Možný vplyv na rozpočet EÚ, prípadne štátny rozpočet, bude závisieť od budúceho správania spotrebiteľov a prispôsobených obchodných modelov.
Nie všetci však túto zmenu vnímajú rovnako.
Analytik INESS Radovan Ďurana ju považuje skôr za ochranu európskeho trhu na úkor spotrebiteľov. „Je to protekcionistické opatrenie. Uvalenie trojeurového cla na balík v hodnote 10 eur znamená 30-percentné clo,“ vyčísľuje pre Štandard.
Dodáva, že k tomu je ešte potrebné prirátať DPH z cla, reálne tak balík v 10-eurovej hodnote bude stáť o približne o 40 percent viac. „Môže to pomôcť niektorým obchodníkom, ale veľmi pravdepodobne sa veľké e-shopy budú snažiť ďalej rozširovať európske sklady, aby sa týmto penalizačným prekážkam obchodu vyhli,“ vysvetľuje.
Podľa neho by bolo žiaduce, keby Európska komisia po roku trvania tohto opatrenia vyhodnotila jeho dosahy, aby zistila, komu tým okrem kasy Európskej únie vlastne prospela.
Najviac zdražejú drobné nákupy
Na lacných objednávkach stojí úspech ázijských internetových platforiem. A práve tie nové pravidlá zasiahnu najviac.
Daňová odborníčka Grant Thornton Ľubomíra Murgašová pre Štandard hovorí, že pevne stanovené clo môže pri najlacnejšom tovare predstavovať niekoľkonásobok jeho ceny. „Pri kúpe obalu na mobil v hodnote 50 centov zaplatíte clo v hodnote 600 percent z ceny tovaru. K tomu sa ešte pripočíta DPH,“ upozorňuje.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že pôjde o jednoduchý poplatok za balík. V skutočnosti bude systém o niečo zložitejší. Clo sa nebude počítať za celú zásielku, ale za každú colnú kategóriu tovaru.
Ak si zákazník objedná tričko a USB kábel, zaplatí šesť eur. Ak si však kúpi päť rovnakých tričiek, zaplatí iba tri eurá, keďže ide o jednu colnú kategóriu.
Ministerstvo financií zároveň pripúšťa, že vyššie náklady sa pravdepodobne premietnu aj do konečnej ceny. „Vzhľadom na to, že namiesto oslobodenia od cla sa bude od 1. júla 2026 uplatňovať clo vo výške tri eurá za položku v zásielke, ktorej vlastná hodnota nepresahuje celkovo 150 eur, dôjde k zvýšeniu nákladov súvisiacich s dovozom, čo sa zrejme prejaví aj v celkovej cene platenej spotrebiteľom.“
Podľa Ďuranu pocítia zmenu najmä zákazníci, ktorí objednávajú menšie zásielky alebo viac balíkov naraz. „Pri menších zásielkach alebo zásielkach rozdelených do viacerých balíčkov si výrazne priplatí. Otázkou ostáva aj procesná úprava, čo všetko bude musieť príjemca vyplniť,“ pripomína.
Clo sa nebude platiť pri objednávke
Dobrou správou pre spotrebiteľov je, že spôsob úhrady cla sa nemení.
Finančné riaditeľstvo pre Štandard vysvetľuje, že voči colným orgánom bude aj naďalej vystupovať deklarant, teda spravidla kuriérska spoločnosť alebo Slovenská pošta. Tá následne vyrovná platbu so zákazníkom. Ak si spotrebiteľ podá colné vyhlásenie sám, clo uhradí priamo colným orgánom.
Rovnaký výklad ponúka aj ministerstvo financií. „Z pohľadu platby cla sa nič zásadne nemení. Colný dlh vznikne a platí sa až po dovoze tovaru,“ vysvetľuje pre Štandard.
Nie všetky zásielky však budú podliehať rovnakým pravidlám. Finančné riaditeľstvo upozorňuje, že ak bude možné využiť preferenčné colné sadzby podľa medzinárodných dohôd, paušálne trojeurové clo sa neuplatní. Výnimkou zostávajú zásielky objednané prostredníctvom systému IOSS, pri ktorých bola DPH zaplatená už pri nákupe. Na tie sa nové clo vzťahovať bude.
Pomôže reforma európskym obchodníkom?
Práve vyrovnanie podmienok medzi európskymi a mimoeurópskymi predajcami patrí medzi hlavné dôvody celej reformy.
