Kremeľ nátlak popiera
Podľa zdrojov z prostredia európskych tajných služieb a bývalých dôstojníkov ruskej rozviedky prebiehajú tvrdé rokovania najmä medzi Lukašenkom a ruským veľvyslancom v Minsku Borisom Gryzlovom. Moskva sa podľa týchto informácií vyhráža zadržaním a zastavením finančných tokov a dotácií, od ktorých je podvyživená bieloruská ekonomika stopercentne závislá.
Kremeľ však akýkoľvek nátlak verejne popiera. Hovorca prezidenta Dmitrij Peskov označil vo štvrtok správy o finančnom vydieraní za fikciu, ktorá nezodpovedá realite.
„Bielorusko je naším najbližším spojencom. Ruské ozbrojené sily vykonávajú operácie, Bielorusko sa na nich nezúčastňuje. Moskva si však bude plniť svoje záväzky, pomáhať krajine ekonomicky a chrániť ju pred vojenskými hrozbami vrátane tých z Kyjeva,“ deklaroval Peskov.
Minsk sa napriek tomu pokúša o vlastnú interpretáciu udalostí. Bieloruský minister obrany Viktor Chrenin v prejavoch k absolventom vojenských škôl prenáša vinu výhradne na Severoatlantickú alianciu. Tvrdí, že posilňovanie vojenských formácií NATO v Poľsku a Pobaltí je dôkazom snahy Západu rozšíriť konfliktnú zónu.
Západné štáty tieto obvinenia dôrazne odmietajú ako propagandu, ktorá má len ospravedlniť prítomnosť približne dvoch tisícok ruských vojakov na bieloruskom území a nedávne spoločné jadrové cvičenia, pri ktorých boli ruské taktické jadrové hlavice presunuté priamo do bieloruských odpaľovacích polí.
Zelenského ultimátum
Pre Kyjev už spojenectvo Minska s Moskvou prekročilo diplomatickú rovinu a predstavuje bezprostrednú hrozbu pre civilné obyvateľstvo. Ruská armáda totiž na bieloruskom území vybudovala sieť pozemných staníc, ktoré slúžia na presné riadenie a navádzanie kamikadze dronov. Tie následne dopadajú na mestá v západnej Ukrajine – najmä na oblasti Rivne, Žytomyr a Volyň.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto prešiel do otvorenej ofenzívy a pohrozil, že zničí akúkoľvek infraštruktúru, ktorú Minsk poskytuje ruskej armáde.
Lukašenko sa pokúsil situáciu zmierniť vyhlásením, že s ukrajinskou delegáciou, ktorá tajne navštívila Minsk, komunikoval na rovinu: „Povedal som ich zástupcom: Chlapi, povedzte svojmu prezidentovi, že ak si myslí, že s nami môže takto hovoriť – a ešte nás zatiahnuť do vojny –, tak musí pochopiť, že povaha vojny by sa okamžite zmenila. My nemáme žiadnu túžbu bojovať s Ukrajincami. Dostali sme odpoveď, že prezident Zelenskyj a jeho tím to chápu.“
Zelenského verejné varovanie v ukrajinskej televízii však znelo omnoho nekompromisnejšie. Pokiaľ Lukašenko neodstaví navádzacie pozemné stanice, ukrajinská armáda ich eliminuje silou. V posledných dňoch však naznačil, že niektoré stanice už po zásahu prestali fungovať, hoci nezávislé overenie z terénu nateraz chýba.
Ekonomická symbióza
Politickí analytici upozorňujú, že pre Lukašenka je priamy vstup do vojny v zásadnom rozpore s jeho strategickými cieľmi. V uplynulom roku sa totiž pokúšal o tajný dialóg s Washingtonom.
Americkí predstavitelia opakovane navštívili Minsk, pričom USA dokonca dočasne zrušili sankcie na bieloruský potaš (draselnú soľ), aby krajine trpiacej finančnou tiesňou umožnili generovať príjmy výmenou za prepustenie približne 500 politických väzňov.
Podľa Alexandra Pirožnikova, zakladateľa think-tanku East European Strategic Forum, by otvorený vstup do vojny definitívne pochoval Lukašenkovu snahu o normalizáciu vzťahov so Západom.
Akokoľvek by sa však Minsk chcel emancipovať, realita naftového trhu ho drží pevne v ruskom zovretí. Úspešné ukrajinské údery ochromili ruské ropné rafinérie, čo v Rusku vyvolalo akútny nedostatok pohonných hmôt.
Ruskú vojnovú mašinériu tak dnes zachraňujú dva obrie rafinérske komplexy v Bielorusku, ktoré spracovávajú ruskú surovú ropu a hotové palivá obratom posielajú späť na ruský trh a armáde.
Podľa exkluzívnych dát agentúry Reuters sa železničné dodávky benzínu z bieloruských rafinérií do Ruska za prvých päť mesiacov tohto roka zvýšili v porovnaní s minulým rokom takmer 13-násobne a zásielky motorovej nafty sa strojnásobili.
Eskalácia po upokojení situácie v Iráne?
Geopolitické tlaky na Bielorusko nemusia byť jedinou formou stupňovania napätia. Ako vo štvrtok upozornil portál American Conservative po skončení vojny v Iráne európske elity tlačia na eskaláciu konfliktu na Ukrajine.
(max)
