. Na prvý pohľad ide o obrovské množstvo. Lenže vzhľadom na veľkosť čínskych finančných rezerv nie je tento objem až taký závratný. Zlato totiž predstavuje iba 8,5 percenta celkových čínskych rezerv. Čína tak má stále značný priestor na ďalšie nákupy, ak bude chcieť podiel zlata zvyšovať.

Čo robí Čína s americkými dlhopismi?

Nákupy zlata čínskou centrálnou bankou však treba vnímať v kontexte vývoja jej portfólia amerických štátnych dlhopisov. Práve tu sa situácia stáva zaujímavou. Čína sa totiž na prvý pohľad nespráva ako drobný investor, ktorý v súčasnosti uprednostňuje americké dlhopisy pred zlatom. Ako jeden z najväčších zahraničných držiteľov amerického dlhu svoju oficiálne vykazovanú expozíciu postupne znižuje.

Akým spôsobom to robí, nie je jasné. Jednou z možností je, že necháva časť dlhopisov dosiahnuť splatnosť a následne ich nenahrádza novými. Dostupné štatistiky však neumožňujú presne určiť, do akej miery ide o predaje, splatnosti alebo presuny aktív.

Dôvodov, prečo by Čína mohla chcieť obmedzovať držbu amerických dlhopisov, je hneď niekoľko.

Hlavným dôvodom je precedens zo zmrazenia časti ruských devízových rezerv po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Niečo podobné by mohlo postihnúť aj Čínu, ak by sa výrazne vyostrila situácia okolo Taiwanu. Potom je tu dlhodobo diskutovaná otázka, do akej miery je pre Čínu výhodné naďalej financovať svojho najväčšieho geopolitického konkurenta. Na túto otázku sa však ponúka odpoveď: americké dlhopisy nie sú žiadnym darom Washingtonu. Ponúkajú úrok a vysokú likviditu. A práve preto nie je ich nahradenie také jednoduché.

Posledné údaje amerického ministerstva financií však ukazujú, že na konci augusta 2026 držali investori evidovaní v Číne americké štátne dlhopisy v hodnote 590,7 miliardy dolárov. Ešte na konci minulého roka to bolo 684,4 miliardy dolárov. Za prvých osem mesiacov tohto roka tak čínska držba podľa vykazovaných údajov klesla o 93,7 miliardy dolárov.

Pre predstavu, keby Čína celú túto sumu skutočne získala predajom alebo splatnosťou dlhopisov a následne ju chcela premeniť na zlato, musela by pri cene okolo 4 500 dolárov za uncu nakúpiť približne 650 ton zlata. V skutočnosti však čínska centrálna banka za prvých osem mesiacov roka oficiálne zvýšila svoje zlaté rezervy iba o 80 ton. To predstavuje orientačnú hodnotu 11 až 12 miliárd dolárov.

Rozdiel je teda značný. Samozrejme, nevieme, koľko peňazí Čína skutočne získala z amerických dlhopisov, pretože pokles ich vykazovanej hodnoty automaticky neznamená rovnako veľký prílev hotovosti.

Odhaľuje sa tým fakt, ktorý sa v debatách o dedolarizácii často prehliada. Veľa sa hovorí o tom, že Čína a ďalšie štáty BRICS pracujú na obmedzení závislosti od amerického dolára. Táto snaha je skutočná, ale jej výsledky sú zatiaľ podstatne skromnejšie, než by sa z niektorých vyhlásení mohlo zdať.

Ak by Čína chcela výrazne zvýšiť podiel zlata vo svojich rezervách, mohla by nakupovať oveľa rýchlejšie ako doteraz. To sa však zatiaľ nedeje. Kam sa teda podeli americké dlhopisy, ktoré miznú zo štatistík čínskej držby?

Kanada a Belgicko: kto skutočne nakupuje americký dlh?

Keď sa pozrieme na to, kto v poslednom čase zvyšoval držbu amerických štátnych dlhopisov, objavia sa dve prekvapivé krajiny. Kanada a Belgicko. Len počas augusta vzrástla hodnota amerických dlhopisov evidovaných v Kanade o 38,3 miliardy dolárov a v Belgicku o 19,8 miliardy dolárov.

Naozaj ich však nakupovali belgické a kanadské subjekty? Americké ministerstvo financií totiž nie vždy dokáže určiť skutočného konečného vlastníka dlhopisov. V niektorých prípadoch ich priraďuje k štátu, v ktorom sú vedené na účtoch finančných inštitúcií, nie ku krajine ich skutočného vlastníka. V prípade Belgicka zohráva dôležitú úlohu spoločnosť Euroclear, ktorá uchováva cenné papiere pre zahraničných klientov.

Práve na tento problém upozornil ekonóm Brad Setser z amerického think-tanku Council on Foreign Relations. Vo svojej májovej analýze vyslovil hypotézu, že Čína časť amerických finančných aktív naďalej drží prostredníctvom zahraničných správcov. Zvlášť podozrivý sa mu zdá vývoj v Kanade, kde v posledných rokoch výrazne narástli pozície v dlhopisoch agentúr podporovaných americkou vládou. Podobný problém nachádza aj v európskych finančných centrách vrátane Belgicka, Francúzska či Luxemburska.

Bolo by to typicky čínske riešenie. Peking by mohol navonok ukazovať, že znižuje svoju závislosť od amerického dlhu, zatiaľ čo čínske finančné inštitúcie by sa nemuseli pripravovať o atraktívne výnosy amerických cenných papierov. Či je to skutočne tak, zatiaľ nevieme. Samotný pohľad na americké štatistiky však nestačí na záver, že sa Čína zbavuje dolára. A samotné nákupy zlata ešte nie sú dôkazom dedolarizácie.