„Áno. Je to jeden z hlavných motívov zavedenia dočasného cla. Potreba reagovať na situáciu slovenských a európskych obchodníkov spolu so stále rastúcim objemom zásielok naštartovali túto zmenu, od ktorej sa očakáva zrovnoprávnenie podmienok na dovoz tovarov predávaných na diaľku,“ reaguje rezort.
Odhady odborníkov sú však opatrnejšie.
Ďurana na otázku, či reforma pomôže európskym obchodníkom, odpovedá stručne: „V malej miere to je možné.“
Podobný pohľad má aj Grant Thornton. Murgašová upozorňuje, že ázijské platformy majú dostatok kapitálu na to, aby časť vyšších nákladov prevzali na seba alebo upravili spôsob distribúcie. Ich cenová výhoda sa síce môže zmenšiť, úplne však nezmizne.
Sklady sa môžu presúvať bližšie k zákazníkom
Jedným z najpravdepodobnejších dôsledkov reformy bude ďalší presun skladov do Európy. „Pravdepodobne nedôjde k žiadnej zásadnej zmene, hlavne z titulu európskych skladov veľkých predajcov,“ predpokladá analytik inštitútu.
Podľa Murgašovej je tento trend viditeľný už dnes a nové pravidlá ho môžu ešte urýchliť. Platformy ako Temu či Shein môžu ďalej rozširovať logistické centrá napríklad v Poľsku, Česku alebo Holandsku, aby sa vyhli opakovanému plateniu nových poplatkov.
Daňová expertka zároveň upozorňuje, že príležitosť by mohlo využiť aj Slovensko. Vďaka svojej polohe by mohlo prilákať nové logistické centrá, čo by prinieslo pracovné miesta aj vyššie daňové príjmy.
Viac administratívy, ale zrejme menej zásielok
Nové pravidlá budú znamenať aj viac administratívnej práce.
Podnikatelia budú musieť presnejšie zaraďovať tovary podľa colnej nomenklatúry, keďže práve počet colných kategórií bude určovať výslednú výšku poplatku. Rozšíri sa aj systém IOSS, ktorý už nebude slúžiť iba na výber DPH, ale aj cla.
Ministerstvo financií neočakáva prudký rast počtu colných konaní. Naopak, časť spotrebiteľov môže nákupy mimo Európskej únie obmedziť. Konania však budú zložitejšie, keďže pribudne aj vymeriavanie dovozného cla.
Finančné riaditeľstvo zároveň pripúšťa, že pri výraznom náraste zásielok môžu existujúce systémy naraziť na svoje limity. „Deklaračný systém má určité kapacity na spracovanie colných vyhlásení, a preto ak by došlo k neúmernému nárastu počtu takýchto zásielok, colné orgány môžu čeliť technickým problémom s ich spracovaním,“ pripúšťa.
Podľa spoločnosti Grant Thornton preto nemožno vylúčiť ani dočasné zdržanie zásielok, najmä počas predvianočnej sezóny. Situáciu by mal zlepšiť až nový systém Customs Data Hub, ktorý Európska únia plánuje spustiť v roku 2028. Pôjde o centralizovanú digitálnu platformu, ktorej cieľom je nahradiť 27 samostatných národných colných systémov v celej Únii.
Prvá zmena, nie posledná
Júl 2026 nebude posledným míľnikom v reforme európskych ciel.
Ministerstvo financií pripomína, že ide len o dočasné riešenie. V roku 2028 má nasledovať komplexná reforma colného systému EÚ, ktorá má reagovať na rast elektronického obchodu, digitalizáciu aj meniace sa podmienky svetového obchodu.
Aj Grant Thornton očakáva ďalšie sprísňovanie pravidiel. Reforma z roku 2026 je podľa spoločnosti iba prvým krokom. Od roku 2028 by mal fungovať nový systém ciel sprevádzaný prísnejšou kontrolou bezpečnosti výrobkov aj väčšími povinnosťami pre predajcov z krajín mimo Európskej únie.
Pre spotrebiteľov z toho vyplýva jednoduchý záver. Lacné nákupy z Ázie nezmiznú, no spontánne prihodený kryt na mobil či tričko za pár eur už nebudú automaticky znamenať aj výhodný obchod. Pri mnohých objednávkach totiž bude potrebné rátať s tým, že konečná cena bude citeľne vyššia.
